14. Jún 2005
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL E. ZMETÁKA NA AUKCIÁCH SOGY:
82 000,- Sk Sediaci akt II. 1960. Olej na kartóne. 58 x 50,5 cm. (51. jesenná aukcia, 12. 10. 2004)
73 000,- Sk Sediaci akt. 1960. Olej na plátne. 63 x 51,5 cm. (47. jarná aukcia, 9. 3. 2004)
53 000,- Sk Most v Benátkach. 1974. Olej na preglejke. 21 x 27 cm. (51. jesenná aukcia, 12. 10. 2004)
54 000,- Sk Žánrový výjav. 1942. Olej na plátne. 38 x 39 cm. (17. jesenná aukcia, 28. 9. 1999)
49 000,- Sk Zima na Tibere. 1989. Olej na sololite. 50 x 60 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
45 000,- Sk Kytica v ľudovom džbáne. 1961. Olej na kartóne. 50 x 35 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
Biografia: Ernest Zmeták sa narodil 12. 1. 1919 v Nových Zámkoch. Zomrel 13. 5. 2004 v Bratislave. 1938 pobyt v súkromnej škole K. Harmosa v Komárne, 1938-43 k študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aba-Novák, Kontuly), 1943 krátko navštevoval Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT. 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1946 pobyt v Paríži, 1947 študijná cesta do Talianska. 1949-52 pôsobil ako asistent Ľ. Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1958 cena za grafiku na Bienále v Benátkach. 1980 sprístupnili stálu expozíciu umenia 16.-20. storočia v galérii umenia v Nových Zámkoch, zostavenú zo zbierok, ktoré E. Zmeták spoločne s manželkou D. Zmetákovou venovali galérii. Z literatúry: Güntherová-Mayerová, A.: Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava 1949; Saučin, L.: Ernest Zmeták. Bratislava 1970; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1979; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1987.
Poradové číslo: | 133 |
Vyvolávacia cena: | 1 925 € |
Konečná cena: | 1 925 € |
Rok: 1961
Technika: tempera na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 34 x 28 cm
Značené: vpravo hore „Zmeták“, vľavo hore „1961“
Popis: Olejomaľba Ernesta Zmetáka „Autoportrét“ vynikajúcim spôsobom dokladá, že dielo tohto umelca možno oprávnene považovať za posledné ohnivko a zároveň jeden z vrcholov nášho senzualizmu. Už pre jeho príznačnú, „klasickú“ civilistickú ikonografiu: „Zmetákov námetový okruh je značne široký; v ňom ale vystupuje do popredia niekoľko motívov, ku ktorým sa neustále vracia a ktoré tvoria prakticky ich dominantu. Upútava ho najmä monumentálny rytmus architektúry a skratkovitý strohý záznam prírody (charakteristická je práca s nadhľadom a typický vysoký horizont, hlavne v prácach z talianskych ciest). Významné miesto patrí robustným aktom (ako prostým symbolom splynutia fyzických a prírodných ciest, biologickej podmienenosti a „nemennej“ zákonitosti prírody), triezvym a disciplinovaným portrétom a autoportrétom (k tomuto, v slovenskom umení dosť zriedkavému motívu, sa neustále vracia)...“ (Igor Gazdík) Z tohto zreteľa treba aj chápať protirečenie tradície a modernosti v Zmetákovom umení. Zmeták je totiž typickým dedičom intelektuálnej atmosféry (a v tomto jedinom zostal vždy verný Aba Novákovi) všeobecnej krízy modernizmu, pociťovanej fakticky ihneď po vyčerpaní horúčkovitého striedania predvojnových modernistických štýlových inovácií -- od postimpresionizmu, cez expresionizmus (fauvizmus), rôzne podoby konštruktivizmu až po kubizmus. Príkladom o to preukaznejším, že tento pocit zdieľal maliar, ktorý západoeurópsky modernizmus spoznal -- na rozdiel od valstných generačných súbežcov -- skutočne z vlastnej skúsenosti. To však zároveň spôsobilo, že Zmeták na spochyňovanie modernistickej dogmy reagoval odlišne, než ostatné osobnosti maliarstva štyridsiatych rokov. Nie teda kompromisným štýlovým návratom k "osvedčenej" predmodernistickej tradícii, ale pozitívne: zachovaním identity moderného maliarskeho tvaru, pritom však s úpornou snahou o prekročenie apriorných štýlových klišé, zámerným úsilím prehodnotiť ich akoby vopred daný spôsob významovej reči. A práve v tomto je skrytá motivácia Zmetákovej maľby a zároveň aj hlavná príčina viditeľného presahu jeho osobného výtvarného programu mimo generačné názorové stereotypy. Lebo podľa Ernesta Zmetáka: „... v každom období musel umelec zaujať vlastné stanovisko k problémom danej epochy. A tu najlepšie osvedčil svoj charakter ako človek pri formulovaní umeleckej výpovede a v ľudskom postoji k prostrediu, ktoré ho obklopovalo. … Hľadal som len objem a tvar. Mladícku chvatnosť nahradil pevný rád vylučujúci náhodilosti. Postupne som dospieval k strohosti a úspornosti. Všetky tieto na seba nadväzujúce momenty ukazujú v najrýdzejšej podobe autoportréty, v ktorých sa odzrkadľuje môj vnútorný zápas zo sebou, tj. s vlastnou tvorbou i výtvarným zámerom nezávisle na vonkajších činiteľoch. … Môj výraz sa menil ako pribúdali roky. A nimi sa hromadili ľudské i umelecké skúsenosti a tým vyzrievanie v človeka, upevňovanie vlastného názoru na umeleckú tvorbu spojenú so spoločenským zaradením umelca i s jeho etikou. … Snažil som sa v ňom (v autoportréte) overovať si svoju nekompromisnosť voči polovičatosti, pretvárke a lži a chcel som pôsobiť len silou svojho výtvarného výrazu“.
Zoznam diel autora: