10. Marec 2009
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL V. HLOŽNÍKA NA AUKCIÁCH SOGY:
29044 EUR/ 875 000,- Sk Mŕtvy klaun. 1944. Olejová tempera na kartóne. 52 x 87 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
9128 EUR/ 275 000,- Sk Pieta. 1946. Akvarel, gvaš na papieri. 38 x 59 cm. (81. jesenná aukcia, 7. 10. 2008)
8298 EUR/ 250 000,- Sk Klaun. Okolo 1939 – 1942. Dvaš, tempera na kartóne. 90 x 62 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
5311 EUR/ 160 000,- Sk Apokalypsa. 1946. Tempera, gvaš na papieri. 54 x 75 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
Biografia: Vincent Hložník sa narodil 22. 10. 1919 vo Svederníku pri Žiline. 1937-42 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Kysela, Novák). 1943 sa usadil v Žiline, 1944 v rodnom Svederníku pri Žiline. 1945-49 bol členom pražského spolku Mánes. 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1948 študijná cesta do Talianska, získal cenu a čestné uznanie na medzinárodnej výstave vo Forte dei Armi. Od 1946 sa začal rovnocenne s maľbou venovať aj grafike. 1952-72 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 1958 profesor, 1960-64 rektor, zároveň vedúci oddelenia voľnej grafiky a ilustrácie. Z literatúry: Matuštík, R.: Vincent Hložník. Maľba a grafika 1941-1961. Bratislava 1962; Peterajová, Ľ.: Vincent Hložník. Umenie proti fašizmu. Tvorba rokov 1939-1945. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1975; Abelovský, J., Trojanová, E.: Vincent Hložník. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria, Bratislava 1984.
Poradové číslo: | 144 |
Vyvolávacia cena: | 3 800 € |
Konečná cena: | 17 800 € |
Rok: 1946
Technika: tempera, gvaš na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 46 x 68 cm
Značené: vľavo hore „Hložník 46“
Popis: “Cirkus” je po “Mŕtvom klaunovi” (80. aukcia) ďaľším špičkovým, galerijným dielom Vincenta Hložníka v ponuke SOGY. Bol to zrejme Majerník, ktorý mladému Hložníkovi sprostredkoval príklad ranej tvorby Picassa (a tým aj sociálnu sentimentalitu Lautrecovu). Svet klaunov, pierotov, krasojazdkýň a cirkusového prostredia vôbec však vstupuje do obrazov Hložníka a jeho druhov aj ako novoaktualizovaná podoba starších vzorov, Roualta, ale aj Galandu, Tichého, či Čapka. Archetyp tragického klauna totiž plne vyhovoval najmä starším maliarom nadrealistických zborníkov svojou rozdvojenosťou, dvojznačnosťou alegórie ľudského "vzletu a pádu". V plnej miere totiž zodpovedal požiadavke simultánnosti reality a nadreality, poetickému iskreniu vzťahu všednej podoby človeka a priepastnosti jej duchovného rozmeru. Ale zároveň bol znamením doby. Pretože aj umelec si navlieka masku pierota, aby tak paradoxne ochránil zvyšky vlastnej ľudskej integrity a zároveň vypovedal metaforu protestu. Hložníkovi klauni, artisti, cirkusoví hudobníci sú iní. Sú zmietaní takou istou beznádejou a neistotou ako ich obecenstvo. Často sa len vynorujú z anonymného davu, aby sa tak znásobila ich nelyrická znaková povaha. Nepodobajú sa Majerníkovým, alebo Želibského melancholickým, zľahka ironickým, či sebaironickým alegóriám dvojtvárnosti ľudskej podstaty. Sú to akési "supermetafory" človeka, ktorý vytrhnutosťou z jemu vlastnej podoby i normality života, len podčiarkuje absurditu vlastného jestvovania i sveta vôbec (Pred chapitó, 1940; Harmonikár, 1940-1941; Šašo, 1940-1941; Harlekýn, 1941; Trio, 1941; Trio, 1939-1942; Clown, 1941; Komedianti, 1942; Po vystúpení, 1942).
Zoznam diel autora: