147. večerná aukcia

22. Október 2019, 19:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

147. večerná aukcia

Blogy | Milan Vároš a iní diletanti

Dnes píše hocikto, o hocičom, v akejkoľvek podobe a v neobmedzenom množstve. Keďže tak trochu „robím do umenia“, zoberiem si na mušku neprofesionálnu umelecko-historickú spisbu, ktorá zaplavuje náš knižný trh obsažnými encyklopédiami najkrajších obrazov, „hrubými“ monografiami o doteraz neprebádaných témach či publikáciami riešiacimi závažné udalosti, pojmy i životy osobností z dejín. I keď staré príslovie ma upozorňuje, „nehovor hop, kým si nepreskočil“, napriek tomu si „zahopkám“ na účet autorov, ktorí mnohokrát nemajú ani tušenia o čom píšu, ale píšu...

Hlavnou postavou môjho krátkeho článku je pán doktor Milan Vároš, novinár, ktorého bibliografia je skutočne pozoruhodná (ak nie hneď závideniahodná a to aj vzhľadom na rôznorodosť tém, o ktorých pojednáva). Medzi jeho posledné knihy patria dva „hrubé“ zväzky Stratené poklady Slovenska I. – II., z ktorých druhý zväzok má zaujímavý aj podtitul „Osudy našich umeleckých diel a pamiatok (najmä v maďarských múzeách a galériách).“ No po skúsenostiach s jednotkou som si radšej odoprel „radosť“ z čítania druhého dielu.
Za normálnych okolností by sme vydanie podobnej publikácie mohli považovať za radostnú udalosť, ale v tomto prípade je to katastrofa a tragédia. I keď sa autor v úvode vymedzuje voči režimu spred roku 1989, mnohé jeho formulácie pripomínajú úvody publikácií z 50tych rokov od komunistu Jozefa Bradobura. Keď píše o šľachte s obľubou používa slovo „rozkázal“ – teda že nejaký aristokrat rozkázal postaviť galériu, kostol atď. Vároš nie je historik, ani kunsthostorik a tak dejiny chápe (skôr ich však vôbec nechápe) nacionalisticky, v nesprávnych súvislostiach. Dozvieme sa tak, že šľachtici prichádzali v 16. storočí na Slovensko, no mali majetky aj v zahraničí - v Maďarsku... Nezmysel!!! Rovnako veľký, ako okrádanie Slovenska Maďarmi pred rokom 1918! Podľa autora bol jedným z najväčších zloduchov a zlodejov arcibiskup Arnold Ipolyi, ktorý „všemožne pomáhal gniaviť Slovensko a jeho umelecké zbierky“. Takéto vyhlásenie možno hodnotiť jedine ako nehoráznosť. Na margo témy a pre poučenie pána Vároša dodávam, že koncom 19. storočia módna puristická regotizácia chrámových interiérov, priniesla hromadné nahrádzanie pôvodného – starého kostolného mobiliáru novým. Ipolyi a jeho súčasníci preto mnohokrát zachránili cenné oltáre a tabuľové maľby, ktoré následne prezentovali v múzeách. A že o krádeži, či ochudobňovaní Slovenska nemohla byť v tej dobe reč, svedčí skutočnosť, že žiadne neexistovalo – existovali Slováci žijúci na území Horného Uhorska, z ktorého sa neskôr stalo Slovensko. A nakoniec, dnes nie je problém vycestovať do Ostrihomu či Budapešti a obdivovať tam, v elegantných výstavných priestoroch artefakty z nášho územia.
Slovensko – maďarskú otázku Vároš vyhraňuje vo svojej knihe ďalším nezmyselným vyčítavým konštatovaním: „V Mníchove si dal Dionýz Andrássy vytlačiť parádny dvojzväzkový katalóg s reprodukciami všetkých diel (po tom čo „rozkázal“ postaviť v Krásnohorskom Podhradí galériu. pozn. J.B.:-). Zbytočne by sme v ňom hľadali výtvarníka slovenského pôvodu, niet ho ani pod podobizňou grófky Františky Andrássyovej.“ Aby však úplne naplnil svoj program traktovania hlúpostí, dodáva: „Po horthyovskej okupácii južného Slovenska značnú časť vystavených diel odviezli do Budapešti“. Dovolím si Várošov omyl uviesť na správnu mieru. Dionýz Andrássy svoju zbierku výtvarných diel odkázal vo svojom testamente Múzeu krásnych umení v Budapešti a keďže zomrel v roku 1913 (ešte za Rakúsko-Uhorska), diela boli ešte v tom roku z galérie odvezené – úplne legálne, no predovšetkým v súlade s poslednou vôľou ich majiteľa.
Bohužiaľ pán Vároš nie je jediným autorom píšucim bez rozmyslu a sebareflexie. Pred niekoľkými rokmi vyšla kniha Krásna Hôrka a Betliar od Tibora Györgya, dlhoročného riaditeľa Múzea Betliar. Jeho texty, vychádzajúce pod hlavičkou Slovenského národného múzea, postrádajú, rovnako ako Várošove, odbornosť a obaja akoby odmietali citovať literatúru, ktorú opisujú (mnohokrát mylne interpretujú) a neuvádzajú ani pôvod reprodukovaných fotografií. Györgyove texty zaujmú aj nešťastnými pokusmi autora o umelecko-historické súdy, ktoré bez poznania kultúrno-historického kontextu a literatúry nie sú možné.
Na pultoch kníhkupectiev sa nedávno objavila kniha Mariána Krčíka Testament grófa Pálffyho, čo je na laika – nadšenca pomerne náročná téma, čakajúca na komplexné a objektívne spracovanie historikmi a kunsthistorikmi.

V mnohých prípadoch nie je možné oceniť ani len autorovu snahu a je nám samozrejme ľúto aj obrovských finančných nákladov, ktoré takéto projekty pohltia. Várošove knihy vydala Matica slovenská, ktorá by mohla peniaze využívať efektívnejšie! Na koniec si neodpustím otázku: Zaslúži si Milan Vároš za publikácie Stratené poklady Slovenska I.-II. Cenu ministra kultúry SR, ktorá mu bola udelená vo februári toho roku?


foto: http://www.martinus.sk/?uItem=31630

Diskusia

Dana 09.11.2015 10:12

Súhlasím s p. Barczim, mám na knihu (knihy) M. Vároša rovnaký názor. Poslední účastníci tejto diskusie sem asi zablúdili z krčmy štvrtej cenovej skupiny. Nuž, obmedzení nacionalisti tu bolia aj budú, nedajte sa nimi, p. Barczi, odradiť.. A zdôraznila by som - šuster nech sa drží svojho kopyta a k umeniu a histórii nech sa vyjadruje odborník. Lebo v opačnom prípade majú ľudia hlavy plné nezmyslov a akokoľvek rozumná a dôkazmi podložená argumentácia im to z hlavy nevybije.

Jozef Mačo 19.06.2013 08:59

a) Je pravda, ze mnohokrat sa zo slovenskeho uzemia zachranili iba cennosti, ktore boli v zahranicnych muzeach (Vieden, Budapest). Typickym prikladom su poklady (obsah hrobov) z obce Ostrovany - jeden je Kunsthistorisches Museum Wien, druhy v Magyar Nemzeti Muzeum Budapest. To co z pokladov zostalo na Slovensku zmizlo alebo bolo rozkradnute. b) Je samozrejme, ze nalezy v muzeach by mali byt oznacene miestom povodu a statom (napr. Osztropataka (Ostrovany, Slovakia) c) Reci o prirodzenom umiestnovani artefaktov do muzei v hlavnych mestach vtedajsich statov su pravdive iba ciastocne. Existuje mnozstvo pripadov, ked artefakty z kostolov (oltare, lavatorium, lustre,...) boli ZAPOZICANE na rozne vystavy a nikdy neboli vratene, hlavne z Madarska. d) Porovnanie slovenskych artefaktov s Picassom a Michalangelom nie je spravne, lebo v pripade Picassa kazdy vie, z ktorej je krajiny a tak je jedno, ci je obraz v NY alebo Parizi. O oltaroch z vychodnejho Slovenska, zhromazdenych v muzeu (bez oznacenia povodu) to bezny navstevnik vobec netusi. e) Slovenska vlada by mala ziadat vratenie vsetkych ZAPOZICANYCH a ukradnutych artefaktov. Dary treba ponechat tam kde su.

Michaela Peťková 16.11.2012 13:35

Malý dodatok pre RATAPLAN RATAPLAN... zabudli ste pri Palfiovcoch dodať dôležitý fakt, ktorý sa v testamente grófa Jána Františka Pálfihho, majiteľa bohatých zbierok umenia uvádza. Časť diel zo zbierok síce venoval Galérii maďarského štátneho múzea v Budapešti. No ostatné zbierky (vo Viedni, Budapešti, Kráľovej, Bojniciach a v Bratislave) mali zostať a slúžiť v ich priestoroch ako verejné výstavy. Ibaže tento testament nik z Pálfiovcov NEREŠPEKTOVAL. Takže o tom, že "išlo o súkromný majetok Pálfiovcov, s ktorým za normálnych okolností mohli naložiť, ako sa im zachcelo" je omyl. Nebol to ich majetok, bol to majetok Jána Františka Pálfiho, ktorý ho zozbieral na svojich početkých cestách po Európe a do ktorého bohato investoval. A osud tohto majetku bol v testamente jasne určený. Žiaľ, čo sa stalo stalo sa. Zbierka umenia mimoriadného formátu je fuč, rozpredaná a vyvezená letom svetom.

Milan Vároš 21.08.2012 20:33

V decembri 2011 vyšla ďalšia pozoruhodná kniha Milana Vároša Osudy umeleckých diel... a nej na konci sú ohlasy na tvorbu M. Vároša od Milana Rúfusa a ďalších osobností. Je tam aj text o Soge a jej mladom pracovníkovi Júliusovi Barczim, autorovi hanebného pamfletu. Vároš mu okrem iného dokazuje, že opísal fakty od bývalého riaditeľa Betliara, jeho výskumy a publikoval ich na internete a to dokonca tak, že k svojmu medu dal copyright - je to naozaj neuveriteľné. Pán Barczi - nehanbíte sa? Komu slúžite? Ste Maďar a škodíte aj Maďarom!

František Hrnčiar 20.02.2009 12:52

Čítal som ten príspevok od akéhosi Jajcaja. Je to debil a maďarónský agent. Slovensko má 5000 ročnú históriu a od Slovákov sa učili aj Kelti. Náš operný spevák Dvorský je viac ako Pavariťi. Maďari sú zlí psi a okradli nás. Mor-Ho !!! Taký Jajcaj je isto-iste platení židmy aby zahmlieval naše kultúrne dejiny. Sme národ velikánov a vystavali sme aj prvé metro v Budapesti. Keby som stretol Jajcaja tak mu valašku zatnem do temena gebule. SLOVÁCI na STRÁŽ !!!

ondrej jajcaj 20.02.2009 12:35

Milí diskutujúci ľudia Som polovzdelanec s praktickými elementmi v povahe svojej. Čítal som niektoré knihy od autora Milana Vároša. Bola medzi nimi aj kniha "stratené slov.poklady, diel 2" Zo svojho subjektívneho pohľadu hodnotím túto knihu takto: Je nesporne zaujímavá z rôznych pohľadov. V každom prípade prináša množstvo krásnych fotografii. Autor v nej naakumuloval mnoho archívnych vzácnosti - za čo mu náleží uznanie. To žeje kniha nacionalisticky prihriata je pochopiteľne. Matica je z časti naplnená nacionalistickými fantasmagoriamy... Faktom zostáva, že aj pri vzniku skanzénov v Tatrách intervenovali uvedomelejší českí historici. Slováci to chceli zbúrať a rýchlo zabudnúť na svoju minulosť učupenú v domcoch. Chceli sa čo najskôr nasťahovať do bytoviek a pozerať vtedy čiernobielu TV. Češi nás Slovákov vytiahli takmer zo stredoveku a vo svojej akzentovanej polovzdelavosti mám viac ako mnoho indícii, že to tak naozaj bolo. My Slováci sme ešte iba pubertálný národ a v takejto epizóde vývoja je typická inklinácia k mýtom. Češi to zažili tiež, ale pred 100 rokmi... Meritum: Várošovu tvorbu hodnotím pozitívne avšak je jasné, že je účelovo prihriata nacionalistickými plačmy - lebo za tie MATICA posiela groše... jasnodejj@zoznam.sk - ondrej jajcaj

Július Barczi16.01.2009 16:45

Važený pán inžinier, aj za pána Krčíka som rád, že sa Vám jeho kniha páči, mne nie! To že nič nerobím (predpokladám, že to bolo mierené na mňa) nie je pravda; preto láskavo nerobte chyby z akých obvňujete mňa. Môj záujem sa sústreďuje na iné témy (do ktorých som investoval už teraz veľa času a nemalé finančné prostriedky - samozrejme neľutujem to a ani "nevykrikujem"), takže nevidím dôvod, aby som sa zaoberal testamentom Jánosa Pálffyho. Moja argumentácia, nie je nepodložená - polemizujte s faktami, ak sa vám však nepáči štýl, nuž je mi ľúto - je to blog, občianska publicistika. Aj vám všetko dobré...

Dipl. Ing. Maroš BAROK, CGA. BAROK09.01.2009 11:34

Vážený autor článku o dilentantoch ... moc ma mrzia vaše invektívne výlevy na adresu pána Vároša i pána Krčíka. Sám sa pýtam kde to žijeme ked niekto nerobí absolútne nič a len ohovára a znevažuje prácu druhých, ikeď ako sa hovorí nieč nie je biele ani čierne, teda chyby sa vždy nájdu. Závidíte im ich snahu, nadšenie a to všetko čo do toho vkladajú na úkor vlastného času a prostriedkov? Že je to tak, lebo inak by ste nemohli písať také pseudomúdrosti ako ste napísali. Ale ako na všetko existuje aj na toto liek. Zoberte sa napr. len do Bojníc, hdohodnite sa s p. riaditeľom zámku Dr. Papcom a študujte testament, píšte a vydajte vy o ňom knihu. A keď ju široká verejnosť ohodnotí v duchu : \" tak toto je odborné a super nie ako( prepytujem ) tá od p. Krčíka napr. ... \" tak potom to bude o inom. Ale zatiaľ len mlátite prázdnu slamu a z toho veľa žial nikto nenamelie. S prianím všetkého dobrého ... www.geopark_bojnice.wbl.sk

Dr. Miloš Kutliak04.10.2008 21:50

M. Vároš napísal knihu Stratené slovenské poklady 1-2 veľmi vecne, diplomaticky, slušne. Je to mimoriadne záslužná práca. Má heslo v každej encvyklopédií aj v encyklopédii o Slovensku a Slovákoch, krtorúvydala SAV v angličtiny ako významný publicista a spisovateľ. Meno autora kritiky na jeho prácu je úplne neznáme a zrejme ide o zatvrdnutého Maďara, ktorý nemôže zniesť ani Trianon. Je to nesmierne primitívna kritika, škodí aj naším Maďarom a Maďarsku, nášmu susedovi. Škoda tie sprostosti čítať.

Zuzana Potocká13.08.2008 14:25

Diskutujúci o umení sme asi príliš veľkí optimisti. Dúfali sme, že blogy s diskusiami na stránke SOGY budú nejakým zázrakom ušetrenéa neobjavia ich anonymní primitívi typu ...noir. Mrzí ma to, lebo pri čítaní príspevkov Vašich blogov som mala doteraz prevažne kultúrny zážitok a niečo som sa aj naučila. Zabrániť vulgarizmom a primitívnym útokom by sa dalo jedine regulérnou registráciou, ktorá by identifikovala diskutujúceho len voči majiteľovi internetovej stránky, teda SOGE. Pán Barczi, p.dr. Ábelovský a ďalší pracovníci SOGY, ktorí s nami diskutujú sa otvorene predstavia a svojimi príspevkami \\\"dávajú kožu na trh\\\". To treba vysoko oceniť. Vážený pán Barczi, OMEN NOMEN je fakt, ale nemusíte sa preto za maďarský tvar svojho mena nikomu ospravedlňovať. Aj Pavol Országh Hviezdoslav mal priezvisko čisto maďarské, rovnako Paulíny-Tóth, Fejérpataky-Belopotocký a iní veľkí Slováci. Ani Andrej Braxatoris - Sládkovič, Margita Figuli, Janko Alexy neznejú \\\"írečito\\\" slovensky. Tým budeme tiež nadávať do Maďarov a iných neslovákov? Nie meno, ale nositeľ mena a práca, ktorá za ním ostáva, to je dôležité. Späť k umeniu - prečo pre Slováka predstavuje tragédiu pozrieť si pôvodom zo Slovenska alebo slovenské umenie v maďarskej galérii ? Európa je tak umelecky mnohonásobne poprepletaná, že návraty sú nezmyselné. Najkrajšie diela Katalánca Picassa uvidíte v Paríži, v NY a v Moskve, najzachovalejšia kariatída Erechteionu z athénskej Akropoly je tá \\\"ukradnutá\\\" Angličanmi v Britskom múzeu, ostatné už majú vetrami a smogom zničené tváre. Pri minimálnej súčasnej starostlivosti štátu o historické a umelecké pamiatky (mnohé sa progresívne ničia časom a nedostatkom finančných prostriedkov) asi raz naši potomkovia budú vďační Maďarsku, že sa o viaceré pamiatky postarali vo svojich umeleckých ustanovizniach. Mimochodom, úplne mimo kontextu: Budapešť bola v roku vzniku ČSR 1918 najľudnatejším slovenským mestom ! Dodnes sa v Pešti dohovoríte bez problémov po slovensky. Možno aj v tej galérii. Želám krásny koniec leta, pán Barczi.

Aukcie

147. večerná aukciaNa aukcii bolo vydražených 41 diel (59%) v celkovej hodnote 435 050 €. Nevydražené diela je možné zakúpiť v našich výstavných priestoroch.147. večerná aukcia

Newsletter

Ak chcete byť pravidelne informovaný, a dostávať aktuálne informácie o činnosti spoločnosti SOGA, prihláste sa do nášho mailing listu.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť