Blogy | Mám v rukách diplom (vzdelanie?) kunsthistorika. Čo ďalej?

Viete, aké sú reakcie ľudí, keď im s hrdosťou oznámim, že študujem dejiny umenia? Zvyčajne sa pousmejú a s neistotou položia ďalšiu otázku: „Čo budeš robiť, keď skončíš školu?“, v lepšom prípade sa opýtajú, že z čoho chcem žiť, čo dáva malú nádej, že aspoň tušia, čím sa taký historik a teoretik umenia zaoberá...
Otázka v názve článku, položená ako druhá bude o niekoľko mesiacov trápiť (ak už netrápi) tridsať, možno štyridsať (!!!) absolventov odboru dejín a teórie umenia filozofických fakúlt Univerzity Komenského a Trnavskej univerzity. Otázka položená ako prvá ich (nás) trápi, verím, od prvého semestra štúdia tohto „nie príliš atraktívneho odboru“, ako ho definoval vedúci našej katedry hneď pri mojom zápise do prvého ročníka.
Zrazu sme sa ocitli na konci ročníka piateho a pre mnohých je vízia budúcnosti, hlavne tej ich kunsthistorickej, viac než hmlistá. Napriek tomu, že ambície pracovať v odbore dejín umenia má len nepatrný zlomok absolventov je výber „umenovedného“ zamestnania náročný. Ak sa mladý kunsthistorik nechce o umenie len „obtierať“ ako člen tímu grafického štúdia, reklamnej agentúry či zamestnanec médií, „má“ na výber „dobre platené“ pozície na Pamiatkovom úrade SR, kde sa zaradí do mašinérie štátnych úradníkov, ďalej sa môže uchádzať o miesto vo vrcholových zbierkotvorných inštitúciách - Slovenskej národnej galérii, či národnom múzeu (je jedno v ktorom, keďže ich máme na Slovensku viac...), ktoré poskytujú rovnako inšpiratívne a priaznivé pracovné prostredie ako ktorékoľvek zaspaté vidiecke múzeum. Jednou z možností ponúkajúcou riešenie na najbližšie tri roky po absolutóriu je doktorandské štúdium. Doktorand za ten čas intenzívne pracuje na svojej dizertácii, prednáša svojim mladším kolegom, robí skúšky až sa napokon k obhájeniu práce ani nedostane... Potom sa opäť treba opýtať, čo ďalej?
Proces spriechodňovania hraníc od revolúcie v roku 1989 vyústil až do ich takmer úplného popretia, čo predpokladá aj živú výmenu na pracovnom trhu. Má túto možnosť aj nás absolvent dejín umenia? Sú jeho diplom - vzdelanie porovnateľné s diplomom získaným v okolitých štátoch? Na prvý pohľad sa možno zdá, že ide o prehnané porovnania, keď medzi sebou nezmyselne súperia aj dve existujúce slovenské katedry dejín umenia. Otázka emancipácie nášho a zahraničného vysokého školstva mala byť aktuálnou už dávno. Zatiaľ čo na univerzitách našich susedov (Maďarov a Čechov) sa na prednáškach a seminároch riešia špecifické problémy dejín výtvarného, vizuálneho umenia a architektúry, nahliadané cez prizmu svojich študentov profilujúceho pedagóga, u nás sa akosi „uspokojíme“ s cyklom informačných prednášok chronologicky sledujúcich vývoj svetového umenia. Krivdil by som našim fakultám, keby som im nepriznal úspechy dosiahnuté u študentov vďaka niektorým vynikajúcim docentom a profesorom, ale predsa nás tak trochu zaráža, keď sa objaví niekto za katedrou, kto je schopný študentom štvrtého ročníka prednášať o tom, že pre krajinomaľbu je najvhodnejší ležatý formát plátna a pre portrét stojatý... Inde zasa nezaradia do študijného programu celé kapitoly „národných“ (slovenských) dejín umenia.
Na záver mi ako zamestnancovi aukčnej spoločnosti dovoľte ešte jednu, možno prehnane ironickú poznámku týkajúcu sa čiastočne aj obsahu nášho umeleckohistorického vzdelávania. Keby všetko bolo tak ako má byť, keby sa študenti pripravovali svedomito, keby si niektorí pedagógovia boli sebou sto percentne istí a keby naše múzeá vlastnili diela majstrov akými boli Tizian, Rembrandt či Degas, naše katedry by nás teoreticky pripravili na prácu v najlepších svetových múzeách ako kurátorov zbierok zaalpskej tabuľovej maľby 16. storočia, italskej renesančnej maľby či zbierok francúzskej maľby 19. storočia. Chcem tým povedať, že sa tak trochu zabúda na našu „prívetivú“ periférnosť, na to, že tu pôsobili aj takí maliari ako Ignaz Cimbal, Antal a László Neográdyovci či Eugen Szepesi-Kuszka a samozrejme aj ten najproduktívnejší Neznámy stredoeurópsky maliar...

Diskusia

K I04.06.2008 12:37

Sisley Sisley musite velmi opatrne narabat v tejto diskusii so slovom "nase" v zmysle "slovenske" lebo vas (tak ako mna) obvinia z nacionalizmu :-)

Zuzana S04.06.2008 12:30

Pán Barczi, napadá ma len jedna priama otázka: Čo Vás nútilo študovať kunzhistŕiu na našej alma mater, Univerzite Komenského, keď sú tu pomery pre Vás tak ubíjajúce? Veď ste sa mohli uchádzať o štúdium v zahraničí. Dnes mládež nemá obmedzenia tohto druhu, ak ovláda svetové jazyky a má guráž. Neplačte nad svojím osudom, je len a len vo Vašich rukách.

Sisley Sisley 04.06.2008 09:44

Hm, neda mi to aby som sa aj ja nezapojila do prispevku. Pride mi velmi smiesne, ubohe a absurdne stale dookola rozoberat problemy, ktore su vseobecne zname a myslim, ze na ne uz bolo poukazane viac nez dost. I ja by som vedela dookola kritizovat rezim a postoj mnohych institucii ale je to zbytocne. Ako sa zamyslam, tak sa zamyslam nad tym a napada mi iba jedno. Pes ktory steka nehryzie. Co keby sa uz skoncilo s neustalym kritizovanim a zacalo aj nieco robit? Na kritizovanie budeme mat casu dost na dochodku (ak sa ho dozijeme). Ludi, ktori iba sedia na zadku a kritizuju je v tejto spolocnosti habadej. Kazdy je velmi mudry a ked sa pride na ciny tak skutek utek. Uz dost toho tliachania do vetra. Samo sa to nikdy nezmeni. Co keby mnohi z nas prestali vynakladat energiu na to ako si udrziavat svoje ego a drzat nos co najvyssie, ale zacali ju vkladat do cinov, ktore by boli prinosom pre nasu spolocnost? Bohuzial nemame tu take institucie ako Lovre, Musee d´Orsay, Kunsthistorisches Museum a pod... ale aj my tu nieco mame. Tak sa laskavo za to postavme a skusme vytazit z toho maximum a kazdy z nas ked prestane \\\"len\\\" recnit ale zacne tvrdo makat prispeje k zveladeniu \\\"beznadejneho\\\" problemu.

Z Z03.06.2008 14:38

Na margo E M: o čom vlastne je článok Júliusa Barcziho? Na malom mieste riešená veľká kopa otázok, z ktorých mi vychádza jediné: pre osobnosť akou je Július Barczi naše malé Slovensko jednoducho nedorástlo.

K I03.06.2008 14:29

Vasa reakcia teda podporuje nazor, ze nase institucie su vcelku vidiecke a zahranicne (napr. Budapestianske) netrpia pocitom malosti... Nehnevajte sa, ale ked si neustale budeme nahovarat, aki sme periferni a mali, tak nikdy ani ini nebudeme. Za nacionalistu sa teda nepovazujem, ale pride mi urazlive, ze si niekto nevazi nase narodne institucie ako celok (to akym sposobom su spravovane a pod. je druha vec) a nekriticky adoruje len zahranicne. U nas sa deje mnozstvo skvelych a zaujimavych veci, ktore by bez problemov obstali v medzinarodnom kontexte.. Bohuzial akonahle sa o comkolvek hovori v "slovenskom" kontexte dostane to nalepku nacionalizmu, alebo nedajboze nacizmu.

E M03.06.2008 13:44

Reakcia na prípevok K I z 03.06.2008 12:35. Vidí sa mi trocha od veci, zaťahovať do problemaitky umenovedného školstva takéto nacionalisticky podfarbené ironické poznámky (hoci mám iróniu rada). A osobne si myslím, že galérie a múzeá v Budapešti naozaj vidiecke nie sú. Maďari na rozdieľ od nás netrpia fóbiami malosti. To len na okraj diskusie, lebo nie o tom je článok Júliusa B.

K I03.06.2008 12:35

A mimochodom, predpokladam, ze "nevidiecke" muzea a galerie su len v Budapesti, vsak...

K I03.06.2008 12:34

Myslim, ze to asi vobec nebola konstruktivna odpoved na otazku L.P., ale skor utok. Tymto sposobom sa dialog nevedie: niekto nieco povie a druha strana okamzite prejde do utoku... Kazdpoadne je vidno, ze ste mlady a mate sklon povazovat sa za mesiasa svojho odboru. Tudy ale cesta nevede! Namiesto zbytocneho hadania sa, bedakania a vzajomneho osocovania sa by bolo vhodne hladat spolocnu rec, spolocne riesenia, akymi by bolo mozne uskutocnit transformaciu nefunkcneho systemu (predpokladam, ze tak vzdelany clovek pozna rozdiel medzi zmenou a transformaciou). Pokial sa ale budu riesit otazky, ci je potrebne mat na slovensku jednu, alebo dve katedry dejin umenia (co je predsa v trhovom konkurencnom prostredi uplne normalna vec), alebo ci sa absolventi zivia vedeckou pracou, kuratorovanim, administrativou v oblasti DU, alebo novinarcinou, tak sa to asi neposunie nikam. Mimochodom novinarcina, postrehol som drobny posmesok v prispevkoch na margo zurnalistiky v oblasti DU. Myslim, ze vsetci ludia vasho odboru (ja osobne nie som celkom od fachu) mozu byt len radi, ze sa konecne ceri hladina okolo vytvarneho umenia aj na Slovensku, pretoze ako kazda "muzicka" cinnost potrebuje i tato svojho divaka, ktory roky absentuje. Kazdy, kto sa snazi sirit osvetu o umeni dalej si skor zasluhuje pochvalu nez pohanu (aj vy, kedze blog je obcianska zurnalistika). Tych pripomienok k tejto diskusii by bolo pozehnane, ale otazne je ci padnu na urodnu podu (a tiez nemam tolko casu vypisovat :-)

Július B03.06.2008 01:02

Mila LP, ohanat sa tym, ze "my nie sme zahranicie" je takmer detinske... Určite je dôležite mať na pamäti vychodiska sloveskej umenovedy, ze nie je mozne zo dňa na deň zmeniť (ani to nie je žiaduce) "kunsthistoricku tradiciu" zdedenú od prvej a druhej generácii nasich kunsthistorikov (pedagógov), rovnako ako nespôsobil vstup SR do EU "pandemicke" obracanie "slovenského-narodneho" myslenia na myslenie európske.... Mozno aj preto su mnohí presvedcení, ze my, ne sme zahranicie...

L P02.06.2008 13:09

Zdravim Julius.... pridavam sa do "debaty" ja som tiez absolvovala dejiny umenia v Trnave a teraz, ked som v praxi mozem povedat, ze to vobec nebola "zla" skola, ba priam naopak, so svojimi nedostatkami a dostatkami dava(la) moznost studentom prejavit , co v nich je alebo nie je (vo vacsine druhy pripad) a odvolavanie sa na to, ze v zahranici je to tak a onak... my nie sme zahranicie, my sme na Slovensku a kedze je tu situacia aka je treba ju tak brat a nie zbytocne svoje sily koncentrovat na hanenie a bedakanie, preco to u nas take nie je.... ale treba zacat pracovat na tom, aby to bolo take ako si predstavujeme... a este jedna vec... vsetky argumenty hovoria v prospech zahranich skol a institucii, ale zabudli ste povedat jednu vec... oproti zahraniciu nie je nasa kultura "zviazana" otrockou tradiciu (co moze byt nevyhoda) a preto mame vacsie moznosti objektivne otvorene interpretovat a analyzovat historiu i dejiny umenia... co podla mna nie je na zahodenie, mozno to nebude za rok ani dva... ale ja som optimista a verim... a na zaver.... vascina galerijnych institucii v zahranici vznikla na zaklade velkeho zberatelskeho daru od "niekoho" .... kolko je u nas takych institucii?? kto je v tejto problematike aspon trochu zbehly , vie, ze ich neporovnatelne menej... prajem nech sa dari...

Aukcie

156. Zimná aukciaNa aukcii bolo vydražených 51 diel (50%) v celkovej hodnote 493 350 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.