Takže vlastne, bežná naša pracovná náplň, teda samotný aukčný katalóg, ostal len akýmsi apendixom celej našej roboty na Mednyánszkom. Predovšetkým kolega Július Barczi, kurátor projektu, ale aj my ďalší dvaja  kunsthistorici vo firme – popri bežnej „úradníckej“ práci - sme sa venovali činnostiam v aukčnom dome dosť nezvyklým. Písali sme vedecké texty, intenzívne sme zaoberali vecami editorskými, korektorskými, prekladateľskými.. .  V šibeničných termínoch a v neporovnateľných podmienkach oproti akademickým, galerijným, či muzeálnym ústavom, pre ktoré je takéto čosi „raison d'être“ každodenného počínania.

V čase písania tohto textu samozrejme neviem, ako aukcia dopadla. V každom prípade – keď už nič iné, ostane po nej nespochybniteľný bonus. Katalóg, ktorého informačná, odborná, grafická  i edukačná hodnota je porovnateľná i s objemnou publikáciou, ktorú spoločne vydali dve národné galérie, maďarská a slovenská,  k dnes už legendárnej Mednyánszkeho retrospektíve (2002 – 2003). Potvrdili nám to tí najpovolanejší – rešpektovaná maďarská top znalkyňa Csilla Markója, ale aj viacerí ďalší, do Mednyánszkeho „zainteresovaní“ odborníci od susedov, ktorí osobne navštívili výstavu. Boli nadšení... .

Prirodzene, som na tento náš výkon patrične hrdý. Zároveň však celá  táto naša epizóda vybočenia z obchodníckych koľají, znovu pripomenula niektoré,  stále otvorené problémy našej práce. Týkajúce sa statusu kunsthistorika v komerčnej sfére. Presnejšie: mieste čistej „odbornosti“ v niečom - zo zreteľa puristických kritérií – tak „nečistom“, ako je slovenský obchod s umením. Písal som napokon na túto tému vo svojich úvodníkoch už viac - krát. Nie vždy sa to stretlo s pochopením.  Paradoxne –  kritika voči nášmu poňatiu „odbornosti“  sa niesla v dvoch, vzájomne sa vylučujúcich smeroch. Buď, že týmto spôsobom ospravedlňujeme obchodné uplatnenie diel, ktoré si to vlastne „nezaslúžia“, alebo že dôrazom na kunsthistorické aspekty ponuky  prekračujeme  kompetenciu púhych obchodníkov. Napríklad oproti súkromným galériám.

Je jasné, že v Sotheby´s, či Chriestie´s sa takýmito  otázkami nezaoberajú. Pretože protiklad umeleckej kvality a predajnosti nepoznajú. Podstatne inak je to ale na našej, „regionálnej“ úrovni. Na  rozdiel od „veľkých hráčov“, musíme totiž  hľadať a nachádzať obchodné stratégie aj pomimo klasickej rovnice autor – dielo – zberateľ. Do obchodnej hry vstupujú zretele inak a inde vlastne nadbytočné: okrem isto nevyhnutých aspektov  medializácie, nepriamej reklamy, sú to najmä vo svete nezvyklé postupy vyslovene didaktické, vychádzajúce z predstavy  akejsi zrýchlenej výchovy potencionálnej klientely. Takpovediac ad hoc, znova a znova, tvoriť trh pre  umelca a jeho dielo, doslova vnucovať zberateľskej komunite tie „správne“ priority, či dokonca skúšať kreovať to, čomu sa vraví obecný vkus.

Zároveň však: nemôžeme si dovoliť „umierať na krásu“. Isto - zreteľne vnímame, že kvantita ponuky našich veľkých aukcií niekedy  až príliš prekrýva jej kvalitu. Kameň úrazu je však v tom, že jednoduché, radikálne riešenia nejestvovali a nejestvujú. Aukčná spoločnosť sa v slovenských podmienkach musí (ak chce prežiť) vedome zmieriť s istým kompromisom medzi kunsthistorickým a obchodným zreteľom, vedomím umeleckej kvality a reálnym odhadom požiadaviek trhu.  Alebo inak a natvrdo povedané: okrem špičkových Benkov, Bazovských, Galandov, Fullov,  diel domácej a európskej moderny, kvalitného starého umenia,  musíte ponúkať aj ľúbivé kytičky,  krajinky, akty.  Skrátka, ako sa medzi zainteresovanými súhrnne hovorí: „romantizmy v portfóliu sú nevyhnutné“. Inak sa od Vás dosť podstatná časť klientely jednoducho odvráti.

Čo sa však dá a môže – i v tých našich zvláštnych slovenských pomeroch – je nájsť tomu i onomu správny kontext. Hlavne preto trváme na vydávaní – oproti konkurencii – obsahovo i rozsahovo, mimoriadne náročných katalógov. Aby sme explicitne zdôraznili odborné akcenty, ozrejmili  kvalitu v porovnaní s bežným „dekoratívnym“ priemerom. Rovnako tak naše predaukčné výstavy – nie sú len miestom zo zákona danej,  štvordňovej prehliadky aktuálnej ponuky, ale sú inštalované podľa umelecko-historických kritérií. To všetko stojí nemálo peňazí, vyhodených takpovediac „navyše“. Pre niekoho zbytočne, pre nás nevyhnutne.

Aby však bolo jasné: nejde nám len o to, ako oddeliť výtvarnú špičku od akéhosi plevelu, ne - umeleckého odpadu (či veci drahé od lacných). Ide hlavne najmä o to, aby  náš klient, takýmto nepriamym usmernením, dokázal  zhodnotiť  podstatný rozdiel medzi Benkom z rokov dvadsiatych a päťdesiatych a že ten rozdiel nie je vôbec daný formátom obrazu, alebo že Alexy zo začiatku tridsiatych rokov je mnohonásobne cennejší, než jeho dekoratívny pastel zo šesťdesiatych rokov, rovnako ako raný Hložník, či Čemický oproti ich neskoršej výtvarnej nadprodukcii.

Pre nás je  v tejto súvislosti potešiteľné a povzbudzujúce,  ako dokážu viacerí naši VIP klienti  konzultovať s nami vlastné zberateľské predstavy. Teda nie nákup jednotlivostí (to by asi nebolo z našej strany celkom kóšer), ale dôvody ich získavania.  A aj ich  podľa našich doporučení korigovať. To nebývalo vždy zvykom.  Spomínam si  na začiatky SOGY a na tie mraky rýchlo kvasených zberateľov, nakupujúcich od buka do buka všetko čo bolo podľa ich názoru „pekné“.  Každú kritiku, koncepčné doporučenia, odbíjali podľa zvláštnej logiky: nechcem mať doma národnú galériu, ale veci, ktoré sa mi prosto páčia. Nedokázali (nechceli) pochopiť základnú zberateľskú matematiku: radšej jeden galerijný kus za (dajme tomu v danej chvíli aj predražený) za tridsať tisíc, ako desať priemerných obrázkov za tú istú (v danom momente trebárs veľmi prijateľnú) cenu.

Práve pre toto všetko chceme aj naďalej v našej práci prízvukovať odborný zreteľ. Aj keď je často založený – priznajme si – na veľmi  subjektívnom zvažovaní umeleckých a obchodných hodnôt predkladaných diel. Náš cieľ je však objektívne daný: sprehľadniť zámery obchodnej filozofie SOGY, dať klientom z oboch táborov – teda predávajúcim i kupujúcim – čoraz serióznejšiu, jasnejšími pravidlami podmienenú orientáciu v našej aukčnej dramaturgii. A to akiste stojí za občasnú kritiku, či ostrejšiu diskusiu.

(text je publikovaný v  katalógu 105. letnej aukcie výtvarných diel a starožitností firmy SOGA, 12. 6. 2012)