Značené: Značené vpravo dole "M. Benka", vpravo hore "Káňata"
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena diela len na osobitné dožiadanie!
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou (ev. č. C 168, XII.)
„KÁŇATA VIII. VŠESOKOLSKÉHO SLETU“ je zvláštnym dielom Martina Benku, Podľa jeho monografistky, Kataríny Bajcurovej: „... patrí do známej série, ktorá vznikla na tému všesokolských sletov. Benka sám počas pobytu v Prahe (1909–1939) bol členom sokolského hnutia a realizoval aj niekoľko objednávok pre hnutie, čo spomína aj vo svojich pamätiach (Za umením. Bratislava : SVKL 1958). Je známych niekoľko diel na túto tému v zbierkach Múzea Martina Benku SNM v Martine: Sokolský slet, 1938, inv. č. B 114; Sokolský slet, 1938, inv. č. B 115; Všesokolský slet I.-V., 1938, inv. č. B 7174, 7175, 7176, 7177, 7178, všetko, olej lepenka; obraz Jízda VIII, 1926, v súkromnom majetku. Sokolskej tematike sa Benka venoval v rokoch 1926, 1928, 1929, 1930, 1932, 1937, 1938, keď sa konali všesokolské, krajinské a medzisletové podujatia v Prahe. Najčastejšími námetmi bol štadión, cvičenia, cvičenci, návrhy na rovnošaty, znaky, návrhy na pohľadnice a plagáty (IX. Všesokolský slet, 1932; Zájazd Československej obce sokolskej na Slovensko, 1932; Bratstvo, rovnosť, jednotnosť. Zájazdy Československej obce sokolskej na Slovensko a Podkarpatskú Rus, 1936; Všesokolský slet, 1938). K sletu v roku 1932, keď sa oslavovalo 100. výročie narodenia zakladateľa sokolského hnutia Miroslava Tyrša navrhol sériu pohľadníc (v zbierke SNM v Martine – Múzeum M. Benku)...“. Konanie VIII. všesokolského zletu roku 1926 sa prvýkrát sťahovalo z pražskej Letnej na Strahov , kde bol vybudovaný areál na rozlohe 60 hektárov, s tribúnami pre 130 000 divákov a cvičebnej plochy schopnej pojať viac ako 14 tisíc cvičencov. Do šatní sa zmestilo 35 000 osôb. Výstavba veľkého štadióne (neskoršieho Masarykova štátneho štadióne, približne na rovnakom pôdoryse, ako je dnes) bola sledovaná samotným prezidentom republiky už od jesene 1925. Sletu predchádzali nácviky v jednotách a župách, v sprievodných akciách boli aj lyžiarske preteky (nová tradícia Zimných sletových hier) v Krkonošiach , plavecké vo Vltave , vodácke v Jilemnici, preteky v atletike a mnohých športových odvetviach. Všesokolský zlet bol zahájený v nedeľu 13. 6. 1926 cvičením sokolskeho žiactva a 27.6. pokračoval vystúpením dorastu (13 887 chlapcov a 14 000 dievčat) za účasti prezidenta republiky T. G Masaryka. Hlavné cvičenia bola na Strahove v dňoch 4. - 6. júla 1926, cvičilo tu postupne 144 863 cvičencov pred preplnenými tribúnami (denne 160 000 divákov). Niektoré cvičenia sledoval prezident Masaryk priamo z náčelnického mostíka. V cvičeniach vystúpilo na ploche štadióne 14 680 žien a 14 125 mužov.
