10. December 2019, 18:00
Biografia: Narodil sa 16. 11. 1933 v Tisovci. 1951-56 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch). Najvýznamnejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1963-64 a 1968 Mestská galéria, 1983, Výstavná sieň ZSVU, 1997 Slovenská národná galéria). 1961 účasť na Bienále mladých v Paríži a na bienále maľby v Sao Paolo. 1969 Cena Cypriána Majerníka
Literatúra: Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo 1945-63. Bratislava 1965, Kol.: 60. roky vo výtvarnom umení. Katalóg SNG, Bratislava 1995. Kubíková, K.: Rudolf Krivoš. Katalóg SNG, Bratislava 1997; Kriška, Fedor: Rudolf Krivoš. Obrazy. Kat. výst. Bratislava 1968; Kriška, Fedor: Rudolf Krivoš. Obrazy. Kat. výst. ZSVU. Bratislava 1983; Kubíková, Klára: Rudolf Krivoš. Kat. výst. SNG. Bratislava 1996; Mojžiš, Juraj: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, Juraj: Galandovci 2. Trenčín 2004; Kubíková, Klára: Rudolf Krivoš. Bratislava 2005.
Poradové číslo: | 51 |
Odhadovaná cena: | 4 000 - 5 000,- € |
Konečná cena: | 4 300 € |
Rok: 1986
Technika: Olej, kombinácia techník na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45 x 33,5 cm
Značené: Značené vpravo dole “R. Krivoš - 86”. Na zadnej strane popis autorovou rukou.
Popis:
Rudolf Krivoš je dnes už legendou novodobej histórie nášho maliarstva. Program „galandovcov,“ vyznávajúceho strohý, vybrúsený maliarsky tvar, námetový civilizmus a problematiku západoeurópskej „novej figurácie“ (Francis Bacon) obohatil základ získaný poučením neskorou „picassovskou“ manierou Petra Matejku, azda najvplyvnejšieho profesora vtedajšej VŠVU. Najmä v raných portrétoch a autoportrétoch z konca 50. a začiatku 60. rokov radikálnou zjednodušujúcou štylizáciou inšpirovanou kubistickou tvarovou dikciou prehodnocoval dovtedajšie mechanické prepisy optickej skutočnosti. Ku koncu nástupného obdobia sa jeho zraňované torzá, levitujúce v metafyzických priestoroch, zaradili, popri Paštékovi, k najvýraznejším prejavom našej „existenciálne“ podmienenej maľby. Neskoršie umenie maliara nadobúda podstatne iné podoby. Zostáva len primárne východisko: konštruktívne cítený figurálny tvar a „nepriateľský,“ klaustrofóbny priestor jeho obrazovej existencie. Pribúdajú však celkom nové postupy – otvorená narácia, príbehovosť a aj celkom neskrývané moralizovanie nad stavom sveta a života človeka. Dovtedy nepodstatný, len ťažko čitateľný sujetový zreteľ sa teraz často stáva rozhodujúci pre významové vyznenie obrazu, napríklad v rozsiahlych cykloch venovaným archetypom národnej mytológie Slovákov. K tomuto všetkému ešte pribúdajú všakovaké experimenty, práca s netradičnými materiálmi a technologickými postupmi. To, čo však ostáva – od počiatkov zrelej tvorby až do dnešných dní – je trvanie na presvedčení, že obraz má byť predovšetkým obrazom: „... v každom dotyku štetca by mal byť zakódovaný tektonický zákon, platný pre svet toho obrazu rovnako ako je zakódovaný v každej bunke, ktorá sa svojím delením a zoskupovaním podieľa na stavbe listu, vtáčieho pera alebo ľudského údu, v ich jedinečnosti a neopakovateľnosti. Je to stotožnenie sa s tvorivým procesom prírody. V tom je hľadanie a nachádzanie vlastnej identity...“.
JA
Zoznam diel autora: