Poradové číslo: | 12 |
Odhadovaná cena: | 80 000 - 100 000 € |
Konečná cena: | 85 000 € |
Rok: 1929
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 80 x 100 cm.
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 1929"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„PRIADKY“ sú reprezentatívnym dielom Jana Hálu z počiatku „važeckého“ obdobia. Bezprostredný, skicovitý rukopisný duktus, od predmetu sa uvoľňujúci kolorizmus sú príznačné pre toto obdobie. Ťah štetca sa rozpadá do krátkych a tenkých oblúčikov. Nadsadená farebnosť, podporená už samotným výberom námetu, odkazuje obraz do svojprávneho sveta umenia, mimo akýchkoľvek poznateľných etnografických ambícií. Hálov štetec je čoraz nervnejší, viac kreslí, ako maľuje. Aj keď – expresivita je i v tomto krajnom prípade moderovaná skrytým kaligrafickým základom, odkazujúcim na umelcovo školenie, secesné východiská. Nástupné obdobie važeckého pobytu Jana Hálu prinieslo výrazovo i umelecky rôznorodé výtvarné plody, svojou povahou celkom prekonávajúce prvotné naturalistické, či dokonca dokumentárne zaujatie. Zaujme ho najmä téma priadok, ktorej sa zmocňuje v nespočetných, akvarelom kolorovaných perokresbách. Hála ukazuje dovtedy nepoznanú kresebnú ľahkosť, ktorá je však zmierňovaná naturalistickým kolorizmom, čo dodáva kresbám dosť rozporný a nevyrovnaný účinok. Definitívnu podobu dostane tento sujet v práve v predkladdanej olejomaľbe z roku 1929. Vznikajú aj prvé maliarske realizácie: oleje Pri okienku (1923), Zuzka Mudroňová (1923). Tieto i viaceré ďalšie rané práce sú dôkazom toho, že to, či si Hála dovolí v perokresbe, nie je ešte pripravený použiť v náročnejšej maliarskej technike. V podstate ide o nenáročné krojové štúdie. O rok neskôr maľovaná Tkáčka (1924) je svojou už kompozičnou osnovou náročnejšia. Efektne je zvládnutá najmä svetelná dispozícia obrazu. Zdroj obrazového svetla umiestnený v perspektívnom úbežníku kompozície, výrazne kontúruje postavu sediacej tkáčky, kým ostatné časti obrazu sú ponorené v šere. Rafinované použitie jednoduchého maliarskeho triku radí tento obraz k najvyspelejším z úvodného obdobia važeckých aktivít. V tomto duchu potom Hála pokračuje vo viacerých, zväčša jednofigurálnych žánrových podobizniach (Starý cigáň. 1923; Ján Michalko. 1925; Bača. 1926 a ďalšie). Východiskové predvádzanie podôb života vo Važci ako svojho druhu “exotiky”, sa však logicky muselo rýchlo vyčerpať. Už v polovici dvadsiatych rokov sa objavujú príznaky náročnejšieho výrazu, zodpovedajúceho úrovni predchádzajúcich výtvarných snáh, poučení získaných školením i nadobudnutej ľudskej skúsenosti. Jednu líniu týchto hľadaní by sme mohli popísať ako prechod od suchého, prvoplánového naturalizmu k expresívnej, dynamizujúcej štylizácii. Druhý okruh važeckých prvotín rovnako trvá na obrazovo svojbytnej dynamike prehovoru témy, len sa nadto ešte zdôrazňuje dekoratívnosť, plošnosť a skladobnosť farebnej arabesky. Olejomaľba Trepačky ľanu I (1925) je prvou výraznejšou prácou takéhoto dekoratívneho charakteru. Je namaľovaná pokojným splývavým rukopisom. Prevažujú valéry červenej. Celok komponovaný v zlatom reze akcentuje symetrickosť, pokojnú, harmonickú obrazovú náladu. Stredobodom obrazovej plochy je motív dvoch žien, vytrepávajúcich ľanové steblá. Dôležité je práve to, že ide o dvojicu figúr, zoradených za sebou v identickej pozícii. Do výrazovej reči obrazu tak popri dekorativizme farebnosti vstupuje akcent rytmizácie „znaku pohybu“. To je postup, ktorý o čosi neskôr Hála využije na radikálnu premenu statického výrazu dovtedajších riešení. Predbežne však vychutnáva práve túto stránku, precizuje dekoratívne pôsobenie všetkými dostupnými výrazovými prostredkami. Originálne je aj využitie ikonografických ponúk sujetu (určujúci motivický akcent na naskladané polienka v pravej časti obrazu). Trepačky ľanu teda predpovedajú vývin smerom k pohybu, dynamike. Kým napríklad ešte v Dreveniciach (1929) zotrváva na zdôrazňovaní ornamentálnych predností važtianskej architektúry alebo v Priadkach (1929) nadsadzuje koloristický účin arabesky kroja, neskôr sa Hálovo úsilie presúva od dekorativity v jej statickosti k jej „rozihraniu“, orchestrácii jej rytmizačných možností. V neskorších prácach tak pristupujú k princípu počítajúcemu s „konštruktívnymi“ efektmi plošnej skladobnosti červenej a dalších komplementárnych koloristických akordov nové, výrazovo komplikovanejšie a bohatšie postupy. Hála strieda, respektíve umocňuje účinky plošnosti, statickej vznosnosti priam extaticky rozvíreným výrazom (Tanec do kruhu, 1931; Važecká svadba I, 1931; Važecká svadba II, 1935). Využije postup známy už z Trepačiek ľanu. Opakovanie analogického obrazového prvku, násobenie do detialov podobného motívu tancujúcej dvojice v diagonálnej sieti obrazovej zostavy pôsobí insitne a očarujúco nadnesene v porovnaní s triviálnou žánrovou realitou.
Zoznam diel autora: