26. Apríl 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 64 000,- Traja chlapi. 1967. Olej na plátne. 70, 5 x 100 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 35 000,- Odchádzajúca žena. 1968. Olej na dreve. 265 x 152 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
€ 31 000,- Ženy z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 79 x 50 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
€ 28 000,- Žena s batohom. 1965. Olej na plátne. 66 x 58 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 17 900,- Žena. 1970-75. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 15 700,- Akt. Okolo 1970. Olejová tempera. 62 x 40 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015)
€ 14 500,- Žena. Okolo 1975. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1950 – 1955, doc. Ľudovít Fulla, Ernest Zmeták, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly), po skončení štúdia žil v Dolnej Mičinej a v Martine, roku 1958 sa presťahoval do Bratislavy, kde žije a tvorí. Patril k mladým umelcom, ktorí proti dogmatickému uplatňovaniu socialistického realizmu razantne postavili úprimnosť a vnútornú autenticitu výpovede, umenie „pevných a prostých tvarov“. Bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957), na XXIII. Bienále v Benátkach (1966) získal Cenu Osvalda Liciniho.
Literatúra: Čepan, Oskár: Na hraniciach reality a mýtu (Laluhov maliarsky vzorec). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6, s. 102-111; Kubíková, Klára: Milan Laluha. Kresby a maľby 1955 – 1997. Kat. výst. SNG. Bratislava 1997; Kolektív: Laluha. Bratislava 1997; Mojžiš, Juraj: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, Juraj: Galandovci 2. Trenčín 2004.
Poradové číslo: | 55 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1970
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 62 x 100 cm
Značené: Značené v strede dole "M. Laluha"
Popis:
„HRABAČKA“
pochádza z najlepšieho tvorivého obdobia Milana Laluhu. Je dôkazom, že Laluha spel v jednej z radikálnych línií vtedajších radikálnych úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne pri Laluhovi – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viac než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957. Vtedajšia túžba mladých po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatetickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty.
Zoznam diel autora: