Biografia: Július Lörincz bol spätý s maďarským prostredím. Bol žiakom a po ukončení štúdií i asistentom J. Vaszaryho. Vaszary ho inšpiroval ku konštruktivistickým nábehom a Lörincz sa dokonca začas podieľal na aktivitách Kassákovho "Munka Kör" (Krúžku práce). Roku 1935 mal spoločne so Štefanom Prohászkom výstavnú premiéru v Bratislave. Vtedy bol už členom Masarykovej akadémie, ktorá mu udelila za výstavu zlatú medailu a štipendium. Využil ho na cestu do Belgicka, Holandska, ale najmä do Paríža. Tu ho osudovo ovplyvnil súdobý hedonistický expresionizmus Pabla Picassa, s ktorým sa i osobne spoznal. Zrejme aj toto spôsobilo, že jeho vtedajšia maľba je podmienená pôžitkárskym vychutnávaním napätí vznikajúcich v problémovom protipostavení expresívnej látky a konštruktívnej formy. Až v druhom pláne sa vynárajú stopy maliarových inštinktívnych tušení, pocitov umelca na pozadí vzbúrenej doby (Upretý, 1934; Samodruhá, 1935; Starosti, okolo 1935; Na pláži, 1936; Bezútešnosť, 1937; Pred búrkou, 1938; Zúfanie, 1938). Už v týchto raných dielach si Lörincz overoval významovú účinnosť neskôr pre neho príznačnej kompozičnej dispozície figúry a priestoru: obrazového spolužitia dramaticky štylizovanej, anonymnej torzovitej figúry a vyprázdneného pozadia jej obrazovej existencie. Znakovosť maliarskeho gesta sa ešte vystupňovala v Lörinczovej vojnovej maľbe budapeštianskeho obdobia rokov 1939--1945 (Vojnová madona, 1939; Bude vojna, 1939; Bezprizorní, 1939; Vojna, 1943; Matka sklonená nad dieťaťom, 1943; Matka s dieťaťom, 1943). V čase keď jeho generační druhovia v Bratislave uctievali nadreálnu poetiku ikonických symbolov kytíc, portrétov a zátiší, Lörinczove dynamicky vystupňované, tvarovo maximálne oprostené obrazy pripomínajú skôr problematiku vtedy najmladšej výtvarnej generácie, hložníkovskej vetvy pokolenia druhej svetovej vojny.

JÚLIUS LÖRINCZ (1910-1980)