149. on-line aukcia výtvarných diel

24. Marec 2020, 21:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

149. on-line aukcia výtvarných diel

Aktuality

Top dražba 149. aukcie - Jozef Kollár (1889 - 1982)

Top dražba 149. aukcie - Jozef Kollár (1889 - 1982)

(83) JOZEF KOLLÁR (1899 - 1982): Banská Štiavnica v zime. 1961. Olej na plátne. 60 x 70 cm. Značené vpravo dole „J. Kollár 61". Konečná cena: 2 850 €.

 

„Banská Štiavnica v zime“

je príznačným neskorším dielom Jozefa Kollára. Patril k plejáde maliarov nášho secesného expresionizmu. Jeho postupná konštitúcia a šírenie do celoslovenského kontextu od polovice dvadsiatych rokov sprevádzala nielen istá kvalitatívna i kvantitatívna devalvácia východísk, ale aj úsilia o jeho aktualizáciu, či už v užšom štýlovom zmysle alebo v programovej reakcii na podnety meniacej sa spoločenskej situácie. Rozširuje sa i pôvodná úzko menšinová, takmer výhradne maďarská základňa tohto smerovania. Už od začiatku tridsiatych rokov prestáva byť smerodajný priamy vplyv maďarskej moderny (je sprostredkovaný už len budapeštianskym školením niektorých účastníkov tohto smerovania). Všeobecné secesno-symbolistické východiská boli konfrontované so špeciálnou slovenskou, malomestskou kultúrnou tradíciou, ktorá menila starší secesný symbolizmus i novšie príklady umenia novej vecnosti do podoby duchovne i štýlovo umiernenejšieho, sociálne podmieneného zmyslového civilizmu. Maliarstvo širokého prúdu nastupujúcich mladých, jedno či pôvodom maďarských alebo slovenských umelcov, uctievalo sociálny pietizmus, sentimentálnu zjemnenosť a senzualizmus vcelku už bez pôvodného radikálneho kriticizmu. Povedľa tradičných motívov sociálneho umenia ako je mestská periféria, "divadlo práce", sa preto rovnocenne uplatňuje aj bohémsky exotizmus kaviarenských motívov a života veľkomesta, téma ženy (najmä akt), zátišie a mondénny portrét a celkom samozrejme i lyrickosť krajiny. Banskoštiavnický Jozef Kollár bol asi najvýznamnejší žiak košického Elemíra Halásza-Hradila. Študoval neskôr v Mníchove, aby skončil v Budapešti u Júliusa Rudnaya. Tým bolo dané i jeho počiatočné štýlové lavírovanie medzi náladovým luminizmom a zmyslovo, rukopisne temperamentnejším plenérizmom. Okrem bansko-štiavnických krajín maľoval často i výjavy z miestnych trhov a jarmokov (Podvečer na dedine, okolo 1930; Jarmok v Pohorelej, 1932; Trh v Štiavnici, 1933; Odpočívajúce kone -- Z jarmoku, 1936; Zimný trh v Banskej Štiavnici, okolo 1936). Jeho hýrivo štylizované ľudové scény však zostávali vždy len v polohe bezprostredného maliarskeho postrehu, bez inak obvyklej dekorativizujúcej štylistiky

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť