06. Jún 2023, 19:00
Poradové číslo: | 77 |
Odhadovaná cena: | 3 000 – 4 000 € |
Konečná cena: | 3 150 € |
Rok: okolo 1914
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 49 x 50 cm.
Značené: Značené vľavo dole „Halász Hradil Elemér“
Popis: Obraz Eleméra Halásza Hradila Tržnica v Rijeke (Fiume) je jedinečným dokladom niečoho, čo by sme pokojne mohli nazvať uhorskou, resp. rakúsko-uhorskou identitou.
Určite nejde o pojem, ktorý by mal oporu v odbornej literatúre, ale chtiac-nechtiac, a Halász-Hradil to svojou tvorbou dokazuje, krajina, ktorej bolo Slovensko súčasťou mnoho storočí, bola rozmanitá, dôležitá i veľká a mala morské pobrežie, prístavy a v neposlednom rade aj flotilu. Slovenská historiografia sa už nejaký čas snaží podávať iný ako v socializme zažitý naratív dunajskej monarchie. Po dlhých rokoch, keď historici, ale najme politici nespravodlivo označovali kráľovstvo ako „žalár národov“, prichádzajú na scénu autori, ktorí vnímajú našu uhorskú minulosť nielen ako historickú nutnosť, ktorú treba konštatovať a akceptovať s prižmúrenými očami, ale konečne aj ako prameň hospodársky, kultúrny i národný. Nakoniec, už prelomová publikácia Výtvarná moderna Slovenska od Jána Abelovského a Kataríny Bajcurovej prináša obrodenie v nazeraní na naše umenie, ktoré chápe ako celok čerpajúci z viacerých zdrojov a Uhorsko (Rakúsko-Uhorsko) za taký zdroj jednoznačne považuje. Nebolo to až tak dávno, keď sa na našich univerzitách pri témach do roku 1918 hovorilo o Budapešti či Dubrovníku ako o zahraničí, a pritom naša vlasť vtedy a dnes sú dva geograficky rozdielne pojmy. Pohyb umelcov bol samozrejmosťou, a to nielen v rámci hraníc rozľahlej krajiny, ale po celej Európe a svete. Rovnako aj životopis Eleméra Halásza Hradila obsahuje zastávky ako Mníchov, Paríž, Viedeň, Budapešť a Košice, ku ktorým sa viaže známejšia časť jeho tvorivého života. Počas vojnových rokov pôsobil ako vojnový spravodajca a zachytával pohyby na východnom fronte, podobne ako jeho starší spolupútnik Ladislav Mednyánszky.
Fiume (Rijeka, dnes Chorvátka republika) bola najvýznamnejším uhorským morským prístavom a dopravným i obchodným uzlom. Okrem hospodárskych záujmov viazali k tejto lokalite uhorskú spoločnosť, predovšetkým tú vyššiu, aj rekreačné ciele, ktoré zažívali svoj rozkvet predovšetkým po rakúsko-uhorskom (1867) a následne uhorsko-chorvátskom vyrovnaní v roku 1868. Boli to hlavne mestečká ako Abbazia (Opatija), Volosko či Buccari (Bakar), kde sa sústreďovala rakúsko-uhorskú smotánka či deti s respiračnými problémami. Obdobie do prvej svetovej vojny je charakteristické stavebným rozmachom, vďaka ktorému vznikol v Rijeke guvernérsky palác (architekt Alajos Hauszmann), dnes múzeum, a neďaleko prístavu bolo vybudované nové mestské centrum s veľkým divadlom, budovou obchodnej komory a komplexom tržnice. Pôvodné „ribište“ z roku 1865 bolo v roku 1912 prebudované na modernú tržnicu pozostávajúcu z dvoch budov od architekta Carla Pergoliho so sochárskou výzdobou od Umberta Bottassa. Práve jedna z dvoch identických budov tržnice je zachytená na Halászovom obraze. V jeho tvorbe sa pomerne často stretávame so zaľudnenými mestskými výjavmi, pričom jeho pozornosti takmer nikdy neunikla ani samotná architektúra a mestský ruch. V období, keď vznikol predkladaný obraz (niekedy v rokoch prvej svetovej vojny), bol Halászov štýl už ustálený a môžeme povedať, že z neho odpadlo všetko to, čo sa autorovi zdalo okázalé či len ťažko upotrebiteľné vo svete trhových mechanizmov umeleckej prevádzky. Ubral teda zo svojho „impresionistického“ žiarivého naturelu a ponechal si z neho iba škvrnitosť a jemný pastelový charakter maľby. Dielo Tržnica v Rijeke je teda dôležitým dokladom našej užšej európskej identity, ktorá stojí na širších základoch než nás učili v škole. Dielo Eleméra Halásza Hradila je potrebné pripomínať a neustále vkladať jeho tvorbu do slovenskej kultúry (teraz prebieha vo VSG monografická prezentácia jeho diela). Ak pre nič iné, tak aspoň pre iný – lepší – domáckejší pocit počas dovoleniek pri „slovenskom“ mori. (JB)
Zoznam diel autora: