11. Marec 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 10 300,- € Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
8 800,- € Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
8 298,- € Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
8 298,- € Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
7 966,- € Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
5 643,- € Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde). Samostatne vystavoval v Bratislave (1921 s Foltýnom a Mallým, 1932 s Bazovským, Palugyayom a Sokolom, 1940, 1950, 1951, 1959, 1961), Dolnom Kubíne (1930), Martine (1930), Ružomberku (1930 s Bazovským), Žiline (1931 s Bazovským a Palugyayom), Bytči (1933), Holíči (1933), Humennom (1933), Kežmarku (1933), Levoči (1933), Michalovciach (1933), Piešťanoch (1933), Poprade (1933 s Palugyayom), Púchove (1933), Skalici (1933), Spišskom Podhradí (1933), Trebišove (1933 s Bazovským a Palugyayom), Trenčíne (1933), Trnave (1933), v Košiciach (1954), Martine (1954), Budapešti (1958), Liptovskom Mikuláši (1959, 1962), Zvolene (1962). Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1984, 1995 spolu s Bazovským a Palugyayom, Slovenská národná galéria).
Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu priložený notársky overený list – expertíza Slovenskej národnej galérie z 22. 12. 1971 (hlavičkový papier, pečiatka), v ktorom vtedajšia kurátorka SNG, dr. Magda Keleti potvrdzuje autorstvo diela (pripojená čiernobiela fotografia obrazu).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984.
Poradové číslo: | 77 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 19 000 € |
Rok: Okolo 1929-33
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 47 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„PÚŤ V LÚŽNEJ“
má v tvorbe Janka Alexyho variant v pastelovej technike (Na poli. 1929 - 33. Pastel na papieri. 32, 5 x 25 cm. SG Banská Bystrica. K 267). Je to dielo istým spôsobom syntetizujúce ikonografiu a kompozičné postupy maliarovej tvorby začiatku tridsiatych rokov. Čo je však úplne najpodstatnejšie – dokazuje, že ani nie tak u jeho vtedajšieho umeleckého druha Bazovského, ale práve u Janka Alexyho fragmetarizácia žánrovej skutočnosti dospieva do krajnosti. V pasteloch Otec a syn (1930); Chlapi (1930); Dedinka (1931); Dievča s Heľpy (1931), Starosti (1932) dovádza žáner do polohy celkom odpútanej od banálnej reality, ku zvláštnej tvarovej kombinatorike, rytmizovaným zostavám pomerne obmedzeného repertoáru samoznakov „ľudového“. Logicky pribúda redukcia kolorizmu. Alexyho kompozícia vystačí so súzvukom niekoľkých akordov: „... v pastelovej technike dopracoval sa originálnych výsledkov Farebnú stupnicu obmedzil na štyri až šesť tónov. Spolupôsobením náznakovej kresby dotvára siluety. Na pozadí krajinárskeho motívu s trojicou rázovitých stavieb obmieňa motív ľudových postáv...“. Karol Vaculík pritom upozorňuje, že monochromatické kompozície Bazovského sú pravdepodobne najkrajnejším výronom študijnej cesty do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska roku 1929. Aj on však jednoznačne potvrdzuje, že „takmer monochrómne, grisailleové ladenie farebnej škály, obmedzujúce jej rozsah na základný popolavý tón a iba doplňujúci účinok niektorej ďalšej farby, je Alexyho parížskym importom… Alexy obdivoval najmä ruských avantgardných umelcov a ich moderné, neilustratívne pochopenie folklóru“. (Karol Vaculík). Zdá sa teda, že Bazovský pociťoval vtedajšie experimenty za príliš krajnostné. Zrejme preto - oproti svojmu radikálnemu druhovi - vnáša do strohej architektúry žánrových figurálnych kompozícií zjemňujúci prvok epickosti, narácie. Na rozdiel od Alexyho totiž okrem konštruktivistov obdivoval v Paríži i Chagalla. Tento vplyv sa prejaví najmä v pomerne častom využívaní motivických odbočiek, marginálnych výjavov doplňujúcich, inak vysvetľujúcich, alebo znejasňujúcich hlavnú figurálnu sekvenciu v prvom pláne obrazu. Tým Bazovský implantuje do diela vyvažujúci prvok „reality“, narúša konštruktivistickú ortodoxiu, znásobuje dynamickú rytmizáciu, ktorá už nie je len tvarová, ale aj významová. Je celkom zvláštne, že oproti Bazovskému, Janka Alexyho - inak a inokedy bytostného maliarskeho rozprávača - fenomén narácie v obraze v tomto čase nejako zvlášť netrápil (pripadal mu príliš tradicionalistický?). To čo mu nedalo spávať bola vnútorná svojprávnosť obrazu, dokonalosť, precíznosť a vizuálna atraktivita jeho výstavby: „... kompozičné problémy Alexyho znepokojovali. V ich riešení videl najväčšie možnosti rozvinu svojho prejavu. Veľké plošné kompozície ho neuspojovali. Viedli k istej šablónovitosti a monotónnosti. Zaujali ho otázky kompozičného rytmu nadhodené v obrazoch z detvianskeho prostredia. Protiváhou statičnosti dekoratívnych kompozícií boli diela do krajnosti dynamizované... Používa v nich perspektívny záber z nadhľadu. Látku kompozične rytmizuje v smere uhlopriečok obrazu...“. Marian Veselý tu naráža najmä na vtedajšie Alexyho netradičné zátišia (Zátišie so džbánom a ovocím. 1932; Zátišie s krčahmi, 1932; Dievča s krčahom. 1932; Zátišie a džbán. 1932), ktoré vynikajú harmonickou súhrou veľkých farebných, nelomených plôch s tým, že sú v určitom protiklade k o čosi neskorším, maximálne dynamickým, „skladačkovým“ krajinám (Slovenská krajinka. 1929; Kostolík. 1929; Dievča s dedinou. 1932; Most. 1932).
Zoznam diel autora: