150. on-line aukcia výtvarných diel

17. Jún 2020, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

150. on-line aukcia výtvarných diel

Blogy | O bulvarizácii obchodu s umením

Nemám na to vôbec chuť, ale o inom sa asi v tomto čase a na tomto mieste nedá: Berniniho „busta pápeža“ je v tieto dni a týždne takpovediac náš chlieb každodenný. Aby však hneď na začiatku bolo jasné – nijako sa nebránim verejne diskutovať na túto tému. Napokon, kritický pohľad na fungovanie nášho aukčného trhu vo všeobecnosti, ale aj na počínanie SOGY v jeho rámcoch, bol aj v minulosti mne aj ostatným vo firme vždy vlastný. Pretože, naozaj sme verili a veríme tomu, že obchod s umením nie je obchodom „ako každý iný“. Že napríklad - predpokladá istú inteligenciu u jeho klientely. Na ktorú obvyklé marketingové „oblbovanie“ jednoducho neplatí. V obchodnej hre očakáva skôr odkryté karty - teda aj jasné pomenovanie výhier i prehier.

Nuž tak teda, povedzme to na rovinu: „kauza Bernini“, predaj a následný vývoz „busty pápeža“  sa inak ako prehrou asi nazvať nedá. Kto však v skutočnosti prehral? A aké boli jej hlbšie príčiny, širšie súvislosti? Hoci sa dodnes o kauze popísali tony papiera, o tomto sa racionálne debatovať ani nezačalo. A ako to vyzerá, ani tak skoro nezačne.

 

S posledne spomínaným súvisí aj moja nechuť trápiť klávesnicu počítača vlastnými úvahami na tému „busty pápeža“. Márnosť nad márnosť. Pretože, skutočný príbeh nešťastnej sochy je už dávno prekrytý jeho mediálnym variantom, ktorý má s realitou,  okrem primárnych faktov,  máločo spoločné. Jeho rozprávačom  na akejsi „pravde“  pramálo záleží, ide skôr o to zaujať „masy“ a "predať" im titulky pokiaľ možno čo najúdernejšie. Odštartoval to všetko časopis .týždeň. Periodikum, ktoré som si doteraz pre jeho serióznosť dosť vážil. Jeho „investigatívne“ reportáže síce priniesli viacero nových poznatkov, mali však jednu zásadnú chybu. Ich autor akoby vopred vedel „ako a prečo sa to stalo“. Všetky fakty a komentáre k nim skladal podľa toho. A keď je  vlastne všetko jasné,  treba len zvážiť či za titulok  „Kultúrny škandál storočia“ dať otáznik, alebo rovno výkričník.

 

No a potom sa udial klasický „spin doctoring“. V logike ktorého víťazí prvé jasné tvrdenie, ktoré potom ďalšie médiá už len „rozkecajú“ do nezmeniteľnej  podoby. Témy sa totiž zmocnil slovenský bulvár. Aby ju vzápätí „odmocnil“ do niekoľkých floskúl, ktoré sú jednak použiteľné v titulkoch a jednak čitateľa rozmýšľaním príliš nezaťažujú: „Slovensko prišlo o unikát – vzácnu sochu Berniniho“, „Obrovské pochybenie SOGY a jej znalca“, „Za babku sme predali sochu za 33 miliónov“, „Slovenským znalcom hrozí povesť amatérov“ a tak ďalej a tak ďalej. Vznikol tak mediálny príbeh „busty pápeža“, ktorý je „nepriestreľný“. Jeho spochybnenie je možné len tak, že vystúpime z logiky jeho intencií. A to dosť dobre nejde – realita príbehu „busty pápeža“ sa totiž do jednovetných súdov - titulkov vtesnať nedá. Viem o tom svoje: „komunikácia“ zo slovenským bulvárom ma to naučila. Ale dobre  -  pre tento prípad - sa zahrám na romantika a podsuniem Vám niekoľko úvah, relativizujúcich „kľúčové slová“ bulvárnej verzie príbehu. S nádejou, že sa ešte nájde niekto, ktorý chce o veci rozmýšľať trochu inak, zložitejším spôsobom.

 

„Busta pápeža“ je prácou z ruky Lorenza Berniniho. Málokto si to uvedomuje, ale toto tvrdenie je vlastne založené na na jedinom fakte. Sochu s takouto klasifikáciou kúpilo do svojich zbierok Getty Museum v Los Angeles. Ale už posudok znalca Sotheby´s Alexandra Kadera, ktorý bol priložený k žiadosti o jej vývoz, charakterizuje sochu ako Berninimu len „prisudzovanú“. Ďalej, podľa publikovaných informácií - ešte predtým, než sa dostalo do ponuky Getty Múzeu - ponúkol jej nový majiteľ sochu Lichtensteinskej zbierke vo Viedni. Johann Kräftner, riaditeľ zbierky, sa vyjadril, že predmetná busta bola vytvorená až po pápežovej smrti a vznikla ako dielenská práca (v dielni sochára). Celkový dojem z diela  označil ako „príliš stereotypný a bez umeleckého prístupu“ a ponuku (vraj s vďakou) odmietol. Jeho stanovisko treba brať veľmi vážne (atribúcia „dielenská práca“ je len o stupeň vyššia, ako bola atribúcia diela v SOGE). Lichtensteinská zbierka patrí totiž k najvýznamnejším v Európe. Odborným renomé je rozhodne porovnateľná s Getty Múzeom. Nespomínam si ale, že by rakúsky bulvár po zverejnení rozhodnutia Johana Kräftnera v Der Standard, rozpútal divokú kampaň pod palcovými titulkami „Rakúsko prišlo o miliónovú sochu Berniniho“, či tak podobne.

 

Čo je však asi  najdôležitejšie - medzinárodná odborná diskusia o autorstve „Busty pápeža“ ešte neprebehla. Dá sa tušiť, že sa tak stane v najbližších dvoch, troch rokoch. Najmä zo strany talianskych  (rímskych) kurátorov zbierok múzeí, ktoré vlastnia väčšinu diel Berniniho. S tým, že výsledok týchto diskusií sa dnes nedá predpokladať. Isteže, nedá sa ani predpokladať že si Getty niekedy v budúcnosti nasype popol na hlavu a akvizíciu nejako preklasifikuje. To by si pred donormi múzea asi ťažko zdôvodňovalo.  Len chceme – najmä laického čitateľa týchto riadkov – upozorniť na fakt, že pri dielach staršieho umenia je atribúcia vždy labilná a do istej miery len hypotetická. A môže byť teda skôr či neskôr revidovaná.

 

33 miliónov za Berniniho bustu. Táto suma bola zverejnená v rakúskom časopise Der Standard vo vyššie citovanom článku. Getty sa k nej nikdy nevyjadrilo, nijakým spôsobom ju oficiálne nekomentovalo a ani ju nepotvrdilo. Treba ju teda považovať za číru domnienku. Podľa portálu artprice.com boli za (originálne i pripisované) sochárske diela Berniniho na svetových aukciách dosiahnuté tieto konečné ceny: 2 963 240,- Mor. Terakota. Sotheby's, London. 2002; 286 818,- Busta anjela z Habakuku. Bronz. Sotheby's, New York 1994; 183 396,- Santa Bibiana. Bronz.  Christie's , New York 1993; 22 432,- Busta pápeža Gregora XV. Sotheby's, New York 1998;  15 382,- Apolón a Dafné. Mramor. Chriestie's, New York 2012;  6 700,- Mano. Mramor. Babuino, Rím 2004; 5 000,- Mojžiš. Zliatina kovov. Ahlden 2006. A to je prosím naozaj všetko.  Okrem iného z toho vyplýva, že Berniniho sochy sa  obchodovali na svetových aukciách len veľmi, veľmi  sporadicky. Cenové precedensy nemajú teda reprezentatívnu povahu. Keďže sa nedá predpokladať, že Getty Múzeum niekedy v budúcnosti oficiálne zverejní kúpnu cenu predmetného diela, bude možné určiť jeho primeranú finančnú protihodnotu vždy len približne,  s reálnou možnosťou následného rozporovania.

 

A teraz si predstavte možnú situáciu. Ministerstvo kultúry zamietne vývoz sochy. Začalo by tak fungovať ročné predkupné právo štátu (po uplynutí ktorého by sa dielo mohlo vyviezť).  Ako by sa stanovila kúpna cena?  A v tejto súvislosti: SNG by musela uzavrieť s majiteľom diela štandardnú kúpno-predajnú zmluvu. Dá sa predpokladať, že majiteľ diela, pri akomkoľvek cenovom návrhu zo strany SNG by mal presvedčenie, že dielo by mohol výhodnejšie zobchodovať v zahraničí a všemožne by sa bránil jeho predaju do zbierok SNG a tým aj zamedzeniu jeho vývozu. Zároveň by predchádzajúci majitelia (dedičia Zmetáka) - rovnako oprávnene, ako to činia teraz v spolupráci so SOGOU - napadli akvizíciu a žiadali by dorovnanie z pôvodnej predajnej ceny.

 

Treba si tiež uvedomiť: nákupná cena na úrovni odhadu Alexandra Kadera (6,5 miliónov), alebo trebárs na úrovni najvyššieho cenového precedensu na svetových aukciách (2,9 miliónov), rádovo prevyšuje finančné možnosti SNG. Ročný rozpočet SNG pre tento účel sa pohybuje v priemernom rozpätí 20 - 70 tisíc. Nákup busty by sa teda musel riešiť účelovou dotáciou MK SR. A to by znamenalo vážny kultúrno-politický problém. Bolo  by potrebné pred kultúrnou verejnosťou zdôvodniť vynaloženie nadštandardných financií z peňazí daňových poplatníkov. V situácii, keď je ich akútny nedostatok na zásadné projekty v rezorte kultúry (trebárs – nedávno z týchto dôvodov pozastavená rekonštrukcia a dostavba budovy SNG na Rázusovom nábreží). A zasa: viete si v tomto prípade predstaviť titulky bulváru? Spomeňte si trebárs len na „aféru“ okolo  nedávnych,  tuším 5 miliónov,  dotácie pre Danubianu v Čuňove.

 

Slovensko prišlo o Berniniho. Predaj a vývoz „Busty pápeža“ sú dve celkom rozličné veci. To len pre tých, ktorý sa nie celkom orientujú v mediálnych výstupoch  kauzy. Ministerstvo rozhodlo o vývoznej žiadosti celkom autonómne.  V SOGE by sme si teda mohli povedať: my nič, to „zlí“ ministerskí úradníci (ktorí na rozdiel od nás mali Kaderov posudok i jeho ocenenie busty). Opäť len tak mimochodom: uvedomujete si, že keby nebolo vývozu busty, nebolo by ani Berniniho autorstvo? Celý príbeh mohol pokojne skončiť aj tak, že busta by ostala ako práca neznámeho sochára na akejsi zaprášenej poličke v súkromnom depozite na Slovensku. Možno až do skonania vekov.

 

Ale to len na odľahčenie. Vráťme sa k vývozu – rozhodovacia situácia ministerských úradníkov nebola ani zďaleka taká jednoznačná, ako by sa podľa bulváru mohlo zdať. Slovensko je (aspoň tak dúfam) štandardná európska krajina. Ctí a chráni súkromný majetok. Busta z takého pochádzala. Pred jej predajom v SOGE a aj po ňom. Tvrdiť v tejto súvislosti, že vývozom sochy Slovensko o niečo prišlo je teda nezmysel. Jej majiteľovi malo byť dovolené s ňou voľne disponovať. Teda ju aj predávať v zahraničí. Ak tomu nebránia nejaké „vyššie“, hlavne však obhájiteľné kultúrno-historické dôvody. Z tohto zreteľa - dielo nebolo (pokiaľ je známe) nikdy v majetku nášho štátu,  alebo cirkvi, spolku, či občianskeho združenia tu pôsobiaceho. Socha nevznikla na našom území a Lorenzo Bernini nepatrí do nášho umelecko-historického kontextu. Dielo teda nenaplňuje primárne kritéria k zaradeniu do kategórie „sloveník“, ktorá by mala byť automatickým dôvodom pre jeho ochranu, resp. nepovolenie vývozu mimo hraníc republiky (takéto dôvody by akiste jestvovali, keby sa jednalo o dielo trebárs Majstra Pavla z Levoče, Georga Rafaela Donnera, či Franza Xavera Messerschmidta - aby sme použili príklady umelcov staršieho umenia a európskeho významu, ktorí pôsobili aj na našom území).

 

Dôvodom pre zamedzenie vývozu by ale mohla byť unikátnosť diela. Podľa Kaderovho posudku by sa však malo jednať o rané Berniniho dielo (datoval ho tuším do okolia roku 1621). V podstate utilitárna portrétna vec – z pohľadu celkového Berniniho diela určite nie „majsterštik“. Teda žiadna Vinciho „Dáma s hranostajom“, ktorá by mohla – podobne ako v regionálnom Krakove, fascinovať davy v regionálnej SNG (ako to živo vykresľovali poniektorí naši kritici z médií). Ostáva teda len fakt,  že sa jedná o dielo autora celosvetového významu. To by, spolu s  posudkom odhadovanou cenou, mohol byť legitímny dôvod zákazu vývozu. Ale zasa: do hry by vstúpili vyššie spomínané problémy stanovenia priechodnej kúpnej ceny, nejasnosti okolo autorstva, ale napríklad aj nedoložiteľného pôvodu (latentná možnosť reštitučných nárokov). A sme v uzavretom kruhu, ktorý by pre SNG bolo veľmi ťažko rozseknúť v krátkej ročnej lehote.

 

Skrátka,  nechcel by som byť na mieste ministerských úradníkov a rozhodovať o vývoze. Nie som síce žiaden zúrivý svetoobčan, i keď si uvedomujem, že globálny svet je čoraz menší a do Los Angeles je za istých okolností bližšie ako (povedzme) do Nižného Hrušova. Ale predsa: nie sú blízko k pravde tí, ktorí rúhačsky tvrdia,  že „busta v Getty  je to najlepšie, čo sa mohlo stať“?  Som pôvodne galerijník zo „starej školy“ a „hrabať pre štátne zbierky“ bolo a je pre mňa vždy niečo celkom prirodzené. V tomto prípade ale... čo  by sme s bustou na Slovensku asi tak urobili, v akom kontexte by sme ju prezentovali tak, by to bolo aj odborne podložené? Dosť však  o tom - koniec koncov, v tejto chvíli ide už len o plané teoretizovanie.

 

SOGA, jej znalec nerozpoznala, že „Busta pápeža“ je dielo Lorenza Berniniho. Toto je prirodzene vec, ktorá nás zo všetkého trápi najviac. A vôbec nie preto, že sme prišli o lukratívnu províziu. Ktorej možnosť sa – s ohľadom na vyššie rozoberané – aj tak ukazuje viac virtuálne, než reálne. Ide skôr o to, že každé naše vysvetľovanie je automaticky brané ako „vyviňovanie“ sa zo zodpovednosti, zakrývanie nášho amaterizmu,  nedbalosti a neviem čoho ešte. A naviac - kdejaký hochštapler si na naše konto leští vlastné ego. Pretože, superznalcov Berniniho, ktorí hneď po zhliadnutí fotky z Getty Múzea na nete spoznali „o čo ide“,  sa na našom malom Slovensku vynorilo neúrekom. Zväčša anonymných,  jeden z nich je však v obchodnej branži dobre známy. Majiteľ konkurenčnej DARTE. Ktorý si nad kauzou na firemnej stránke, ale aj na stránkach bulváru doslova "rochnil". A z akejsi "vševedkovskej" pozície nemilosrdne súdil, vylučoval z výtvarného života, tajnosnubne vznášal podozrenia... O to je zaujímavejšie,  že ho „osvietilo“ až potom, keď sa kauza prevalila. Nevideli sme ho veru v SOGE, keď sa takmer rok socha vystavovala, opakovane publikovala a (dva razy) verejne ponúkala za „babku“. Mohol predsa spraviť „biznis storočia“!

 

Skúsim to teda  inak. Cez popis istých zásadných rozdielností v prístupoch znalca pracujúceho v aukčnej sieni, oproti akademickému vedcovi. Predovšetkým, znalec v aukčnej sieni obvykle autorstvo overuje a nie určuje. Dostanem obraz, o ktorom sa tvrdí, že je to Benka a ja zisťujem, či je to pravda. V tomto prípade však mal Mgr. Július Barczi posudzovať nedatované sochárskej dielo s neurčeným autorom. V galerijnej metodike odborného popisu výtvarných diel  patrí slovo “podľa” k  tzv. “slabým atribúciám”. Používa sa celá škála slovných vyjadrení: “kópia”, “dobová kópia”, “podľa”, “dielňa”, “okruh”. “pripisované”. Všetky tieto adjektíva vyjadrujú (stupňovite) blízkosť k jednoznačnému tvrdeniu, že sa jedná o dielo toho, ktorého autora. Ak takáto istota nejestvuje, je priam povinnosťou odbornej katalogizácie uviesť pri autorovi, že je mu dielo (maximálne) len “pripisované”.

 

Dvojnásobne to platí pre seriózny obchod s umením – nejde totiž  o nezáväzné akademické teoretizovanie, ktoré môže byť kedykoľvek v budúcnosti korigované, ale o zhodnotenie diela „teraz a tu“ pre jeho ponuku na kúpu  v určenom čase. Znalec pracujúci v aukčnej sieni (na rozdiel od znalca v galérii) musí rešpektovať,  že kupec má v aukčnej sieni dostať jednoznačnú  informáciu, v akom stave je overenie autorstva ponúkaného diela. Inak môže jeho kúpu oprávnene napadnúť.  Za tejto situácie, teda znalec -  pokiaľ nemá stopercentné dôkazy o autorstve – radšej volí „slabšiu atribúciu“, aby nevytvoril pôdu pre neskoršie problémy pre aukčnú sieň. Totiž,  nevyhnutnosť stornovania predaja, ak sa jeho autorstvo dodatočne spochybní. Špeciálne v slovenských pomeroch je takáto opatrnosť ešte znásobená: trh je doslova zamorený falzifikátmi a obava znalcov z  predaja diela s pochybným autorstvom hraničí niekedy až s paranojou.

 

Domnievam sa, že takto uvažoval aj Mgr. Július Barczi pri popise „busty pápeža“. Usúdil,  že sa dá seriózne tvrdiť len to, že ide o jedno z diel v  štýle Lorenza Berniniho od neznámeho, zrejme talianskeho, remeselne kvalitného sochára,  akých sú v ponuke svetového obchodu s umením desiatky, stovky. Fatálny omyl? Nie - legitímne riešenie. Ktoré sa bežne používa nielen v SOGE, ale aj v renomovaných zahraničných aukčných sieňach. Skrátka – vydražíte obraz: trebárs „z dielne“  Rubensa s nádejou, že sa v budúcnosti expertným skúmaním ukáže, že sa jedná o prácu priamo „z ruky majstra“. A jeho finančná hodnota - násobne - stúpne. Čo sa samozrejme nemusí naplniť, voči "odbornosti" aukčného domu však nemôžete nič namietať.

 

Ak teda chcete priznanie pochybenia SOGY, tak ho nedostanete pri tomto. Teda, že sme bustu pápeža neatribuovali priamo Lorenzovi Berninimu. Pretože, nielen kolega Barczi, ale ktorýkoľvek slovenský kunsthistorik, na to jednoducho nemá „puvoár“. A nemá ho ani - pri všetkej úcte a rešpekte - medzinárodne uznávaná dr. Mária Pötzl-Malíková, ktorá nielen nás v SOGE, ale aj všetkých slovenských znalcov, za „bustu pápeža“ zopsula pod čiernu zem. Nie pani doktorka, slovenskí znalci nie sú „slabí“ a ani „zamindrákovaní“. Majú len iné oblasti záujmu. Ktoré sú prirodzene dané tým, čo je v štátnych zbierkach. Slovami šéfkurátora SNG Dušana Burana „... znalecká atribúcia takémuto, ale tiež menej známemu umelcovi... je vecou krehkého konsenzu vedeckej komunity, ktorá ... v prípade talianskeho barokového sochárstva, používa medzinárodnú dôveru.... nepatrí k nej SOGA, ani Slovenská národná galéria – obe majú iné priority a aj iných špecialistov...“.

 

Keď sme už pri tomto: v tlačených médiách - mimo všeovládajúceho „spin doctoringu“ -  zazneli ku kauze aj osamelé "hlasy rozumu". S pochopením pre  jej komplikovanosť. Je príznačné, že patrili ľuďom z odbornej sféry, známym umeleckým historikom: už spomínanému Dušanovi Buranovi, ale aj napríklad Richardovi Gregorovi, Štefanovi Holčíkovi, či českému galeristovi Jiřímu Švestkovi.  Richard Gregor okrem iného napísal: „... skutočnosť, že početní odborníci na barok nespoznali originálnu sochu od Gian Lorenza Berniniho, spustila lavínu reakcií a komentárov. To, že o 40 rokov možno nerozoznáme ani originál Benku či Jakobyho, nikoho až tak veľmi netrápi...“.  Podto sa podpisujem.  Denno-denne dostávam v SOGE sporné diela Benku, Mallého, Bazovského, Fullu, Galandu... S kým ich ale môžem konzultovať?  Nanajvýš tak s dvoma, troma kolegami. Všetci plus mínus môj ročník. A mladších okolo seba akosi nevidím... .

 

Pochybenie SOGY bolo teda iba v jednej zásadnej veci. V tom, že sme nerozpoznali, že v prípade „busty pápeža“ ide o ponuku presahujúcu nielen odborné rozmery firmy, ale aj kultúrne rozmery Slovenska. A že sme k posúdeniu diela neprizvali kompetentného talianskeho znalca. Mali sme však šancu k takémuto rozhodnutiu dospieť?  Súďte sami.

 

Predovšetkým:  takýto znalec je veľmi drahý. Až tak, že by na náklady s tým spojené s istotou „padla“ celá naša provízia z predaja sochy v prípade, že by sa jej „slabá atribúcia“ potvrdila. Čo sa nedalo vopred vylúčiť.  Ale to je vlastne jedno. Tak ďaleko sme a v našich úvahách, žiaľ, nikdy nedostali. Náš znalec k ich vyvolaniu jednoducho nenašiel žiadne silné dôvody. Sochu mal k dispozícii približne dva – tri týždne. Spoločne s ďalšími, 69 položkami katalógu (s ktorých viaceré boli tiež znalecké „oriešky“), patriacimi do pozostalosti Ernesta Zmetáka. Pri ktorých bolo takisto treba spraviť odborné popisy do katalógu a uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu. Teda dohodnúť vyvolávacie ceny s dedičmi. Zbierku Ernesta Zmetáka poznal Július Barczi už pred tým, skutočne dôverne – roku 2011 pripravil jej retrospektívu pre SNG. Aj s vedeckým katalógom. Lenže „busta pápeža“  bola v zbierke vždy akosi „upozadená“. Nikdy nevystavovaná (s výnimkou krátkej epizódy v prezidentskom paláci), bez „rodného listu“ -  teda aspoň hypotetického uvedenia autora, názvu, datovania, pôvodu a tiež zberateľských  poznámok, či iných indícií od Ernesta Zmetáka. Alebo kohokoľvek iného, aspoň trocha kompetentného. Aj do SOGY "prišla" socha iba ako prostá „busta z mramoru“ z pozostalostného konania (ocenená na smiešnych 700 €).  Ozrejmenie jej ikonografie a naznačenie súvisu s Berninim bolo až prínosom kolegu Barcziho.

 

Poviete si, znalec to mal jednoducho vidieť! To sa z dnešného pohľadu ľahko hovorí. Tí, čo sa takýmito vecami zaoberajú profesionálne však vedia, že len „pozerať sa“ zďaleka nestačí. Ak sa, pravda, atribúcia nemá strieľať len tak, "od boka". Mimochodom, keď sme už pri tom „pozeraní“: podľa foto z Getty múzea, busta tam asi prekonala náročné reštaurátorské ošetrenie. Podľa všetkého, bola odstránená pôvodná „autorská“ patina. A tým zlikvidovaná jediná možnosť, ako technologickým spôsobom overiť autorstvo busty (mramor zo 17. storočia a mramor z 19. storočia sa exaktne rozlíšiť nedá). Reštaurácia však odhalila detaily spracovania sochy, ktoré dnes tak veľmi obdivujú naši rýchlokvasení „znalci“. Ktoré ale boli pre nášho znalca skryté. Skúste porovnať fotografie!

 

Dosť na tom, Dušan Buran v citovanom rozhovore výstižne povedal, že určenie autora pri anonymných dielach je vždy vecou síce nadmieru sofistikovanou, ale niekedy zohráva svoju úlohu aj náhoda. A šťastie – dodávam zasa ja. Jedno i druhé nám v inkriminovanom prípade celkom chýbali.  Možno by stačilo, keby bustu dedičia roku 2011 zapožičali pri výstavu v SNG. Rozhodli sa ale nakoniec inak. Keby nie - tak by „barokári“  z národnej galérie - majúc vec dva mesiace  takpovediac „u seba“ -  azda dali nejaký konkrétnejší  atribučný impulz. S kurátormi SNG máme naozaj neformálne vzťahy a v minulosti nám vždy v takýchto prípadoch nezištne pomohli. Toľko k náhode. Čo však šťastie?  Naším nešťastím bolo, že do hry o "bustu pápeža",  v jej záverečnom dejstve,  vstúpil mimoriadne silný hráč. O ktorého existencii sme nevedeli a ktorý to naozaj nehodlal hrať „na rovinu“.  V tomto jedinom je však obchod s umením „ako každý iný“. Sentiment v ňom asi nemá miesto.

 

Čo ešte dodať? Azda sa len treba ospravedlniť za neobvyklý rozsah blogu. Chcel som však, aby aspoň niekde zaznel názor SOGY celostne. Aby príbeh „busty pápeža“ neostal v pamäti len v médiami skreslenej podobe. Netvrdím pritom, že náš názor je nediskutovateľný. Ak myslíte, že sú na to dôvody, kritizujte nás. Ale prosím – na podklade faktov a nie konšpirácií bulváru.


(skrátená verzia textu je publikovaná v katalógu 124. jesennej aukcie firmy SOGA, 22. 9. 2015)

Diskusia

Ivan Murarik 12.06.2020 22:55

Autor : Alojz Rigele

Josef Demkanin 15.05.2018 15:22

Muj dojem o Darte, Asi pred vice nez mesicem jsem prinesl nekolik obrazu do Darte na aukcii. Samozrejme mi povidali, ze musi obrazy overit a kdyz budou vporadku, tak je radi daji na aukci. Asi po mesici jsme je museli kontaktovat sami a bylo nam receno, ze obrazy jsou vporadku. Zeptal jsem se , jestli bych mohl prinest vice obrazu a bylo mi receno, ze ano. Tak jsem prinesl jeste vice obrazu a cekal jsem na zkousku pravosti. Asi za tyden zavolal pan Krajnak a povidal, ze obrazy jsou falzifikaty a ty co overil a povidal, ze jsou dobre jsou falsifikaty take, tak jsem nevedel jaka je pravda. Pan Krajnak take rikal, ze delali z nejakym znalcem analyzu barvy a ze pry stari barvy neni vporadku. Pan Krajnak take povidal, ze ho to stalo dost penez, ale po mne nic nechtel. Mel jsem domluveny den a cas na nasi debatu, ale kdyz jsem tam prisel tak tam nebyl, ale byl tam jeho syn. Jeho syn mel vse pripraveno na odevzdani obrazu, ale nemel zadny znalecky posudek o pravosti ci nepravosti barev a pigmentu, atak jsem ho slusne pozadal o znalecky posudek. On mi ho odmitnul dat, atak jsem mu povedel, ze se od sud nehnu bez posudku, ale kdyz se nic nedelo rekl jsem, ze ho bude muset dat memu pravnikovi, anebo Ombudsmance. Pak se priznal, ze delali jenom vizualni posudek. Jak muze clovek verit nekomu kdo ma titul a je take soudnim znalcem, kdyz takhle LZE? Vsechny obrazy co pan Krajnak videl si dam profesialne overit a uvidime co dale......

J. Abelovský 03.12.2015 09:49

Ad: Michal Bycko a ostatní. Pôvodne som ani nechcel reagovať. Nemám totiž v láske takéto polemiky, kde sa argumentuje „ad hominem“. Teda nie k názoru, ale k osobe jeho nositeľa. To je totiž klasický spôsob „bulvarizácie“, o ktorom píšem v blogu. Jeden z majiteľov SOGY mi však preposlal sms od pána Krajňáka. V ktorom žiada okamžité vymazanie diskusného príspevku Michala Bycka. Lebo inak podhodí médiám info „o zákulisných transakciách konateľov SOGY“. Takže vlastne treba reagovať na pána Krajňáka. Predovšetkým, dúfam že pán Krajňák chápe, že diskusia k blogom SOGY je otvorená. Každý si tam píše (pod menom alebo anonymne) to, čo uzná za vhodné. Aj veci nepríjemné a kritické. Trebárs i voči SOGE. Príspevky zásadne necenzurujeme, pokiaľ neprekračujú zákon a primárnu slušnosť. Obdobne ako je to aj na iných internetových fórach. Spôsob Byckovej polemiky nie je síce podľa môjho gusta, ale neprekračuje medze. Nevyslovuje nedoložiteľné tvrdenia, skôr len dáva otázky. Isteže, veľmi zlomyseľným tónom. Dá sa to chápať aj ako reakcia na spôsob, akým „informoval“ pán Krajňák o „strate“ Warholových diel z jeho múzea. A sme pri jadre veci. Spomenie si ešte pán Krajňák na jeho vlastné nechutné útoky voči odbornosti SOGY? A ad hominem: na nášho experta dr. Júliusa Barcziho v prípade „Berniniho busty“? Ktoré zverejňoval nielen na firemnej stránke, ale aj v bulvárnej tlači? Ako napádal jeho riaditeľskú funkciu, dokonca ho „odvolával“ z výtvarného života vôbec? Zdá sa, že pán Krajňák upadol do jedného fatálneho sebaklamu. Totiž, že každé – jedno či skutočné, alebo domnelé - pochybenie, neúspech tých, ktorých považuje za konkurenciu, pri šikovnom mediálnom využití, vedie akosi automaticky k vzostupu vlastného podnikania. Hlboký omyl pán Krajňák. Médiá, to je na Slovensku (až na ojedinelé výnimky), len špinavý bulvár. A z jeho zajatia sa nedá vyjsť „čistý“. Namiesto likvidácie konkurencie, len bulvarizujete a tým spochybňujete našu branžu ako takú. Lebo ste - či sa to už nám alebo Vám páči - jej súčasťou. Vlastne teda - máte čo ste chcel.

BB 18.11.2015 15:50

Nuz "kauza Bernini" odkryla celkovu kulturnu uroven. Je naozaj zaujimave sledovat "odhalenia" novinarov a ich interpretaciu k danej veci. Komunizmus je hlboko zakoreneny a vidiet to aj na nekompetetnej praci novinarov ako sa pri sukromnej drazbe odvolavaju na stat. Ze stat (SNG) mohla kupit, akokeby si neuvedomovali rozpoctovu realitu danej institucie, ktorej vyzvou poslednych za dvadsat rokov je dokoncenie vodnych kasarni. Tito ludia asi ziju v predstave, ze obraz moze vysiet iba v SNG alebo co. Odvolavanie pracovnikov mi pride len ako podhodenie kosti rozzurenemu davu. Zakaznik kupil. Koniec rozpravky. Mal stastie na ktore cakal cely zivot. Ja mu to prajem. O tom je drazba. Rekordy mozu padnut pre predavajuceho, ale aj pre kupujuceho. Samozrejme kopec ludi sa prizivi: "vsak stacilo si otvorit knizku a busta je tam.". Vobec by ma neprekvapilo ak by dotycny pan drazil Slnecnice z IKEI od Van Gogha

Michal Bycko, PhD. 17.11.2015 20:26

AKO KLAME A TARA VYCHODOSLOVENSKY " ZNALEC " NA VYTVARNE UMENIE ? SVOJ KOMENTAR SOM VLOZIL DO JEHO TEXTU ZVEREJNENEHO NA JEHO W-DOMENE : " STRATA WARHOLA ZATRIASLA MÚZEOM V MEDZILABORCIACH" Keď ma požiadal redaktor Hospodárskych novín Marek Nemec o môj názor na znalecké ocenenie zapožičaných diel z múzea Andyho Warhola (ODKIAL TO VEDEL REDAKTOR I NAS "EXPERT", KED ZNALECKE OCENENIE SI OD ISTEHO SUDNEHO ZNALCA VYZIADALI IBA ORGANY CINNE V TRESTNOM KONANI ? ) , nepoznal som všetky podrobnosti okolo ( "...A OKOLO LEVOČE...TAM...!) nevrátených diel ( ANI ICH NEPOZNA DO DNESNEHO DNA !). V každom prípade ( ŽEBY ?!) poznám tieto diela, podobné ( TAK "TIETO", ALEBO "PODOBNE" ?!) sme aj ponúkali v aukciách DARTE, takže trhové ceny diel sa dajú veľmi reálne prisúdiť ( " SUDIT MAJU SUDY !" povedal JUDr.Harabin) aj k týmto dielam. ( ŠTYLIZACIA NA UROVNI SKUPINARA JRD...DAVNO !). Odpovedal som teda redaktorovi na jeho otázku následovne : ak ide o screenprint Andyho Warhola - Cambellovej polievky (CAMPBELLS SOUP ) zo série Sunday B, ( ABSOLUTNA LOŽ !!!...BOL TO SINGEL - SCREENPRINT ZNACENY "AP", ZISKANY Z THE ESTATE ANDY WARHOL V 1991 ROKU A NIE COPY Z EDICIE S.B.M. O KTOREJ PISE " ZNALEC" !!!! ) tak porovnateľne podobné dielo ponúkala naša aukčná spoločnosť DARTE v aukcii v roku 2014 s vyvolávacou cenou 38 500 eur.( SORRY, ALE PONUKAT ZA TAKU SUMU COPY Z EDICIE S.B.M. JE NEHORAZNOST !!!). Bola to však výnimočná edícia 112/250 ( viď. link :  http://www.eantik.sk/dielo/50906/campbells-soup-tomato-beef-noodle-o-/ ( KTO NAZVE HLAVNY NAKLAD VYNIMOCNOU EDICIOU JE BUD LUHAR...ALEBO NEZNAJKO !!!...VYNIMOCNE EDICIE ( UNIQUE ! ) SU EDICIE ZNACENE AKO "TP" , "HC " ...., NO NIKDY NIE HLAVNY NAKLAD CISLOVANY BEZ ZNACENIA !!! ...AJ KED I TATO EDICIA MA SVOJU CENU. ). Dielo, ktoré zapožičalo Múzeum AW v Medzilaborciach by som znalecký ocenil pri prijatí do aukcie na vyvolávaciu cenu 35 000 eur.( AKO COPY Z EDICIE S.B.M., ALEBO Z UNIQUE EDICIE ... SKUTOCNEJ ? ). Čo sa týka druhého - podľa médií ide pravdepodobne o faximiliu Marilyn Monroe - teda o kópiu ( ANO...ALE PRECO TO HADZE DO JEDNEHO LEVELU S CAMPBELL'S SOUP II. Z EDICIE ZNACENEJ "AP" ? ) diela Andyho Warhola vytvorenú legálne so súhlasom dedičov autorských práv, t.j. Andy Warhol foundation v New Yorku( spravne ma byt THE ANDY WARHOL FOUNATION FOR THE VISUAL ARTS, Inc.) a vydávala to spoločnosť Sunday B. morning (SBM). Estetickú hodnotu má rovnakú ako hodnota originálu, len umelecko- historická hodnota tam nie je takmer žiadna ( PEKNE OHRATA VERBALNA " PARTITURA" , KTORU SOM X-KRAT POVEDAL I NAPISAL" . Teda aj cena diela je iná. Hodnota originálu diela Marilyn Monroe sa predáva s cenou okolo 100 000 - 150 000 eur. ( ZEBY ? ... Z AKEJ EDICIE ?) Trhová cena faximílie tohto diela je dnes okolo 500 eur . Reálne sa vydražila autentická faximilía ( "AUTENTICKA FAXIMILIA"... TO ZNIE, AKO AKO ORIGINALNY ORIGINAL ! :-) ...) na Slovensku na aukcii DARTE ( JE AJ INDE VO SVETE TA DARTE ?) v roku 2008 za 330 eur. ( viď. link : http://www.dartesro.sk/obsah/dielo-info.php?ID=10963 ). Dnes po 7 rokoch je jej cena teda trocha vyššia - odhadujem okolo 500 eur . ( STUDIUM "ZNALCA" ODBORU MATEMATIKA SA NEZAPRIE !) V Korzári sa objavil zaujímavý článok, ktorý upresňuje informáciu ( ANI NAHODOU ! ZAVADZA !...V MNOHOM!) o zapožičaných obrazov.( SOM RUSIN...ALE NEMA BYT SPRAVNE " ...o zapožičaných obrazoch "? ... OKREM INEHO !. ). Podľa nich obrazy zapožičalo múzeum ešte v marci spoločnosti Cabeza, s. r. o, member of the Andy Warhol Society a prevzal ich Martin Švajda. ( Konateľmi Cabeza, s. r. o, member of the Andy Warhol Society je Natália Cubjaková a Mgr. Martin Cubjak - čiže dcéra a zať Dr. Michala Bycka, PhD. – zástupcu riaditeľky múzea ( ANO...OKREM TOHO, ZE NIC NEBOLO...ANI NIE JE "CUDNE" , PRETOZE ANI ART GROUP - Martin Švajda, ANI CABEZA ART, s.r.o., ANI AWS NIE SU STATNE SUBJEKTY A KTO NA AKYCH POSTOCH V NICH FIGURUJE NIE JE ZALEZITOSTOU MEDII, "EXPERTA" ..., ALE ICH ORGANIZACNEHO SYSTEMU !!!) . A to je prinajmenšom „ zaujímavé “. ( DOBRE, ZE "zaujimave" A NIE ZAUJIMAVE ! ...ALEBO SKODA ? ... NUZ...SLEDUJUC " ZNALCOVE" TARANINKY ... UBOHOST PODOBNA TOMU...CO SOM KOMENTOVAL ... JE CASTA....ZIAL.! )... Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/7981258/riaditelku-muzea-andyho-warhola-odvolali-pre-pozicane-obrazy.html

Michal BYCKO, PhD. 10.11.2015 15:45

1. DARTE NIKDY NEMOZE BYT KONKURENCIOU SOGY ! 2. JEJ MAJITEL NIKDY NEMOZE BYT ODBORNIKOM ANI NA JOZEFA BENDIKA A NIE TO NA BERNINIHO. 3. UZ JE NAJVYSSI CAS ZISTIT SKUTOCNE VZDELANIE J.KRAJNAKA, PRETOZE: a/ ak vystudoval dejiny umenia v Prahe...nech sa preukaze... b/ ak je absolventom PdF odbor hudobna vychova a matematika, zaujimalo by ma, na zaklade akeho VŠZ mohol ziskat vedecku hodnost PhD.na Fakulte manazmentu. Pokial viem, doktorandske studium je mozne iba v danom studijnom odbore, ktory som absolvoval...alebo v pribuznom vednom odbore. Manazmen a hudobna vychova ...ale aj matematika su NEBO A DUDY !!! 4. J.KRAJNAK SI UZ UTREL SVOJ MENTALNY DEFICIT AJ O MMUAW. RAD BY SOM VEDEL, KDE MA NIM PONUKANEHO VAN GOGHA, KTORY ( ORIGINAL ) JE V PUSKINOVOM MUZEU ? KDE JE NIM PONUKANY PICASSO, KTOREHO MU DOVIEZLI DO HRUŠOVA PRED KAPURU... AKO UHORKY NA ZAVARANIE ? ...KDE JE NIM PONUKANY REPIN A CIM PODLOZI PRAVOST ROZMERNEHO " RUBENSA " , KTORY VRAJ UZ JE V JEHO RODINNEJ ZBIERKE ? ... J.KRAJŇAK JE OMYLOM DNEŠNEHO SYSTEMU ROZDAVANIA TITULOV...PREUKAZOV SUDNYCH ZNALCOV A VOBEC...! TENTO POVRCHOM KLAMAJUCI BYVALY UCITEL ( INE ZDROJE HOVORIA, ZE MA KVALIFIKACIU UCITELSTVA NA 1.STUPNI ZŠ )... MUSI U KAZDEHO ODBORNIKA VO VYTVARNOM UMENI VYZERAT TRAGIKOMICKY. ZIAL...DARI SA MU MUTIT LAICKU VEREJNOST SVOJIMI VERBALNYMI NEZMYSLAMI, URAZAT ODBORNU OBEC, PLAGIATORSKY POUZIVAT VYROKY A TEXTY INYCH ( napriklad o Warholovi od Cubjaka, ale aj moje...)...VYDAVAT ...PODLA NEHO ODBORNE MONOGRAFIE A HRAT SA NA SPICKOVEHO ODBORNIKA OD DOBY KAMENNEJ AZ PO ZAJTRAJSOK. VOBEC BY MA NEPREKVAPILO...KEBY NASE CHABE MEDIA POZVALI... AKO ZNALCA J.KRAJNAKA NA URCENIE DOBY ŤARCHAVOSTI DAŽDOVKY ! LEN ESTE AKO DLHO BUDE OHLUPOVAT LAICKU VEREJNOST...VEREJNE ?!

Jan CHYTRY 10.11.2015 11:05

Pan KRAJNAK z DARTE je kapitola sama o sebe.Je to dedinsky predajca svetoveho umenia ktore mu nosia zasielkove sluzby priamo do domu.Neznalost jeho klientely ho robi v ich ociach doverihodnym ale v podstate je to provincny tarajko.Este nejaky cas potrva kym sa zberatelsko investorska skupina u nas vyprofiluje na rozhladenu a potom takyto ludia tu nebudu mat ziadnu sancu.....

Zberateľ-amatér 04.09.2015 18:27

Dobrý deň, som len obyčajný zberateľ -amatér, ale plne súhlasím s Vašim komentárom a názormi. Skôr mi to celé pripadá ako účelová a dopredu zorganizovaná akcia- v tzv. "uhorkovej sezóne",tak charakteristická pre naše "odborne fundované" Slovensko. Je leto, treba niečo "veľké" nájsť a zaujať tých, čo majú radi bulvár.Ste v pozícií ako píšete, ale stačí "zdravý rozum" a nahliadnutie späť na rôzne kauzy s vyjadreniami našich " odborníkov" a vo Vašom prípade hlavne konkurencie,ktorá sama pri bližšom poznaní ,je na prahu amaterizmu a len ťažko sa môže po odbornej stránke rovnať s Vami.Takže prečo nevyužiť situáciu......? Tomu sa hovorí hyenyzmus. A voči tomu sa ťažko bráni,Na Vašom mieste pôjdem za pravdou, ale predpokladám, že to skončí na úrovni debát a nie na serióznom posúdení diela ,vrátane všetkých dostupných možností. Tak len toľko,aby ste si nemysleli, že všetci sú proti Vám.......

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť