07. December 2010
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 48 131,18,- € Divadelná šatňa (Zuzana a starci). Okolo 1920-40. Olej na plátne. 172 x 190 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006)
48 131,18,- €. Alegorická kompozícia. Okolo 1914. Olej na plátne. 96 x 116 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
24 000,- € Jesenný les. Okolo 1910 – 14. Olej na kartóne. 61 x 78 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
16 596,96,- € Búrlivá krajina. Pred 1914. Olej na kartóne. 60 x 74 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006)
Poradové číslo: | 81 |
Vyvolávacia cena: | 3 700 € |
Konečná cena: | 3 700 € |
Rok: okolo 1958-62
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 61 cm
Značené: Značené v strede dole "Jaszusch"
Popis: Súčasné obchodné renomé Antona Jasuscha je jednoznačné. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa tzv. košickej moderny (východoslovenskej avantgardy, košického okruhu) dvadsiatych rokov. Prológom košickej moderny sa však stala až krátko trvajúca okupácia Košíc a východného Slovenska vojskami Maďarskej republiky rád a pod jej protekciou i niekoľkotýždňová existencia Slovenskej republiky rád (vyhlásenej 16.6.1919 v Prešove). Boľševická epizóda na východnom Slovensku mala z kultúrneho hľadiska celkom paradoxné dôsledky. Po porážke červených vojsk Bélu Kúna (Košice sú opätovne obsadené československým vojskom 15.júla 1919) sa Košice, súčasť nového demokratického Československa, stali priam ideálnym azylovým prostredím, v ktorom pred maďarskou fašistickou vládou Horthyho našli útočište najmä ľavicoví umeleckí emigranti z Maďarska, ale aj modernizmom nadšení Nemci, českí a moravskí umelci. Dlhšiu dobu pracoval v Košiciach český F. Foltýn, maďarskí G. Schiller a A. Bortnyik, v tom čase ortodoxný kuboexpresionista. 1925 odišiel z Košíc do Weimaru, kde jeho maľba dostúpila do polohy geometrickej abstrakcie. V súvise s organizovaním vlastných výstav a prednáškovou činnosťou Východoslovenského múzea dochádzali na kratší čas do Košíc aj ďalší významní Bortnyikovi rodáci: expresionista L. Tihányi, konštruktivista J. Kmetty, nasledovník Matissa V. Perlrott-Csaba, novoklasicistický maliar B. Kontuly, postimpresionista a fauvista K. Kernstock. S Krónovou školou a Východoslovenským múzeom spolupracovali vtedy už európsky známi avantgardní teoretici a výtvarní umelci O. Jászi, B. Balász, L. Moholy-Nagy, L. Kassák, G. Lukács či sovietsky estetik I. Máca. Z hľadiska nášho dejepisu umenia sú však najdôležitejšími predstaviteľni košickej moderny jej "domáci účastníci" - Eugen Krón, Konštantín Bauer a najmä A. Jasusch. Už jeho rané, predvojnové dielo tvorilo ojedinelú alternatívu maliarstvu predchodcu košickej moderny Konštantína Köváriho. Ovplyvnenie maďarskými modernostami Ferenczym a Ripl-Rónaiom vyústilo do obrazov s námetom roľníckej práce. V nich Jasusch jasne deklaruje nekompromisnú, secesne špekulatívnu, priznane "skonštruovanú" obrazová kompozíciu (Rozhovor, 1908; Na poli, 1908), do súvislých pásov kladené farebné plôšky vytvárajúce neiluzívnu a nesymbolickú, dekoratívnu arabesku kompozície. K tejto polohe sa potom vrátil až tesne pred vojnou (Starci, 1913-14; Krajina so stromom,1913-14). Tieto kompozície dramatizmom farby, vírivou kresebnou kompozíciou, predpovedajúcou maliarsku reč jeho vrcholných diel zo začiatku dvadsiatych rokov. Po strastiplnej anabáze bojov na ruskom a talianskom fronte a zajatia v ruských a japonských táboroch sa Jasusuch koncom 1920 sa Jasusch zaviera do ateliéru, aby v absolútnom odlúčení vytvoril svoje vrcholné diela (Žltý mlyn I.; Žltý mlyn II.; Modrý mlyn; Koniec planéty I.; Koniec planéty II.; Nirvána I. a II.; Moc slnka; Kolobeh života - putovanie duší; I. svetová vojna I. a II.; Pútnici; Kupliarka; Život človeka; Posledný súd; Skeč lásky; Žiarlivosť; Symfónia; Moji predchodcovia; Vojna; Revolúcia; Umelcovo vyznanie; Žena; Na trhu dievčat; Zvedavosť; Pokrytectvo-morálka a ďalšie). Jasuschove diela roko1920-1924 predstavujú myšlienkovo i štýlovo neobyčajne súdržný konvolút obrazov s konštantnou, iba z rôznych aspektov nazeranou základnou ideou. Tá by sa dala popísať ako predstava záhadnej, nadľudskej, často katastrofickej sily, duchovnej mohutnosti určujúcej osudy vesmíru, našej planéty, ľudstva i jednotlivého človeka. Štýlovo možno tieto obrazy charakterizovať v polohe zláštneho secesne-symbolického orfizmu. Z Jasuschovej neskoršej, kvalitatívne rozkolísanej medzivojnovej maľby (téma mestskej periférie a najmä vidiecke motívy) stojí za zmienku najmä "ensorovské" obdobie roko1932--1933. Záujem o tému divadla a cirkusu, ale predovšetkým metaforický motív masiek a karnevalu v mnohom pripomenulo prvotné myšlienkové východiská. Predtým dosiahnutú filozofickú hĺbku, fascinujúce a presvedčivé osobné zaujatie však tieto i ostatné neskoršie Jasuschove obrazy už nikdy nedosiahli.
Zoznam diel autora: