22. Máj 2018, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL JOSEPHA HEINTZA st. DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 564 400 Diana a Callisto. Olej na medenej doske. 47 x 33 cm. Londýn 2015
€ 552 567 Adorácia pastierov. 1599. Olej na medenej doske. 30 x 22 cm. Londýn 1996
€ 211 846 Venušina toaleta. 1594. Kresba rudkou, uhlíkom na papieri. 21,4 x 15 cm. Londýn 1990
€ 165 000 Satyr a Nymfy. Kresba, akvarel na papieri. 23,5 x 32 cm. Kolín nad Rýnom 2006
€ 85 548 Ukladanie do hrobu. Olej na medenej doske. 50,2 x 39,5 cm. Londýn 2003
Biografia: Joseph Heintz st. (Bazilej 1564 – Praha 1609 ) bol grafik, architekt a maliar. Staviteľstvu sa vyučil u svojho otca Daniela. Maliarske štúdia začal u Hansa Bocka st., ktorý ho zoznámil s dielom Hansa Holbeina ml. Dielom tohto nemeckého umelca, bola poznačená najmä raná Heintzova tvorba. V roku 1584 odišiel do Talianska, aby doplnil svoje umelecké vzdelanie štúdiom veľkých talianskych majstrov. Inšpiroval sa najmä prácami Correggia, Barocciho, ich prácou so svetlom a farebným kontrastom. Získal tu skvelé vzdelanie v maľbe aj kresbe a práve v Taliansku, v Ríme, začal svoju spoluprácu aj so skupinou zaalpských umelcov, ktorí ovplyvnili jeho cit pre kompozíciu. Dôležitou osobnosťou, ktorá ho priviedla aj na dvor cisára Rudolfa II., bol Hans van Aachen, s ktorým sa stretol práve v Ríme, a v ktorého dielni na krátky čas pracoval ako pomocník. Významný vplyv na jeho tvorbu mal aj kratší pobyt v Benátkach, kde ho zaujali najmä diela Tintoretta a Veroneseho. A bola to práve práca so svetlom a farbou, ktoré upútali Rudolfa II. V roku 1591 bol prijatý do cisárskych služieb. Už po niekoľkých mesiacoch bol opäť vyslaný do Talianska, aby pre cisára zaznamenával v kresbách významné pamiatky, ale aj vyhľadával umelcov a umelecké diela pre Rudolfovu galériu. Keď sa po štyroch rokoch vrátil z Talianska, žil striedavo v Prahe a Augsburgu a venoval sa hlavne maľovaniu obrazov, a to aj veľkoformátových. Maľoval obrazy s náboženskými témami a najmä mytologické námety. Svojim maliarskym rukopisom, pre ktorý je charakteristická manieristická osobitosť v zobrazovaní figúr a efektná práca so svetlom a farbou, sa stal jedným z najvýraznejších predstaviteľov tejto doby. Jeho tvorbu vysoko oceňoval aj samotný cisár, ktorý Heintza v roku 1602 povýšil do šľachtického rodu.Vo svojej portrétnej tvorbe ostal však Heintz verný stredoeurópskej tradícii oficiálneho šľachtického portrétu, využívajúc jeho zaužívané schémy. Manieristická ľahkosť jeho figurálnych kompozícií sa v nich neobjavuje. Túto schematickosť opúšťal len u portrétov osôb, ktoré patrili do jeho rodiny, alebo osôb jemu blízkych. Jeho maliarske práce sa nachádzajú vo viacerých vrcholných muzeálnych inštitúciách (Kunsthistorické múzeum vo Viedni, Národná galéria v Prahe, Galéria starých majstrov Zwinger v Drážďanoch, v múzeách a Agsburgu, Norimberku a ďalších) a nemenej zberateľsky zaujímavá je aj jeho kresliarska produkcia, ktorá má zastúpenie vo svetových zbierkach starých kresieb. Zomrel predčasne v roku 1609.
Literatúra: Kol. autorov: Rudolf II. a Praha, Správa Pražského hradu, Praha 1997; Zimmer.J.: Joseph Heintz, d. A. als Maler, Weissenhorn, 1971
Poradové číslo: | 15 |
Odhadovaná cena: | 9 000 – 10 000 € |
Konečná cena: | 9 000 € |
Rok: Okolo 1600
Proveniencia: Súkromná zierka na Slovensku. K dielu je priložené znalecké dobrozdanie dr. Zuzany Konopáskovej.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 66 x 51 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Portrét cisára Rudolfa II.“
je dielom pripisovaným Josephovi Heintzovi. Podľa Zuzany Konopáskovej: „... na predkladanom portréte je Rudolf II. zobrazený ako rímsky cisár. Za cisára bol zvolený v roku 1575. Portrét však vznikol až v 90-tych rokoch 16. storočia, najneskôr v prvých rokoch 17. storočia. Dochoval sa pomerne veľký počet cisárových portrétov od významných predstaviteľov maliarstva, grafiky a sochárstva konca 16. storočia a začiatku 17. storočia (Hans von Aachen 1606-1608, Giuseppe Archimboldo 1590-1591, Aegidius Sadeler 1603, Adrian de Vries 1603, Antonio Abondio, 1576). Spôsobu zobrazenia cisára Rudolfa II. od Josepha Heintza sú azda najbližšie grafické portréty A. Sadelera. Cisár Rudolf v slávnostnom odeve, s vavrínovým vencom na hlave. Bohužiaľ je portrét poznačený viacerými sekundárnymi zásahmi, ktoré na mnohých miestach potláčajú charakter pôvodnej maľby. Skoro nebadane presvitá na hrudi panovníka významný atribút jeho moci Rád zlatého rúna. Na reťazi zavesené zlaté rúno, či jeho torzo, je viditeľné len pri skutočne dôkladnom skúmaní zvyškov pôvodnej maľby. Naopak sa vo veľmi dobrom stave zachovala Rudolfova tvár, mierne premaľby nepotlačili majstrovstvo autora pracovať s lazúrami. A práve na tvári cítiť ja vplyv Heintzových talianskych vzorov – cit pre svetlo a kontrast farieb. Tvár Rudolfa už nie je najmladšia, prešedivené vlasy a brada dávajú portrétovanému cisárovi vzhľad dôstojného panovníka. Jeho tvár, s typickými vakmi pod očami, dlhým nosom a výraznou pretiahnutou lebkou s vysunutou bradou narúša pomerne neprirodzená premaľba pier. Majstrovstvo autora cítime aj na ďalšom prvku obrazu, ktorým je čipkovaný golier. Pôvodné pigmenty bieloby ostali, až na malé výpadky pod bradou, takmer neporušené. Golier je veľmi výrazným farebným akcentom nielen k pozadiu obrazu, ale aj ku zvyšku odevu cisára. Bohužiaľ, odev je najvýraznejšie poznamenaný viacerými sekundárnymi zásahmi, ktoré miestami nerešpektujú pôvodný tvar a prvky odevu a cisárovej dekorácie. Joseph Heintz st. namaľoval viacero portrétov svojho mecéna Rudolfa II. Rudolf II. (1552 Viedeň – 1612 Praha) bol syn Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej, ktorý urobil z Prahy sídlo kráľovského dvora. Bol rímskym cisárom, kráľom Čiech, Uhorska a Chorvátska, veľkým milovníkom a zberateľom umenia a kuriozít. Na pravej strane obrazu, vo výške čela cisára, sa nachádza latinský nápis: „RUDOLPHUS II: ROM:IMP“, Rudolf II.: rímsky cisár. Napriek výrazným sekundárnym zásahom, môžeme obraz zaradiť medzi majstrovské diela portrétneho umenia obdobia manierizmu. Citlivý reštaurátorský zásah by mohol obrazu prinavrátiť mnohé, z nateraz stratených kvalít tohto diela...“ (Zuzana Konopásková).
Zoznam diel autora: