14. Jún 2005
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. BAUERNFREUNDA NA AUKCIÁCH SOGY:
290 000,- Sk Kompozícia. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 44 x 49 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
215 000,- Sk Dvojica. Okolo 1932. Olej na plátne. 50 x 71 cm. (55. jarná aukcia, 15. 3. 2005)
NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. BAUERNFREUNDA NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
21 056 EUR Studio scene. Olej na papieri. 91 x 71 cm. Praha 2004
7 517 EUR Žena pri stole. Olej na plátne. 54 x 82,5 cm. Praha 2000
1 640 EUR Portrét mladej ženy. Olej na plátne. 82 x 53 cm. Praha 2000
Biografia: Jakub Bauernfreund (Bornfrien) sa narodil 25. 10. 1904 v Zborove pri Bardejove, zomrel 8. 11. 1976 v Londýne. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1929--1933 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Nowak). 1931 premiérovo vystavoval s Prager Sezession. V 1933 a 1936 bol na dlhších študijných pobytoch v Paríži. 1936 sa stal členom pražskej Umeleckej besedy. Pôsobil v Prahe, 1939 emigroval do Londýna, kde žil a pracoval pod menom Jacob Bornfried. Samostatne vystavoval v Prahe (1936 s A. Nemešom), Košiciach (1936 s A. Nemešom), Londýne (1940, 1950--1951), Göteborgu (1953, 1962). Súbornú výstavu mal v Prahe (1963 s Nemešom, Národní galerie). Z literatúry: Zemina, J.: J. Bauernfreund -- A. Nemeš. Obrazy 30. let. Kat. výst. Praha, Národní galerie 1963; Peterajová, Ľ.: Roky prvej zrelosti. (K nedožitej šesťdesiatke Cypriána Majerníka. K 60. narodeninám Andreja Nemeša. K 65. narodeninám Jakuba Bauernfreunda). Výtvarný život 15, 1970, č. 1. s. 24--29.
Poradové číslo: | 115 |
Vyvolávacia cena: | 17 261 € |
Konečná cena: | 19 750 € |
Rok: 1934
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 55 x 70 cm
Značené: vľavo dole autorovou rukou dodatočne „J. Bonfriend“
Popis: Olejomaľba Jakuba Bauernfreunda „Raňajky“ je bezpochyby vrcholom ponuky tejto kapitoly prítomej aukcie. Diela autora sa na trhu s umením vyskytujú totiž len sporadicky. Rovnaký pôvod zo židovskej východoslovenskej komunity, spoločne strávený čas pražských štúdií, výstavné prezentácie a umelecké priateľstvá i výtvarné záľuby, ale najmä viditeľná podobnosť raného maliarskeho programu sú dôvodom, že historici našej moderny vyslovujú s Bauernfreudom jedným dychom i meno ďalšieho reprezentanta imaginatívnej línie generácie, Endre Nemeša. Zvykne sa pritom dodávať, že Bauernfreund zastupuje jej stíšenejšiu, menej priebojnejšiu alternatívu. My ešte pripojíme, že i názorovo odlišnejšiu, námetovo rozvetvenejšiu a v konečných dôsledkoch i významovo pozitívnejšiu, než maliarstvo jeho nerozlučného druha. Bauernfreudove obrazy z rokov štúdií (Sediaci poloakt, 1929; Kytica, 1931; Tri ženy, 1931; Žena s kvetmi, 1931; Tuláci, 1933; Zátišie s dieťaťom, 1933; Zátišie s košom, 1933) ešte máločím predpovedali neskoršiu tajomnú symboliku zvecňovania živej prírody a s tým spojenú premenu obrazu človeka, pre ktorú jeho figurálne kompozície dostávali paradoxnú podobu metafyzických zátiší. Predbežne -- v súhlase s Nowakovým poučením -- vychutnával renoirovské lyrizujúce posuny medzi optickým a obrazovým. V čase Nemešových experimentov s freudizmom (jeho automatických kresieb), Bauernfreund len kompromisne sprísnil zmyslovosť východísk, očarený Derainom z prvého parížskeho pobytu (Harlekýn, 1934; Podobizeň dievčaťa, 1934; Sochársky ateliér, 1934; Zátišie s banánom, 1934; Zátišie s lampou, 1934; Zátišie s vázou, 1934). Možno i preto spoločná heréza od školského poučenia k Picassovi, Braquovi a nadovšetko k Fillovi neviedla k rovnakým výsledkom. Bauernfreudova kubistická perióda bola oproti Nemešovi oveľa svojprávnejšia, menej štýlovo nesúrodá, ale tým aj výrazovo kompromisnejšia (Kompozícia, 1935; Zátišie s košom a vtákom, 1935; Zátišie s kuraťom a mačkou, 1935; Zátišie s kvetmi, 1935; Zátišie so soškou, 1935; Zátišie s ovocím a bábkou, 1935--1936). A v nej sa aj naplno prejavila rozdielnosť ľudských dispozícií oboch maliarov. Nemeš bol Stredoeurópan, svoje básne písal po maďarsky aj po česky, typický intelektuál kaviarní veľkomesta, ktorý v Prahe bez problémov našiel a prijal všetko potrebné: absurditu Kafku i "moderný duch" nadrealizmu. Plachý a uzavretý Bauernfreund nikdy celkom nepretrhol kontakt s domovom, s predstavovým svetom, ale i mravnými regulami prostého života karpatského židovstva. Ešte nezabudol na prirodzený stav ľudského bytia. Príroda -- i tá "druhá" -- mu nebola abstraktným univerzom neužitočných fragmentov, ktoré možno podrobovať absurdným manipuláciám, ale celkom konkrétnou, pre neho osobne nezastupiteľnou skúsenosťou. To signalizovalo, že Bauenfreund sa nechce -- na rozdiel od svojho druha -- zriecť vedomia pozitívnej predstavy, myšlienky symbiózy človeka a sveta.
Zoznam diel autora: