03. December 2013, 18:00
Poradové číslo: | 251a |
Vyvolávacia cena: | 2 500 € |
Konečná cena: | 7 800 € |
Rok: 1958
Technika: Olej na plátne, dublované na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 35 x 50 cm
Značené: Značené vpravo dole "Krivoš 58"
Popis: „Ľoďky v prístave“ sú pekným príkladom výtvarných východísk Rudolfa Krivoša. Maliarske dielo najvýznamnejších príslušníkov Skupiny Mikuláša Galandu Andreja Barčíka, Milana Laluhu, Vladimíra Kompánka, Milana Paštéku a aj Rudolfa Krivoša sa stalo najvýrečnejším dôkazom životodárnosti Galandovej „novej tradície“. Jeho príklad sa stal jedným z rozhodujúcim impulzov obnovenia prerušenej kontinuity, radikálneho spochybnenia dogmy socialistického realizmu, návratu k domácim modernistickým koreňom, ale i vykročenia k aktuálnym podnetom európskej a svetovej avantgardy v súvislostiach nášho maliarstva záveru päťdesiatych a prvej polovice šesťdesiatych rokov. „V detstve nám dlho hovorili: Duch. Hovorili nám: Krása. Hovorili nám: Človek. Začiatočné písmená týchto pojmov nezabudli byť pri nijakej príležitosti veľké a čo bolo mimo nich bolo akosi kvôli nim. Boli sme mladí a mali sme rešpekt pred týmito iniciálami. Ale rástli sme vedľa nich a pomaly odhadovali, koľko skutočného sa tratí na riedkom site veľkolepých fráz“. Tieto vety napísal roku 1957 básnik Milan Rúfus do katalógu pražskej výstavy „Mladé slovenské umenie“, ktorá odštartovala dnes už legendárny Nástup 57, teda prvú povojnovú vlnu našej výtvarnej moderny. Vieme, že sa profilovala okolo maliarov a sochárov Skupiny Mikuláša Galandu. V závere päťdesiatych rokov ju založili mladí absolventi bratislavskej výtvarnej akadémie Andrej Barčík, Milan Laluha, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Paštéka, Andrej Rudavský a niekoľko málo ďalších. Skepsa znejúca z Rúfusovho generačného vyznania – ale aj túžba po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby obnovenia spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Mikulášovi Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatetickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty.
Zoznam diel autora: