Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL S. HOLLÓSYHO NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
102 440,- EUR Krčmová scéna. 1880. Olej na plátne, 65 x 86 cm. Budapešť 2003
36 900,- EUR Jar. 1916. Olej na plátne, 100 x 100, 5 cm. Budapešť 2003
9 528,- EUR Žena s blonďatými vlasmi. Olej na plátne, 70 x 54 cm. Budapešť 2005
9 000,- EUR Letná krajina s pohľadom na dedinu. 1910 – 12. Olej na plátne, 60 x 58 cm. Salzburg 2005
8 316,- EUR Stromy. Olej na plátne, 59 x 59 cm. Budapešť 2006

Biografia: Simon Hollósy bol jednou z kľúčových osobností stredoeurópskeho maliarstva rozhrania 19. a začiatku 20. storočia. V tom čase došlo k dôležitým presunom v inštitucionálnej základni výtvarného umenia, najmä v umeleckom školstve. Uzavrela sa dlhodobá umelecká nadvláda Viedne, príťažlivejšími sa stali Budapešť, Praha, ale najmä v tom čase najmodernejší Mníchov, nielen kvôli výtvarnej akadémii, ale najmä súkromnými školou maďarského maliara Simona Hollósyho a Slovinca Antona Ažbeho. Tieto školy totiž neboli iba "predsieňami akadémií". Na rozhraní storočí sa stali ohniskami preberania nových myšlienok, novej filozofie života i umenia. A tá sa prejavovala najmä vzývaním intuitívneho, tolstojovsky úprimného žánrového realizmu v duchu Milleta, Courbeta, Bastiena-Lepagea a ďalších. Naturalistické ambície však súbežne zjemňovala módna bergsonovská filozofia iracionalizmu, subjektívneho vcítenia sa, dekadentného psychologizovania, duchovného prehĺbenia obrazu krajiny i života vidieckeho človeka. Všetko sa začalo v okázalo slávenom miléniovom roku 1896. Dvaja maďarskí žiaci Hollósyho školy Réti a Thorma upozornili svojho učiteľa na mestečko Nagybányiu (Baia Mare) na okraji Sedmohradska. Ich zásluhou zaslalo mesto oficiálnu pozvánku Hollósymu a ešte v máji toho istého roku sem prvý raz vycestoval uctievaný majster a tridsaťjeden jeho žiakov - Maďarov, Nemcov, Rusov, Poliakov a dokonca aj jeden Američan. Vedenie letnej školy tvorilo od počiatku päť výrazných maliarskych osobností. Okrem už spomínaných to boli ešte Ferenczy a Iványi-Grünwald. Hollósy bol na čele školy šesť rokov. Po jeho odchode sa letná maliarska kolónia zmenila na oficiálnu, celoročne fungujúcu "Nagybánsku slobodnú školu" s približne dvojnásobným ročným počtom frekventantov oproti jej začiatkom. Protagonisti nagybánskej školy, nazývanej dobovou kritikou "maďarským Barbizonom", nachádzali východiskové vzory nielen v "jemnom naturalizme" v Mníchove velebeného Bastiena Lepagea, ale aj v radikálnejšom príklade domáceho súbežca francúzskych impresionistov Szinyea-Merse, ktorého vyzdvihla zo zabudnutia k novej sláve práve budapeštianska miléniová výstava. Z tohto základu sa potom v prvom období školy rokov 1896-1906 odvíjala postupná cizelácia nagybánskeho slohu. Hlavným predmetom záujmu sa stal vzťah medzi prírodou a človekom, pričom sa viac uplatňoval vždy jeden, alebo druhý prvok. Tak sa vyvinul osobitý nagybánsky sloh, ktorý naplňoval individuálnym obsahom rámec naturalizmu a individualizmu. Azda najvýstižnejšie definoval umelecký program školy István Réti: "Szinyei-Merse sa dovolával prírody, Hollósy nazýval to, čo je v umení najdôležitejšie citom a Ferenczy požadoval od umeleckého diela artistnosť, vkus".

SIMON HOLLÓSY (1857-1918)