Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY PORTRÉTNYCH DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 54 000,- Starena. Okolo 1880. Olej, plátno, drevo. 130 x 109 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 34 853,- Sediaci tulák. Okolo 1895. Olej na plátne, dublované. 59 x 73 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006) € 20 000,- Čavargóš. Okolo 1880. Olej na plátne. 81 x 69 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014) € 10 290,- Sediaci tulák. Okolo 1890. Olej na plátne. 60 x 75 cm. (4. zimná aukcia, 16. 12. 1997) € 10 000,- Chlapec v klobúku. Okolo 1885. Olej, plátno . 56 x 45 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) € 10 000,- Muž v klobúčiku. Okolo 1890. Olej na dreve. 24 x 16 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015) € 9 792,- Chlapec v klobúku. Okolo 1885. Olej na plátne. 45 x 35,5 cm. (65. letná aukcia, 6. 6. 2006)
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou.
Technika: Akvarel na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45 x 29 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mednyánszky"
Popis:
„Hlava tuláka“ je príkladom zrelej figurálnej (portrétnej) tvorby Ladislava Mednyánszkeho. Predovšetkým v maďarskej literatúre bolo už mnohonásobne popísané, ako sa z “dekadentnej”, secesnej moderny konca storočia napájal mysticizmus neskorého vrcholu umenia Ladislava Mednyánszkeho. V pozadí tohto makabristického obdobia umelcovej tvorby boli i traumatizujúce osobné okolnosti -- najmä ťažké ochorenie a potom smrť otca roku 1895. Duševná rozorvanosť, sebaspytovanie na existenciálne, posledné veci človeka, priam chorobné zaujatie obrazmi umierania, motívy prírodných katastrof a nešťastí, ale aj fantasmagorické vízie ťaživých snových výjavov celkom prevládli v sujetoch maliarovej neskorej tvorby. Predchádzajúci, istým sociografickým záujmom korigovaný pohľad na život dedinského a mestského proletariátu -- cigánov, tulákov, pastierov a sedliakov vystriedali podstatnejšie metafyzické ambície. Naturalizmus obrazov typických spoločenských outsiderov čoraz viac prekrýval zovšeobecňujúci akcent, poukazujúci viac na existenciálny, než spoločenský údel človeka, na zložitosti jeho tajomného vnútorného života. V istom zmysle sa maliar týmto spôsobom vciťoval do dvojznačného osudu vydedencov spoločnosti, ktorí napriek tomu (či práve preto), že boli opustení všetkými a zbavení všetkého, zostali duchovne slobodnými, od triviálnych vecí života nezávislými individualitami: "… dnes cítim po prvý raz, že uprostred života, pohybu aktivity môžem zostať sám a že mi nebude problémom privyknúť si na samotu. Jasne cítim, ako a do akej miery súvisím zo všetkým a že musím vyhýbať všetkému, čo mi je cudzie a čo ma vyrušuje. Všade a predsa nikde, nenávidiaci cudzotu, a predsa všade bez vlasti…".