10. December 2019, 18:00
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1909 v Senici-Sotinej, zomrel 4. 2. 1968 v Bratislave. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1930-31 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Hofbauer), 1931-37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský, Nowak). 1938-39 učiteľ na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-41 vyučoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1942 zbavený miesta docenta a vylúčený zo Spolku slovenských výtvarných umelcov pre nonkonformné politické a názory. Na SVŠT opätovne vyučoval v období 1945-47. 1948-49 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1933 premiérovo vystavoval na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Samostatne debutoval výstavou v pražskej sieni Elánu 1937. V tom istom roku žil krátko v Šuranoch, po maďarskej vojenskej okupácii južných častí Slovenska sa odsťahoval do Bratislavy. Od 1938 člen pražskej Umeleckej besedy. V rokoch vojny vedúca osobnosť bratislavskej avantgardy (spolupráca pri vydávaní nadrealistických zborníkov). Po 1945 spoluzakladateľ Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, predseda prípravného výboru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 jej prvý rektor, 1949-68 vedúci odboru figurálneho maliarstva).
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Mudroch. Kolorista slovenskej moderny. Bratislava 1944; Volavka, V.: Ján Mudroch. Výber z diela. Bratislava 1958; Peterajová, Ľ.: Ján Mudroch. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1970; Kostrová, Z.: Ján Mudroch. Bratislava 1974; Orišková, M.: Národný umelec Ján Mudroch. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria Bratislava 1989.
Poradové číslo: | 187 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 8 000 € |
Rok: Okolo 1960
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 61 x 80 cm
Značené: Značené vľavo dole "Mudroch"
Popis:
Neskorá tvorba Jána Mudrocha často pracuje so „sebacitáciami.“ Vidno to najmä v jeho kultovom sujete – kvetinovom zátiší. Bolo už mnohokrát konštatované, že Mudrochove vojnové zátišia sú skrytou metaforou zmaru a ničoty. Pod povrchom nádhery farebnej arabesky sa skrývali existenciálne pochybnosti. Neskoršie povojnové varianty „toho istého“ v Mudrochovej tvorbe akoby znovu – ale celkom z iného zreteľa – revokovali autorské schémy. Ale už bez pôvodného inotajného zaujatia. Maliar chce „už len maľovať.“ Nič viac a nič menej. Tým však vo svojich neskorších dielach odkryl určité princípy, ktoré vo vrcholoch jeho umenia ostali skryté pod nánosom alegorických ctižiadostí. Totiž, konštruktívny základ jeho maliarstva. Prejavil sa už v rokoch Mudrochových dlhých pražských štúdií (1930--1937), ktoré začal na Umelecko-priemyslovej škole, kde však zotrval len krátko, rovnako ako v ateliéri Jakuba Obrovského na pražskej akadémii. Štúdiá nakoniec absolvoval - ako väčšina príslušníkov generácie - na Všeobecnej figurálnej maliarskej škole Willyho Nowaka. Debutoval pomerne skoro - roku 1933 na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Vystavoval viaceré zátišia dokladajúce nástupné obdobie vyznačené príklonom ku kubizmu (1933--1934). Tieto olejomaľby sa žiaľ nedochovali. Len z časovo súbežných kresieb aktov, autoportrétov a hláv možno usudzovať, že mu šlo o skúšanie klasického problému analytického kubizmu v momente jeho prechodu do syntetickej fázy: posun zobrazenia od objemu k ploche. Z publikovaných čiernobielych fotografií možno zase dedukovať, že v definitívnej obrazovej podobe bol Mudrochov experiment menej krajnostný. Poukazoval skôr k Cézannovi, k jeho hľadaniu geometrickej osnovy obrazových predmetov. Mudrochovo ranné zaujatie kubizmom však rozhodne nezostalo len epizódou, dôkazom mladíckej roztekanosti vo výtvarných záujmoch. Už z týchto začiatočníckych pokusov možno vypozorovať jednu dôležitú stránku jeho výtvarného naturelu -- intelektuálnu, racionálnu vôľu po presnosti, nenáhodnosti maliarskej kompozície, podriadenej najprv zákonitostiam maliarskeho obrazu a až potom rekonštrukcii optickej povahy skutočnosti. To treba zdôrazniť, pretože tento základný sklon Mudrochovho talentu sa vo vrcholoch jeho tvorby zdá celkom prekrytý zmyselnosťou jeho - akoby ničím nezdržiavaného - koloristického génia.
JA
Zoznam diel autora: