131. večerná aukcia

22. November 2016, 19:00

Image

Aukcie | 131. večerná aukcia

Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL TIVADARA ZEMPLÉNYIHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 1 327,76,- Benátky. 1892. Olej na plátne. 60 x 80 cm. (2. letná aukcia, 7. 5. 1997)
€ 1 228,17,- Trh. Okolo 1905. Olej na dreve. 57 x 76 cm. (20. letná aukcia, 21. 6. 2000)
€ 1 128,59,- Omša. Okolo 1900. Olej na plátne. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)

NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL TIVADARA ZEMPLÉNYIHO DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 4 170,- Pranie. Olej na plátne. 101 cm x 131 cm. Budapešť 2008
€ 4 000,- Čítanie listu. Olej na plátne. 126 cm x 85 cm. Helsinki 2008
€ 3 710,- Pranie v potoku. Olej na plátne. 69 cm x 80 cm. Budapešť 2009
€ 1 620,- Cestička v tieni. 1916. Olej na plátne. 76 cm x 63 cm. Budapešť 2003
€ 1 592,- Muž s trubkou. Olej na plátne. 61 cm x 48 cm. Budapešť 2006

Biografia: Pôvodným menom Zempléner. Narodil sa 31. 10. 1864 v Prešove, zomrel 22. 8. 1917 v Budapešti. Študoval na škole modelového kreslenia v Budapešti u profesora Bertalana Székelyho a Károlyho Lotza. Od roku 1886 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Gabriel von Hackl, Ludwig Löfftz). V rozmedzí rokov 1892 až 1893 absolvoval študijnú cestu po Taliansku. Po ukončení svojho štúdia na mníchovskej akadémii pôsobil vo viacerých letných maliarskych školách v Nagybányi, Szolnoku, čo formovalo jeho tvorbu z hľadiska štýlu. Po študijnej ceste do Paríža, v rokoch 1894-1905 prišiel maľovať na veľkostatok v Jarovniciach. Začiatky tvorby Tivadara Zemplényiho boli inšpiráciou aj pre záverečnú maľbu jedného s najznámejších maďarských impresionistických maliarov Szinyeiho Merse Pála, s ktorým sa stretáva práve v Jarovniciach. Zemplényi bol maliar žánrových výjavov zo života sedliakov a chudobného ľudu hornouhorskej dediny, ktorý sa nechal inšpirovať odkazom Munkácsyho a jeho sociálnou maľbou. Maliarske diela Tivadara Zemplényiho sú plné vnútorne prežitej melanchólie, ktorá vyplývala z vcítenia sa do sociálnych reálií ľudového života. Pre autora sú typické motívy osamelosti, opustenosti dedinských žien, tragické a bezvýchodiskové situácie spojené s alkoholizmom. Podobne ako protagonisti szolnockej maľby i Zemplényi, práve v období úzkych osobných kontaktov so Szinyeim, postupne prehodnocuje východiskovú sociálnu tendenčnosť, jasne rozpoznateľný miestopis predchádzajúcich obrazových príbehov v prospech všeobecnejších významov. Je čoraz viac fascinovaný maliarskymi možnosťami kontrastov svetla a tieňa na postavách a tvárach sociálne i etnicky anonymných figúr ľudí, odpočívajúcich v tieni stromov, zhromaždených v dave na dedinských pútiach a jarmokoch, či pracujúcich v skromných interiéroch dedinských domácností. 1903-1917 pôsobil Zemplényi ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V počiatočnej fáze svojej tvorby využíval autor pestré farby s podrobným znározornením detailov. Po roku 1903 sa jeho rukopis zmenil pod vplyvom Liebla a Holossyho a vyznačoval sa plynulejším vedením štetca. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave, vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Samostatne vystavoval v Budapešti v roku 1908 a 1918. Na benátskom bienále vystavoval v rokoch 1901, 1905 a 1909. V roku 1894 bol Tivadar Zemplényi vyznamenaný Rothovou cenou, rok na to Cenou Spolku priateľov umenia, v roku 1900 Cenou Konštantína Rökka a roku 1911 zlatou medailou v Nemzeti Szalone.

Literatúra: KAMPIS, A: A magyar művészet a XIX. és a XX. Században. 1967; LYKA, K.: Zemplényi Tivadar. Művészet 1904; SAUČIN, L.: Slovenské maliarstvo, grafika a sochárstvo 1850 - 1900. Bratislava 1973; SZVOBODA DOMÁNSZKY, G. : Szinyei Merse Pál. 2010

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť