28. November 2023, 19:00
Poradové číslo: | 85 |
Odhadovaná cena: | 15 000 - 20 000 € |
Konečná cena: | 11 000 € |
Rok: Okolo 1930
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 96 x 115 cm
Značené: Značené vľavo dole „K. Sovánka“
Popis:
„Les nemá pred ním tajomstvá. Vie čítať z očí srnky a rozumie vtáčiemu štebotu. Farby lesa v jeho tvorbe nikdy neblednú, ba naopak, hýria ako večne zelené tatranské smrečiny či tie v dubinách pohoria Retezat. Keď sa človek pozerá na tieto obrazy, myslí na to, že žiadna poľovnícka výstava by sa nemala konať bez diel Karola Sovánku!“ (Ellenzék, 11. VII. 1934)
Karol Sovánka sa narodil pred 140 rokmi! Pri zamyslení sa nad dielom Karola Sovánku a hľadaní jeho miesta v našej kultúre sa nedá si nevšimnúť stále sa zmenšujúci priestor, ktorý mu je venovaný či už v dejinách umenia, alebo v samotnom poľovníckom prostredí. Pritom išlo o takého umelca, ktorý lesné scenérie a divokú zver nielen maľoval, ale predmetom svojho záujmu doslova žil. Je udivujúce, koľko pozornosti mu bolo (a stále je) venovanej v maďarskej literatúre a periodikách. Pritom takmer celú svoju tvorbu venoval Slovensku a jeho prírode. Kým Marian Váross či Ladislav Saučin vo svojich prehľadových prácach Sovánku aspoň spomínajú, neskoršia slovenská umenoveda ho jednoducho ignoruje. Na našu škodu... Karol Sovánka je pritom relevantným zástupcom poľovníckeho žánru a krajinomaľby a pokračovateľom umeleckej línie predstavovanej takými autormi, ako boli Ferenc Markó, Antal Neogrády, Béla Pállik a ďalší. Okrem toho bol aktívnym organizátorom poľovníckeho života na Slovensku, stál pri usporiadaní prvej slovenskej poľovníckej výstavy v Poprade v roku 1926 a vytvoril logo Slovenského poľovníckeho zväzu. Ak sa ešte na chvíľu pristavíme pri umelecko-historických súvislostiach, nedá mi nespomenúť, že väčšina poľovníckeho života uhorského kráľovstva bola sústredená v revíroch dnešného Slovenska. Na poľovačky sem chodili, najmä v 19. storočí, predstavitelia európskych mocností, kaštiele a poľovnícke vily mali v Tatrách, na Gemeri, na Zemplíne či na Považí také rody ako Hohenlohe, Habsburg, Andrássy či Coburg. Poľovačka bola dôležitou spoločenskou a diplomatickou udalosťou a nepoznala národnosť, patrila tak k maďarským a rakúskym, ako aj slovenským elitám – veď napokon aj Ľudovít Štúr sa smrteľne zranil počas poľovačky. Prenechanie Karola Sovánku maďarskojazyčnej literatúre je tak trochu nespravodlivé aj voči nemu samému (o našej verejnosti už ani nehovorím), lebo po slovensky vedel a ako bolo spomenuté už v úvode, svoje dielo zasvätil slovenskej prírode. Narodil sa v Zay Uhrovci v umeleckej rodine, študoval na dobrých školách doma aj v zahraničí. Spočiatku mal sochárske ambície, ale nakoniec sa takmer úplne (zrejme aj pre poranenie z prvej svetovej vojny) odovzdal maľbe. Predkladaná, skutočne reprezentatívna olejomaľba V lete na rúbanisku je špičkovou ukážkou Sovánkovej zrelej tvorby – vzhľadom na obdobie jej vzniku vytvorenej už pre potreby číro slovenského (československého) publika. Bravúrne narábanie so štetcom a dokonalé vystihnutie tichej atmosféry skorého letného rána v lese sú dôkazom Sovánkovej fyzickej prítomnosti v tomto prírodnom prostredí. Na rozdiel od obrazov zvierat starých majstrov, ktorých cieľom bolo dekoratívne či akademické chápanie zobrazovania živočíchov, Sovánka prináša pohľad na ich skutočný život bez ambície prispôsobiť ho potrebám objednávateľa – maľuje skutočnú srnu a srnca v skutočnom lese. Autor tvoril prevažne v okolí Kežmarku, kde sa po návrate z frontu usadil. V podtatranskom mestečku sa oženil a s manželkou Emmou mali dve deti – dcéru Ilonu a syna Štefana, ktorý v roku 1945 padol v bojoch v Rusku. Neprekonateľný žiaľ zo straty syna a prehlbujúca sa frustrácia z povojnového vývoja viedli k jeho odchodu do Nemecka za dcérou v roku 1949. (JB)
Zoznam diel autora: