02. December 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 6 800,- Sediaca žena. Okolo 1940-44. Olej na plátne. 66 x 54 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
€ 2 987,- Krajina z Turca. Okolo 1940. Olej na plátne. 52 x 63 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998)
€ 1 750,- Kočovný cirkus. 1944. Olej na plátne. 40 x 58 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
€ 1 726,- Bratislavský Avion. Okolo 1945. 61 x 73 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
Biografia: Narodil sa 14. 10. 1917 v Timisoare (Rumunsko), zomrel 30. 11. 1961 v Bratislave. 1939 navštevoval večerné kurzy bratislavskej Školy umeleckých remesiel (prof. Fulla). 1940-41 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. Benka, Mudroch). 1943 študijný pobyt na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Život ukončil dobrovoľnou smrťou. Samostatne vystavoval v Trenčíne (1941, s Pribišom a Šturdíkom), Bratislave (1952, s V. Hložníkom, Klimom a Šturdíkom, 1956). Súborné výstavy mal v Bratislave (1964, Slovenská národná galéria), Prahe (1964), Košiciach (1965), Prešove (1965), Martine (1966), Berlíne (1969), Banskej Bystrici (1978, Oblastná galéria).
Literatúra: Peterajová, Ľ.: Viliam Chmel 1917-1961. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1964; Bakoš J.: O farebnom prínose Viliama Chmela. Výtvarný život, 13, 1968, č. 4, str. 146; Matuštík, R. : Viliam Chmel 1917-1961. Výtvarný život, 16, 1971, č. 9. str. 28; Podušel Ľ.: Celoživotné dielo Viliama Chmela. Výtvarný život, 23, 1978, č. 5, str. 18; Peterajová, Ľ.: Čarodejný huslista. Bratislava 1980.
Poradové číslo: | 105 |
Vyvolávacia cena: | 4 800 € |
Konečná cena: | 4 800 € |
Rok: Okolo 1943
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 52 x 52 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Na zadnej strane popisok diela, z ktorého vyplýva, že obraz bol súčasťou výstavy súborného diela Viliama Chmela v SNG Bratislava (1961, č. kat. 44)
„Zelené nebo nad ruinami“
je galerijné dielo Viliama Chmela, pochádzajúce z vrcholu jeho tvorby 40. rokov. jeho depresívne mestá z rokov 1943--1946 tak znovu obnovujú v našej moderne len málo spracúvanú tému mesta, veľkomesta. Po maliaroch košickej periférie, Weinerovi, Galandovi, Hoffstädterrovi a Želibskom je Chmelov variant urbánneho podstatne odlišný. Prakticky úplne opustil hľadiská sociálneho sentimentu i novšie civilisticko-oslavné poňatie. Pre Chmela je mesto od počiatku metafyzickým symbolom. Dôležité je najmä jemné poetické nasýtenie sujetu metaforickým motívom noci, nočného mesta, ktoré malo -- ako sme to už pripomínali -- rovnaké znakové poslanie v súdobej poézii nadrealistov. Na druhej strane, opätovne treba prízvukovať, že významy Chmelových miest sú zjavované nie námetom, ale nadovšetko drsnou skladobnosťou proti sebe útočiacich farebných motívov, výrazovosťou štetcovej práce (Motív z Viedne -- Mesto na rieke, 1943; Mesto, 1946). Funkciu organizujúceho činiteľa obrazovej plochy, podobne ako u Matejku, dostala plošná čierna kontúra. Kým však u Matejku sa kontúra stala rovnocenným spoluhráčom farebnosti, jeho tu vyvažujúcim, tam dynamizujúcim podporným činiteľom, Chmelova celkom dominuje. Zoviera magicky tlejúce farebné plochy do takmer inžiniersky presnej osnovnej siete a určuje ponurú atmosféru obrazu. Niekdajšia expresivita je už celkom podriadená novým zámerom. Uchováva sa len v dynamickej hre štetcových motívov vnútri prísne vymedzených plôch, zdôraznením diagonál, či v znepokojujúcej asymetrii kompozície. Chmelov zámer však speje k absolutizácii kompozičnej geometrie. Od obrazu k obrazu možno sledovať narastanie tejto maliarovej ctižiadosti. Vyvrcholila roku 1949, kedy nielen plošnosť, organizovanosť, ale aj zvláštna, akoby ustrnutá, existenciálna osudovosť Chmelových obrazov dosiahla maxima.
Zoznam diel autora: