10. November 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 2 854 Na trhu v Šamoríne. Okolo 1935. Olej na plátne. 45,5 x 64 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
€ 2 500 Krčma v Šamoríne. Okolo 1930. Olej na plátne, dublované. 63 x 84 cm. (123. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 09.06.2015)
€ 1 327 Na dedine pri Šamoríne. Okolo 1935. Tempera na plátne. 30,5 x 45 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
Biografia: Narodil sa 8. 11. 1896 v Šamoríne, zomrel 10. 12. 1976 v Budapešti. Študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Budapešti, 1924 bol na polročnom študijnom pobyte v Berlíne. Do 1946 žil v Šamoríne, potom bol presídlený do Maďarska (tam prijal prídomok Tallós). Zúčastňoval sa na výstavách bratislavského Kunstvereinu a Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie. Samostatne vystavoval v Bratislave (1935, spolu s Lörinzom), Košiciach (1936). Súbornú výstavu mal v Šamoríne (1966).
Literatúra: Brogyányi, K.: Festomuvészet Szlovenszkón. Košice 1931; Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960, s. 144-146;
Poradové číslo: | 53 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1930-35
Proveniencia: Súkromná zbierka v Čechách.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 77 cm
Značené: Značené vpravo dole "Proh"
Popis:
„Na hospodárskom dvore“
je exelentným dielom Štefana Prohászku. Bol jediným maliarom spomedzi našich secesných expresionistov, ktorý si jednoznačné sociálnokritické východisko nielen dôsledne podržal, ale skutočne originálne a podnetne rozvíjal počas celej svojej tvorby. Ako významný člen Kunstvereinu a neskôr Masarykovej akadémie od záveru dvadsiatych rokov pomerne často vystavoval v Bratislave, kde mal aj roku 1928 samostatnú výstavnú premiéru. Súdiac podľa ohlasu dobovej kritiky, najmä tej skutočne odbornej, maďarskej, bol jeho vstup na výtvarnú scénu považovaný za mimoriadnu udalosť. O to viac zaráža jeho neskoršie, takmer úplné zabudnutie (vyskytli sa i názory, odsúvajúce Prohászkovu tvorbu do oblasti insitného umenia). Kvalitatívne jadro jeho žánrového maliarstva z druhej polovice dvadsiatych a potom celých tridsiatych rokov je však bezpochyby rovnocenné tomu, čo ponúkala nielen Weinerova sociálnokritická maľba, ale aj podobne orientovaná časť Sokolovej grafiky, či prvé maliarske pokusy začínajúceho Majerníka. Naopak, v súvislostiach s tým, čo práve prinášali na výtvarnú scénu Alexy, Bazovský a ďalší, musela byť Prohászkova tvorba chápaná ako cudzorodý prvok. Proti ich vystupňovanej lyrike, emotívne zvnútornenej baladickosti a brilantnej znakovosti predkladá Vo vrcholnej tvorbe Prohászka predvádza rozvravený, chaotický svet ľudových jarmokov, trhov a fašiangov. Boli to z hľadiska "reprezentatívnosti" akoby náhodne pozliepané groteskné fragmenty sviatočných chvíľ ľudového života, ale aj sociálne, či politicky vyhrotené obrazové scény, s neraz cynickou otvorenosťou poukazujúce na národnostné rozpory južného Slovenska (Na dedine, okolo 1930; Jarmok v Dunajskej Strede, 1930; Fašiangy, 1933; Fašiangy v Šamoríne, okolo 1935; Zimná práca, okolo 1935; Záprah v búrke, okolo 1935; Fašiangová pošetilosť, 1935; Jarmok na Žitnom ostrove, 1937).
Zoznam diel autora: