10. December 2019, 18:00
Biografia: Narodil sa 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave. 1921-22 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1922-27 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Hofbauer, Kysela). 1927 učiteľ na meštianskej škole v Senici, 1928-29 profesor gymnázia v Malackách, 1929-39 profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-42 na Slovenskej pedagogickej škole v Bratislave. 1942 odchod do dôchodku, 1943 sa odsťahoval do Martina. 1949-52 vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1952-56 výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, 1956-62 v Žiline, od 1962 žil a tvoril v Ružomberku. 1921 vydal krúžok Komenský jeho kresby ako súbor pohľadníc. 1930-32 štyri čísla Súkromných listov Fullu a Galandu. 1930-1940 avantgardné scénografie pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. 1936 odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne, 1937 Grand Prix za Obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. 1958 si zriadil v Žiline svoju osobnú galériu. 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahle konvolúty svojich diel ako protihodnotu za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená 1969). Okrem maliarstva, grafiky, kresby, scénografie sa zásadným spôsobom venoval i knižnej ilustrácii. 1983 vyšla jeho spomienková kniha Okamihy a vyznania.
Literatúra: Wagner, V.: Ľudo Fulla. Praha-Prešo1935; Cincík, J.: Grafika Ľuda Fullu. Martin 1944; Váross, M.: Ľudo Fulla. Bratislava 1955; Hlaváček, Z.: Ľudovít Fulla. Praha 1962; Matuštík, : Ľudovít Fulla. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ľudovít Fulla. Bratislava 1977; Srnenská, D.: Dvanásť grafík Ľudovíta Fullu. Bratislava 1979; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999; Bajcurová, K.: Ľudovít Fulla. Bratislava 2009.
Poradové číslo: | 128 |
Odhadovaná cena: | 50 000 - 60 000,- € |
Konečná cena: | 47 000 € |
Rok: Okolo 1940
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 35,5 x 50 cm
Značené: Značené vpravo dole "Fulla"
Popis:
Ľudovít Fulla bol zrejme oveľa konzervatívnejšou umeleckou osobnosťou, než by tomu nasvedčovala rétorika jeho a Galandových "Súkromných listov". Nielen preto, že Fullov a Galandov manifest bol v podstate len kompilátom rozličných fráz modernistickej teórie. Nekriticky a nesystémovo zhŕňal radikálne názory známe z manifestačných vystúpení českej predprevratovej avantgardy, ale najmä predstavy konštruktivistických utópií Bauhasu, ktoré obaja poznali a preberali bezprostredne z intelektuálnej atmosféry svojho občianskeho zamestnania na Škole umeleckých remesiel. Teoretická nejasnosť i častá logická protirečivosť "Súkromných listov" bola totiž vykúpená dnes ťažko doceniteľnou odvahou, s ktorou obaja šmahom ruky zmietli zo stola základnú poučku nacionálneho výtvarného umenia, podriaďujúcu umelecké národnému. Nastolili (aspoň u nás a pre nás) nový princíp. Totiž, že umelecký čin je záležitosťou individuálnou, vecou slobodného zámeru tvorcu, nezávislou od požiadaviek obyčajného života, okamžitých (a často falošných) politických potrieb národa. "Súkromné listy" teda nemožno považovať ani za vysvetľujúci návod k pochopeniu Fullovej výtvarnej praxe - jednu z kľúčových poučiek vlastného modernistického manifestu - "obraz sa má podobať obrazu a nie výseku krajiny" - napokon v čistej podobe vlastne nikdy nerealizoval. Nielen jeho prvý monografista , Radislav Matuštík, považujúci za rozhodujúce pre jeho výtvarný naturel napätie dvoch polôh - vecnej a abstrahujúcej, ale aj on sám, v období najradikálnejších pokusov priznal: "... realistická maľba ma vždy zaujímala a veľa som sa práve na nej naučil. Neskoršie transponoval som ju na maľbu kompozičnú, ktorá mi je vlastnou. Výsledky maľby realistickej, ktorú som pestoval z času na čas a rozvíjal ju pararelne s tvorbou vlastnou, neukazoval som pred širšiu verejnosť z tej jednoduchej príčiny, pretože forma závisela viac na prírode a nebola súca pre moje úplné vyjadrenie...". Viaceré Fullove maliarske kompozície z polovice tridsiatych rokov a nasledujúceho desaťročia (Kapucínsky kostol, 1935; Námestie v Bardejove, 1935; Blumentálsky kostol, 1946; Deti v lese, 1945; Opustený dom, 1946; Krajina s jazdcom, 1946; Horúce leto, 1948) možno považovať len za predĺženie "realistickej" línie jestvujúcej fakticky od počiatkov Fullovej zrelej tvorby (Kasárne, 1927; Prístav v Marseille, 1929; Portrét P. P., 1930; Zimný motív od Černovej, 1930; Krajina z Liptova, 1931, Podobizeň panej, 1934; Krajina z Donoval, 1934).
JA
Zoznam diel autora: