Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. JANKOVIČA NA AUKCIÁCH SOGY:
55 000,- Sk Hlava. Okolo 1997. Polyester, polychrómia. 80 x 70 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
53 000,- SK Žltý obraz. 2002. Kombinovaná technika. 72,5 x 73 cm. (50. mimoriadna aukcia, 30. 9. 2004)
52 000,- Sk Pomník. 1995. Kombinácia techník na sololite. 97 x 70 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
50 000,- Sk Hlava. Okolo 1995-99. Epoxyd, kombinácia techník. 82 x 70 cm. (34. jesenná aukcia, 1. 10. 2002)

Biografia: Jozef Jankovič sa narodil 8. 11. 1937 v Bratislave. 1956-62 študoval na Vysokej škole výtvarných umení, kde neskôr pôsobil ako rektor. narodil 8. 11. 1937 v Ilave. V rokoch 1952–56 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, 1956–62 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Kostka ). 1968 – cena Grand Prix Danuvius Bratislava. V 1990 docent, 1994 profesor, 1990-94 rektor na VŠVU. Vedúca osobnosť moderného slovenského sochárstva: debutoval začiatkom 60. rokov non-figuratívnym prológom v okruhu Konfrontácií, kde sa zaoberal štrukturálnou grafikou, reliéfom a sochou. Vtedy začal zapájať do svojich diel nájdený predmet a rozpracoval techniku asambláže. Pred polovicou 60. rokov znovu objavuje ľudskú formu, ktorá do jeho diela vstupuje v odcudzenej a deformovanej forme. Jeho charakteristický brutálny figurálny štýl ako výsledok originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu vrcholí v 2. pol. 60. rokov.V jeho tvorbe 70. rokov našli svojský ohlas konceptuálne východiská a postupy. 1997 – súborná výstava diela v Slovenskej národnej galérii. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe a ďalších svetových súkromných a verejnoprávnych zbierkach. Profesor Jankovič patrí k stáliciam a už etablovaným takpovediac bardom slovenského umenia. Svoj umelecký výraz našiel v stvárňovaní ľudskej figúry alebo jej fragmentov, na ktorých demonštruje ľudskú drámu, deformáciu človeka pod rôznymi vplyvmi, tragiku ľudského osudu. Je sochárom veľkých tém. Od počiatku svojej tvorivej dráhy pracuje v cykloch, radí k sebe viac prác navzájom príbuzných, či už formou, alebo povahou tlmočeného významu. V posledných rokoch vytvára poloplastické reliéfy z kartónu, prehýbaného a vrstveného a potom maliarsky pojednaného a sceleného. Dominantným prvkom je ako vždy človek, figúra.

Literatúra: Bajcurová K., Hrabušický A., Rusinová Z., Jozef Jankovič, Bratislava 1998.

JOZEF JANKOVIČ (1937)