02. Apríl 2019, 18:00
Poradové číslo: | 95 |
Vyvolávacia cena: | 1 500 € |
Konečná cena: | 1 500 € |
Rok: 1920
Proveniencia: Dielo pochádza z pozostalosti Jana Hálu
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 24 x 24 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Raná tvorba Jana Hálu
Jan Hála po absolutóriu strednej školy (1909) odchádza do Prahy, aby sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení. Tam sa však dočká nemilého prekvapenia: dozvedá sa, že prijímacie skúšky boli už pred prázdninami. Nastupuje preto na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity (história) a ďalej kreslí a maľuje. Na jeseň roku 1909 sa dočíta v novinách, že maliar a majiteľ súkromnej školy Ferdinand Engelműller vypisuje konkurz na prijatie jedného žiaka na bezplatné štúdium. Bez veľkých nádejí sa rozhodne zúčastniť na prijímacích skúškach. Na vlastné prekvapenie je prijatý. Necelý rok pobytu v krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera nemohol zanechať významnejší vplyv na tvorivom profile začínajúceho umelca. Engelmüller patril nielen vekom, ale aj výtvarnou orientáciou k mladšej, slavíčkovskej a hudečkovskej generácii českej krajinomaľby. Učiteľove zásady krajinomaľby, pohybujúcej sa medzi ateliérovým maliarstvom a plenérovým maliarstvom svetla (žiaci školy chodili pravidelne maľovať do prírody), podmienili aj prvé samostatné Hálove krajinárske pokusy s námetmi z rodnej Blatnej. Ich luminizmus je však viditeľne korigovaný korektnou kresbou (Scheinbarov mlyn, 1911;Blatenský zámok v noci, 1911; Dvor Stockých, 1911). V každom prípade si u Engelmüllera upevní remeselné základy natoľko, že mu už nerobí problém obstáť na prijímacích pohovoroch na Akadémii. Do ročníka 1912/1913 bol žiakom všeobecnej školy (prof. Vlaho Bukovac). Potom pokračuje v špeciálke profesora Maximiliána Pirnera. A v tejto veci mal Hála šťastie. Už v roku 1887 boli totiž na Akadémiu prijatí noví profesori – Július Mařák, ktorý sa stal aj novým rektorom Akadémie a obnovil tu štúdium krajinomaľby, a Pirner, ktorý bol poverený vedením ateliéru figurálnej maľby. Pirner s Mařákom boli protagonistami progresívneho pedagogického krídla školy. Na školu teda prichádzajú ako reformné osobnosti, ktoré mali ukončiť roky krízy, spôsobené predchádzajúcim konzervatívnym vedením, pod ktorým sa tvorivé otázky problematiky moderného umenia nahradzovali rutinou a jednostranne politicky zameranými národnostnými ideológiami. Ako maliar bol Pirner vo Viedni slávnejší a úspešnejší ako v Prahe. Tvoril v intenciách európskeho neskorého romantizmu alegórie, poetické námety, mytológie, filozofické vidiny a literárne inšpirácie. Takmer nevystavoval – bol totiž predovšetkým kresliar a ilustrátor s ostrou, uvoľnenou linkou. Hála ho bezpochyby obdivoval. Rovnako ako záhadná a tak trochu čudácka osobnosť Pirnerova bola však pre Hálu dôležitá aj priateľská pozornosť, ktorú mu prejavuje Jan Preisler, novovymenovaný profesor Akadémie, ktorý sem prichádza v roku 1913 na miesto Františka Ženíška v oddelení kreslenia večerného aktu. Výrazom pokojných a tvorivými podnetmi nabitých študijných rokov je niekoľko Hálových štetcovo uvoľnených olejových skíc, maľovaných počas prázdnin v Blatnej (Teľatá, 1912; Výlov Podskalského rybníka, 1912;Zátišie s rakmi, 1914; Šťuka, 1914; Zabité prasa, 1915; V chlieve, 1915). Sú to všetko obrázky malých formátov, traktované uvoľneným rukopisom a sviežim koloritom. Cez prázdniny sa venuje aj portrétu. Modelmi sú mu predovšetkým rodičia (Môj otec, 1913; Portrét umelcovho otca, 1914; Portrét umelcovej matky, 1914), ale vznikajú aj portrétne skice, typové štúdie so zmyslom pre naturalistickú charakteristiku modelu (Starý Ředina, 1912; Rybár Boček, 1912; Brat Václav, 1914). Ešte o čosi živšie pôsobia náladové krajinky, často s architektonickou štafážou, nesporne poučené Engelmüllerom, vo vyváženom kontraste lyrizujúceho plenérizmu a objemových kvalít architektúry (Chalupa pri Skořeticiach, 1914; Blatenský kostol, 1915; Stará škola, 1915).
JA
Zoznam diel autora: