Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 31 000,- EUR Ženy z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 79 x 50 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
14 500,- EUR Žena. Okolo 1975. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)
13 200,- EUR Hrabáči z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 54 x 41 cm. (91. aukcia súčasného umenia, 18. 5. 2010)
11 000,- EUR Tetka.Okolo 1975. Olej na vrecovine. 60 x 50 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
8 400,- EUR Do poľa. Okolo 1970. Olej na plátne. 51 x 70 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
8 298,48,- EUR Za dedinou. Okolo 1965-68. Olej na plátne. 87 x 140 cm. (82. aukcia súčasného umenia, 28. 10. 2008)
5 808,94,- EUR Chlap a žena. 1966. Olej na plátne. 80 x 65 cm. (63. jarná aukcia. 28. 3. 2006) 4 979,09,- EUR Motív z Mičinej. 1966-1968. Olej na plátne. 90,5 x 47 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007)
4 600,- EUR Zátišie s hračkami. 1957. Olej na plátne. 60 x 50 cm. (94. aukcia súčasného umenia, 26. 10. 2010)

Biografia: „... v detstve nám dlho hovorili: Duch. Hovorili nám: Krása. Hovorili nám: Človek. Začiatočné písmená týchto pojmov nezabudli byť pri nijakej príležitosti veľké čo mimo nich bolo akosi kvôli nim. Boli sme mladí a mali sme rešpekt pred týmizo iniciálami. Ale rástli sme vedľa nich a pomaly odhadovali, koľko skutočného sa tratí na riedkom site veľkolepých fráz… “. Tieto vety napísal roku 1957 básnik Milan Rúfus do katalógu pražskej výstavy „Mladé slovenské umenie“, ktorá odštartovala dnes už historický Nástup 57, teda prvú povojnovú vlnu našej výtvarnej moderny. Vieme, že sa profilovala okolo maliarov a sochárov Skupiny Mikuláša Galanda (okrem Milana Laluhu ešte Barčík, Krivoš, Paštéka, Rudavský, Kompánek a ďalší). Skepsa znejúca z Rúfusovho generačného vyznania – ale aj túžba po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty. Narodil sa 11. 11. 1930 v Tekovských Lužanoch. 1950-55 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla, Zmeták, Hoffstädter, Milly). 1957 sa stal zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach. Samostatné výstavy (výber): Bratislava (1962, Galéria Cypriána Majerníka, 1966, Galéria mesta Bratislavy, 1969, Galéria mladých, Mestská galéria, 1997, SNG), Brno (1966, Galerie J. Krála), Berlíne (1966, Landengalerie), Nitre (1967, Nitrianska galéria), Krnove (1978, Mestské múzeum), Trenčíne (1984, Galéria M.A. Bazovského), Martine (1990, Turčianska galéria). Z literatúry: Matuštík, : Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava 1969; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 39, 1994, č. 2, str. 4-7, č. 3, str. 90-94; Kubíková, K.: Milan Laluha. Kat. výst. SNG 1997.

LALUHA MILAN (1930)