12. November 2013, 19:00
Biografia: Narodil sa 16. 6. 1937 v Bratislave, zomrel 27. 9. 1986 tamtiež. Študoval na SŠUP v Bratislave (1951 – 1955). Je zastúpený v zbierkach SNG, GMB Bratislava a Moravskej galérie v Brne. Bol kľúčovou osobnosťou československého výtvarného diania šesťdesiatych rokov. Vtedy sa Štěpán venoval práci s viacerými médiami: "... popri scénografii, úžitkovej grafike, kreslenom humore vytvára okolo roku 1965 reliéfne asambláže a objekty, ktoré sa hlásia k absurdite surreálnej symboliky. Neodadaistické využitie ready- made je často pretavené pop-artovou ikonografiou a kombináciou rozličných techník -- akulmulácia, fixácia krehkých a umelých fragmentov reálií... Štěpán zastupuje v druhej polovici 60. rokov na Slovensku ojedinelú prácu s typom objektu, kedy sú do nájdeného objektu ako v skrinke rozdelenej poličkami vložené v zmysle určitého asociačného reťazca iné nájdené objekty... " (Z. Rusinová). Ako jeden z prvých experimentoval v oblasti prepájania výtvarného umenia s ďalšími médiami a v objavovaní týchto nových teritórií sa svojím významom radí k Mlynárčikovi, Kollerovi, Bartošovi či Filkovi. V jeho rozmanitej tvorbe, zahŕňajúcej úžitkovú grafiku, divadelnú scénografiu, kreslený humor, fotografický koncept, reliéfy, asambláže či umenie akcie predstavuje významné miesto ojedinelá práca s objektom, kde v asociačnom reťazci využíva iné, menšie nájdené objekty. Popri Husľovom puzdre, Menu či Objektívnej príčine patrí medzi najznámejšie cyklus Sprofanované torzá.
Literatúra: 20 storočie. SNG Bratislava 2000; Matuštík, R.: ... Predtým. 1964–1971. Prekročenie hraníc. Považská galéria umenia. Žilina 1994; Gregor, R.: Poznámka o význame hmatu v tvorbe Ivana Štěpána do roku 1970. In: IV. Nový zlínsky salon 2005. Kat. KGU Zlín 2005.
Poradové číslo: | 89 |
Odhadovaná cena: | 8 000 - 10 000 € |
Konečná cena: | 8 000 € |
Rok: 1964-65
Technika: Asambláž
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 102 x 92 cm.
Značené: Na zadnej strane popis autorovou rukou.
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„TRI RANY ZA KORUNU“ sú exelentným, v našich súvislostiach výnimočným, príkladom slovenskej verzie pop-artu. Podľa Richarda Gregora: „... autorov cyklus Sprofanovaných torz (1964- 965)... je v mnohom symbolický. Výstave v Galérii mladých na Mostovej ulici sa v roku 1966 dostalo zaslúženej pozornosti. Pre autora znamenala zlom, po ktorom nastalo rázne oprostenie sa od určitého pátosu existenciálnej formy na pomedzí maľby a sochy. Smeroval k niečomu, čo symbolickú záťaž formy viazanej k (univerzálnemu síce, ale stále) jednotlivcovi prekročilo k všeobecnejším odvolávkam. Dosiahol to použitím ready-made v rámci pop-artovej objektovosti, čo bola cesta, ktorou v metaforickom zmysle (roztvárania rámca typicky podvratnej pop-artovej kritickosti) prechádzal aj Stano Filko od svojich oltárov k neskorším multiplom. K patričnosti tohto porovnania prispieva aj fakt, že Štěpánova aj Filkova poloha vzniká a prezentuje sa mimo aktuálne informelové dianie – nielen vo svojej dobe, ale i v neskorších interpetáciách nedošlo dodnes k náznaku možnosti takéhoto porovnania... pri pohľade na osobnosť a tvorbu Ivana Štěpána .... je potrebné si uvedomiť veľmi príznačný fakt, že sa nejedná o akademicky vzdelaného umelca. Viac než typus umeleckého vzdelávania ho formovala doba, v ktorej veľmi pozorne vnímal dianie v umení, a osobitne v tom, ktoré v rôznej miere využívalo práve vizuálny jazyk – výtvarné umenie, divadelná scénografia, filmová výprava a tlač. V celých dejinách slovenského výtvarného umenia 20. storočia nájdeme málo takýchto renesančných umelcov, pre ktorých bol nespochybniteľným fundamentom, rehoľou, predovšetkým princíp experimentu. V Štěpánovom prípade bol na jednej strane osobne sýtený (až do dizajnu zasahujúcim) formálnym perfekcionizmom, na druhej strane dotovaný pozitivizmom vo vzťahu k človeku, k mysleniu a vede, vierou v konkrétnu a pomenovateľnú budúcnosť, čo spolu charakterizovalo temperament 60. rokov 20. storočia...“.
Zoznam diel autora: