04. December 2012, 17:00
Biografia: Narodil sa 20. 11. 1928 v Závodí pri Žiline. Zomrel 7. 6. 2004 v Žiline. 1950–55 študoval na VŠVU (prof. Fulla). Zakladajúci Člen Skupiny Mikuláša Galandu, zúčastnil sa všetkých jej výstav (1957, 1959, 1962, 1965). 1967 mu bola udelená cena Cypriána Majerníka. Vystavoval vo Viedni (1959), Londýne, Budapešti (1960), v Bayreuthe (1961), Kolíne, Frankfurte (1963), na Biennale mladých v Paríži (1961) a na Biennale v Sao Paulo (1963).
Literatúra: Slovník súčasného slovenského umenia, SFVU 1967, Malý slovník slovenských výtvarbných umelcov, SFVU 1981; Matuštík, R.: Andrej Barčík – Akty. Trenčín 2002; Maták, M., Ruttkay, J.: Andrej Barčík. Bratislava 1996.
Poradové číslo: | 285 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 5 000 € |
Rok: 1985
Technika: Kombinácia techník na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 52 x 70 cm.
Značené: Značené vzadu "A. Barčík 1985"
Popis:
„ŽENA“
Andreja Barčíka odkazuje k jeho raným vynikajúcim „morandiovským“ dielam, ktoré sa pre nastupujúcu mladú generáciu okolo roku 1957 stali symbolom nového nadviazania na výdobytky moderny. Podľa Evy Šefčákovej bol vtedy Barčík „... tým najinformovanejším a výtvarne najsamostatnejším, teda aj uznávaným ako spoločenská i tvorivá autorita. Z retrospektívy diela je zrejmé, že najväčšmi zo všetých pociťoval potrebu obnoviť stratený systém v maľbe – vniesť opäť zákon do tvarovej a farebnej skladby obrazu. ... Výstavu mladej generácie oboslal štyrmi zátišiami z kávových kanvíc, hrnčekov, misiek a lámp (1957), tvoriacich začiatok sebavýchovy k disciplíne a rozchodu s vplyvmi učiteľov. Okrem obdivu k tvarovému bohatstvu najskromnejších kuchynských rekvizít, ktoré tlmočí so zaujatosťou skutočného objaviteľa, vyčítame z podtextu týchto zátiší melancholický nádych absurdnosti. ... Barčíkov výtvarný program (očista motívu i jeho výtvarnej konkretizácie od podružností a návrat k maliarskej disciplíne) obviňovali z artizmu na jednej a z nedostatku estetickosti na druhej strane. Roku 1959 prestal Barčík maľovať. Vtedy už mal za sebou zápas s náhodilosťami, ku ktorým zvádzala expresionizujúca suverenita jeho kresliarskych začiatkov. Obdivoval taliansku metafyzickú maľbu a Morandiho, čo mu bolo vzorom výtvarnej striedmosti. Chcel zvládnuť staromajstrovské maliarske skúsenosti a až potom sa odvážiť na moderné výboje. Reagoval tak na rozmáhajúce sa diletanstvo, ktoré zaplavilo výtvarné siene, i na svoje začiatky u Zmetáka, keď pod vplyvom učiteľa nevdojak opovrhoval každou formou maliarskej elegancie...“.
Zoznam diel autora: