KRASOJAZDKYNE

Rok: 1938

Technika: Gvaš na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 58 x 85,5 cm

Značené: Značené vľavo dole „Majerník 38“

Popis:

Publikované:
Souborná výstava díla Cypriana Majerníka. Úvod: Karel Šourek. Praha: Umělecká beseda, [1946], 31 nečíslovaných strán, uvedené v súpise výstavy pod č. 45;
Cyprian Majerník – Výběr z díla. Úvod: Jiří Padrta. Praha: Svaz československých výtvarných umělců, 1959, nepag.;
Cyprián Majerník – Obrazy zo súkromného majetku. Bratislava: Reklama, 1957, s. 17;
Peterajová, Ľ.: Cyprián Majerník. Bratislava: Pallas, 1976, v súpise pod č. 27 na s. 95;
Kiss-Szemán, Zs.: Cyprián Majerník. Bratislava: Galéria mesta Bratislavy, 2009, s. 78;
Obrazáreň (Zoya Gallery). Bratislava: Zoya Press, 2019, s. 98
Vystavené:
Výstava Umeleckej besedy v Alšovej sieni, Praha, 15. 10. – 10. 11. 1940;
Souborná výstava díla Cypriana Majerníka, pavilon Myslbek, Praha, 29. 1. – 3. 3. 1946;
Výstava Umeleckej besedy, Zlín, 1947;
Výstava československého moderného maliarstva v Belgicku, Brusel, 1948;
Výstava vo Výstavnej sieni Lidové demokracie, Praha, 4. – 23. 2. 1958;
Cyprian Majerník – Výběr z díla, Alšova síň Umělecké besedy, Praha, 8. 10. – 5. 11. 1959;
Cyprián Majerník 1909 – 1945, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš, 25. 2. – 25. 4. 2010

Zomrel v stredu 4. júla 1945 o 19.00 h vo veku 35 rokov.

„Za mnoho let svého umělecko-spolkového života, ani mezi umělci vůbec neznalj sem člověka tak ušlechtilého, tak taktního, milého a jemného. Za málokterým z odešlých nesou se vzpomínky tak krásné a naplněné vděčností za to, že jsme měli štěstí ho poznat a okřívat v očisťujícím jeho záření.“

Jan Zrzavý

„On nebol z tých, ktorí vzali obraz alebo i viac pod pazuchu a išli ponúkať. Takto Cypriš nerobil. Radšej trpel, než by sa bol uponížil k takému spôsobu prosenia....Nebyť fašistickej vojny a choroby, ktoré mu strpčovali život až po tragickú katastrofu, bol by iste ďalej kráčal k túženým métam... Doprial nám však toho,že nemusíme zúfať, lebo čo Cyprián Majerník vytvoril za taký krátky čas života, obohatilo naše výtvarné umenie natoľko, že môžeme za to úprimne vďačiť.“

Martin Benka

„Bolo treba silného charakteru na boj proti skleróze, dlhé roky prijímať množstvá injekcií, zachovať si ľudskú dobrotu v styku s ľuďmi a okrem toho tvorčiu silu.Taký osud býva údelom veľkých umelcov a Majerník dopíjal kalich horkosti ozaj do dna a pritom plnými priehrštiami rozdával krásu.“

Štefan Bednár

„Chýba nám zdravý humor. Bol by som však rád, keby len to.“

Cyprián Majerník

Tento rok si 4. júla pripomenieme 80 rokov od úmrtia jedného z našich najväčších umelcov, maliara mimoriadnych kvalít Cypriána Majerníka. Keď niekoľko týždňov po vytúženom konci druhej svetovej vojny, na prahu dlho očakávanej slobody, prišla správa o jeho dobrovoľnom skone, domáca – československá –scéna ostala v šoku. Nasledovalo množstvo osobných vyznaní a spomienok najvýznamnejších predstaviteľov kultúry, ktoré spájal jednotný názor – absolútna úcta k tomuto umelcovi, nielen k jeho maliarskym, ale aj ľudským kvalitám. Už počas života bol Majerník vnímaný ako vzácny človek a veľký umelec, určujúca osobnosť svojej generácie, najväčší slovenský maliar. Veľký talent,výnimočný zjav, plne akceptovaný pražským prostredím, ktorý dokázal poznanie svetového umenia využiť vo svoj prospech bez kopírovania vzorov či otrockého preberania motívov a tém. Majerník bol bezpochyby kľúčovou postavou Generácie 909, maliarom osobitej poézie, ale aj veselej iskry a spoločenskej angažovanosti. Jeho produktívny život je od roku 1926 spojený s Prahou – tam vyštudoval, začal vystavovať a tam slávil aj svoje prvé úspechy. Tam sa usadil a tam je aj pochovaný. S rodným
Slovenskom však kontakt nikdy nestratil. Naopak, stalo sa mu – hlavne v ranej fáze tvorby – rezervoárom často absurdných námetov, ako plnofarebné a stále špeciálne miesto v jeho pamäti. Vrátil sa sem aj počas vojny, navštíviť rodičov vo Veľkých Kostoľanoch, ale aj osobne povzbudiť najmladšiu generáciu umelcov. Predkladané dielo Krasojazdkyne, od roku 1940 opakovane publikované a vystavované, vzniklo v roku 1938, v autorovom zlomovom tvorivom období. Majerník mal v tom čase 28 rokov, za sebou ukončené štúdiá, úspešný umelecký debut (1931, Výstava slovenské houmenia, organizovaná pražským Mánesom) i takmer ročný pobyt v Paríži (1931 – 1932). V marci 1935 sa publiku prvýkrát predstavil samostatnou výstavou v sieni Elánu a následne sa na podnet Josefa Čapka stal riadnym členom Umeleckej besedy. Po úspešnom „entrée“ však nasledovalo mimoriadne náročné životné obdobie. Od mája do septembra bol umelec hospitalizovaný v pražskej Nemocnici Na Františku a ešte celé dva posledné zimné mesiace sa doliečoval vo Vysokých Tatrách. Do Prahy sa vrátil ako iný človek, čo sa prirodzene odrazilo aj na jeho výtvarnom prejave. Dokladá to séria prác z roku 1936, v ktorých začína zaznievať nový, dovtedy u Majerníka neprítomný pocit – náznaky melanchólie, či dokonca skľúčenosti. Tematicky sa vzďaľuje vplyvu Chagalla či Matissa a určujúcim prej eho ďalšiu tvorbu sa stáva skôr poučenie z metafyzickej maľby Giorgia de Chirica, resp. nepriamo aj vplyv Pabla Picassa. V priebehu nasledujúcich rokov 1936 – 1937 sa jeho diela s meniacou sa geopolitickou situáciou, ako aj s prvými prejavmi nevyliečiteľnej choroby, definitívne vzďaľujú od pôvodnej irónie a trefnej grotesky, natrvalo opúšťajú radostný svet zábavy či erotiky. Pozvoľna smerujú k celkom iným témam...

Krasojazdkyne stoja na pomedzí tejto zmeny, na ceste k spoločensky vážnym až tragickým posolstvám. Okrem osobnej drámy sa Majerník musel vyrovnávať aj s politickým dianím a beznádejou okolo seba. Európa žila v tieni nastupujúceho fašizmu v očakávaní veľkého vojenského konfliktu. Okrem Španielska, kde sa v rokoch 1936 – 1939 rozpútala občianska vojna, začína byť situácia kritická najmä v našom regióne. V marci 1938 sa Hitler zmocnil Rakúska, v apríli boli v Nemecku uvedené do praxe protižidovské opatrenia, 23. septembra bola v Československu vyhlásená všeobecná mobilizácia, týždeň na to bola podpísaná Mníchovská dohoda...
Majerník po zlomovom roku 1936 objavuje pre seba svet arén – prostredie cirkusu a býčích zápasov. Popri krotiteľoch, klaunoch, akrobatoch, pikadoroch či toreadoroch sa v manéži prirodzene objavujú aj zvieratá– býky a kone. Práve tie Majerník spodobuje v početných skiciach. Spojenie človeka a koňa, resp. téma jazdca sa stane kľúčovou pre ďalšie roky umelcovej tvorby. Jej vývin pritom začína práve tu – v cirkusovom prostredí, pod šapito. Majerníka však už zďaleka neláka lesk vystúpení́ – farebnosť kostýmov či dekorácií, vzrušujúce a dramatické scény. Viac ho zaujíma, čo sa deje pod povrchom pozlátka a večného úsmevu. Fascinuje ho ľudský príbeh komediantov, nie ich umelecká maska. V ich rozpoltenom spôsobe života nachádza pre seba (tragikomickú) esenciu ľudského bytia. Už samotným názvom kompozície Krasojazdkyne nám autor prezrádza, že tri ženské́ postavy v dlhých bielych nariasených šatách – výpravných historických
kostýmoch – sú súčasťou inscenovaného cirkusového,či skôr jazdeckého predstavenia. Podľa autorovej monografistky Ľudmily Peterajovej nevieme, či ideo kulisu, alebo realitu. Obraz popisuje ako „dámy španielskeho typu v scenérii horskej krajiny s cyprusom a ruinou stredovekého hradu v pozadí“, zároveň ho charakterizuje u autora novoobjaveným romantizmom. Samotné zasadenie kompozície však jasne ukazuje, že výsek krajiny definovaný len niekoľkými detailmi je čistou ilúziou, možno tapetou či idealizovanou predstavou. Túto domnienku podporuje aj tušenie drapérie (závesu) v ľavej časti, ako aj horizontálna línia pri zemi, ktorá naznačuje prítomnosť opony či divadelnej kulisy. Rovnako aj spôsob – veľmi premyslený –, ako sú v priestore usporiadané samotné kone. Rozostavenie na diagonály umožňuje ich vizuálne obsiahnutie z celého okolia – aj to indikuje, že tento výjav je pohľadový – premyslene komponovaný pre oko diváka. Nie je náhodným záznamom, ale presne zinscenovaným vystúpením. Nehovoriac o postojoch, postrojoch a nacvičených pohyboch paríp či o prítomnosti ozdobnej garrochy –palice pôvodne používanej pri pasení dobytka, ale aj pri býčích zápasoch. Kľúčovou pre pochopenie výjavu je však kresba z identického roku, v ktorej môžeme celú túto scénu vidieť z opačnej strany. Ovál hľadiska s načrtnutými hlavami divákov je posledným a veľmi presvedčivých dôkazom, že výjav sa predsa len odohráva v pieskom vysypanej jazdeckej manéži. Krasojazdkyne sú výnimočným obrazom – niežeby iné Majerníkove diela neboli... Nielen pre svoju maliarsku bravúru, koloristické kvality – úžasná symbióza ružovej,hnedej a bielej –, ale hlavne vo svojej námetovej ambivalentnosti. Otázkou ostáva, kde Majerník toto jazdecké číslo videl – či mal v minulosti priamy kontakt

so Španielskom, alebo tento typ predstavenia zažil napríklad v Paríži a len si ho v mysli pripomínal v čase, keď sa solidarita s touto vojnou zmietanou krajinou stala dôležitým spoločenským, ale aj kultúrnym postojom. Ján Smrek vo svojich memoároch spomína,že v španielskej tematike našiel Majerník svoj umelecký raison d’être:

„Ale nič nám, svojim priateľom, o tom nehovoril, nič neukazoval. Ale keď raz potom s tým všetkým vystúpil, ohúril Prahu.“ Karol Vaculík vtexte z roku 1957 píše: „No hádam na nikoho z nichnezapôsobilo stretnutie so Španielskom tak mocne a takým trvalým účinkom ako práve na Majerníka. Možno povedať, že až Španielsko sformovalo Majerníkov umelecký názor, dodalo mu konkrétny cieľ i definitívny výtvarný program, ktorý v rozličných obmenách rozvíjal umelec až do svojej smrti. O Španielsku hovorili nielen početné obrazy s námetmi pútnikov a vysťahovalcov,
ale aj veľa diel bez zjavnej politickej tendencie, ktoré vznikali z dojímavého záujmu o osud tejto krajiny. Celé série don Quijotov, krasojazdkýň a žien v španielskom kroji boli vrúcnym vyznaním tejto sympatie.“ Aj neskôr, v rokoch 1940 – 1941, našiel umelec svoj vlastný obraz v tragikomickej postave Dona Quijota. Absurdita Servantesovej predlohy sa stala východiskom pre výjav muža na koni, ktorý sa opakuje na mnohých ďalších obrazoch. S týmto motívom vlastne pracuje až do svojej smrti. Postavu zmnožuje a aktualizuje – maľuje zástupy jazdcov a vyhnancov putujúcich bezcieľne do neznáma. Utečenci a tuláci bez domova sú priamou reakciou na hroznú situáciu v Európe, na všetko to, čo sa dialo naokolo. Majerníkovi bola vždy vlastná zvýšená citlivosť voči sociálnej nespravodlivosti a utrpeniu. Beznádej v Európe, navyše podporená vlastným tragickým osudom – telesným, ale aj mentálnym utrpením, ťažkou chorobou bez možnosti uzdravenia – sú základom, z ktorého napriek ubúdajúcim silám napokon skomponuje veľkolepé maliarske finále. Jeho hrdinský postoj, vernosť demokratickým hodnotám a odvaha verejne ich komunikovať v nacistami okupovanej Prahe sú významným príspevkom nielen do československých dejín umenia, ale aj všeobecnej histórie našej krajiny. Práve preto by sme si mali dielo Cypriána Majerníka a jeho odkaz pripomínať s obdivom a úctou častejšie.

„Obrazmi Cypriána Majerníka vanie zvláštna a osobitnápoézia, vôňa dobrodružstiev, tajomných a osudovýchstretnutí, dramatické napätie a očakávanie nejakéhotragického zakončenia. Majerník je romantik celkommoderného rázu. Jeho obraz je vášnivý let za spozorovanoukrásou, novou, panenskou, divokou, ktorá stále uniká aznovu je prichytená, aby jej tvár v bleskovom osvetleníokamžite znovu sa zjavila svojmu dobyvateľovi. Mužská,tvrdá poézia prudko cítiaceho a celého muža prebieha poMajerníkových plátnach v obrazoch záhadne zoskupenýchpostáv, letiacich koní alebo preoblečená za artistov atanečnice v klamlivej žiare varietných rámp a cirkusov.“

Jan Zrzavý

(NG)

Zoznam diel autora:

HliadkaUtečenciAutoportrét (Podobizeň muža v klobúku)UtečenciAdam a EvaHliadkaUtečenciKatastrofaHliadka so zástavouŽonglériSpeváčkyDvajaHliadkaKlaun sa predvádza (Klaunovo vystúpenie)UtečenciPortrét rusovlasej ženyVo vlakuPred kostolomVysťahovalciUtečenciDon QuijoteKRASOJAZDKYNE