Aukčná provízia
Zisk príklepu neznamená, že vydražiteľ zaplatí za dielo len túto sumu. K nej sa totiž ešte pripočítava tzv. aukčná provízia. Vo svete to spravidla býva plus 15 – 25 % z konečnej ceny. SOGA účtuje 15%. Špecifikom Slovenska je, že táto prirážka sa navyšuje ešte o 20% DPH (tá sa však vypočítava iba z aukčnej provízie).

Aukčné potvrdenie
Vydražiteľ dostáva k dielu aukčné potvrdenie, podpísané vedúcim dražby a opatrené pečiatkou aukčnej spoločnosti. Potvrdenie, alebo sprievodný list vydraženého diela obsahuje základný odborný popis vydraženej veci (poradové číslo katalógu, autor, názov, rok vzniku, materiál, rozmery, značenie). Ide o dôležitý úradný doklad. Má povahu znaleckého certifikátu: vyjadruje totiž reálnu obchodnú hodnotu veci v čase konania aukcie a môže slúžiť napríklad na poistenie diela, alebo pri jeho neskoršom predaji. Súčasťou aukčného potvrdenia je pokladničný blok o zaplatení diela vydražiteľom.

Aukčná sieň
Hlavnou náplňou obchodných aktivít aukčnej siene je pravidelné poriadanie verejných aukcií. Aukčné domy (okrem tých najväčších, ako sú Sotheby, či Chriestie´s) sa spravidla špecializujú na konkrétnu komoditu. Ale aj aukčné siene ponúkajúce výhradne výtvarné umenie či starožitnosti reagujú na požiadavky a možnosti trhu užšou diferenciáciou obsahu jednotlivých aukcií -- podľa historických období, výtvarných druhov alebo umeleckých žánrov. Zdrojom zisku každej aukčnej siene je provízia z predaja, ktorú dostáva od predávajúceho a aukčná provízia, ktorú inkasuje od vydražiteľa. Aukčná sieň teda ponúkané diela nepredáva, ale sprostredkuje ich predaj. Je teda len akýmsi medzičlánkom medzi majiteľom diela a jeho kupcom. Pre majiteľa to má nespornú výhodu: oproti bežnému predaju mu aukčná sieň zabezpečí prítomnosť viacerých záujemcov o jeho dielo a v súboji ich ponúk môže dosiahnuť dielo skutočne reálnu cenu. Ale aj kupujúci z hromadného aukčného predaja svojím spôsobom profituje. Ceny nie sú ľubovoľné: sú stanovované porovnaním s inými verejnými predajmi, predkladané diela sú umelecko-historicky, technologicky a obchodne zhodnotené, odborne popísané a reštaurátorsky ošetrené. Na druhej strane: žiadna aukčná sieň na svete neručí za pravosť ponúkaných vecí, či absolútnu korektnosť a kompletnosť ich popisu v katalógu. To je však len otázka právneho statusu jej existencie. V prípade, že sa dodatočné výhrady ukážu ako vážne a opodstatnené, seriózny aukčný dom sa nebráni vráteniu peňazí. Samozrejme, že čas na prípadné námietky voči vydraženému dielu je limitovaný (v SOGE je to 30 pracovných dní od konania príslušnej aukcie).

Cenový precedens
Cenový precedens je železným zákonom obchodného zhodnocovania výtvarných diel. Pri určovaní finančnej hodnoty obrazu a sochy sa totiž nemožno oprieť o nejaké všeobecne platné cenníky: umenie je veľmi ťažko prepočítateľné na peniaze. Právne vzaté, človek nekupuje obraz, ale dáva jeho pôvodnému majiteľovi poplatok za to, že s ním môže výhradne disponovať. A tento poplatok sa nedá určiť inak, než porovnaním: môj Benka je podobný inému Benkovi, ktorý sa predal pred rokom za toľko a toľko korún a teda aj môj obrázok má obdobnú finančnú hodnotu. V praxi je to samozrejme o čosi zložitejšie. Vlastne celý obchod s umením spočíva na paradoxnom jave, že jedno a to isté dielo sa môže predať v čase a priestore za diametrálne odlišné sumy a pritom sa týmto obchodom nedá nič vyčítať. Ako sa vraví: každá cena diela je dobrá, na ktorej sa dokáže dohodnúť predávajúci a kupujúci. Cieľom dohadovania s klientami v SOGE je preto len stanovenie primeranej súčasnej obchodnej hodnoty predávaného diela. Porovnávame ponúkané dielo v súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením. Východiskom je stanovenie obchodného renomé autora diela. Konečné stanovenie hodnoty diela vychádza z posúdenia výtvarných a galerijných kvalít diela z hľadiska celkovej tvorby jeho autora, ako aj zhodnotenia jedinečnej umeleckej úrovne oceňovaného diela.

Dieľňa
Kedysi bol maliar, či sochár považovaný len za remeselníka svojho druhu. Až umenie modernej doby (približne od romantizmu), vyznávajúce neopakovateľnosť individuality umelca, nezastupiteľnosť originality jeho štýlu, povýšilo výtvarníka do rangu umelcov s veľkým U. V stredoveku, či renesancii sa preto nepovažovalo za nič neobvyklé, keď si úspešný maliar, zavalený objednávkami, zriadil dielňu. V nej jeho pomocníci (často budúci vynikajúci maliari) produkovali obrazy, ktorým Majster dodával iba základnú koncepciu, možno niekoľko ťahov štetca a signatúru. Dnes sa tieto obrazy dostávajú do aukčného obchodu s poznámkou, že sa jedná o dielenskú prácu. Ceny týchto diel sú spravidla podstatne nižšie, než obrazy deklarované ako práce „z ruky umelca“. Na druhej strane: rozlíšenie dielenskej a autorskej práce je záležitosťou nesmierne subtílnou. Z času na čas prepukajú v tomto smere spory aj o diela z tých najvýznamnejších svetových zbierok.

Dražiteľ, dražobné číslo
V SOGE môže byť dražiteľom byť občan nad 18 rokov, alebo právnická osoba, pôsobiaca na území SR. Samozrejme, s výnimkou majiteľov ponúkaných vecí. Záujemca o dražbu sa musí preukázať dražobným katalógom (je zároveň vstupenkou na aukciu) a tesne pred, či počas jej konania si vyzdvihne dražobné číslo. Za to sa platí záloha. SOGA vyberá 500,- Sk a zálohu vracia len tým účastníkom aukcie, ktorý počas jej priebehu urobia aspoň jedno navýšenie ceny. Majiteľ dražobného čísla podpisuje Prehlásenie, v ktorom sú uvedené jeho základné osobné údaje (meno, adresa, č. OP, telefón) a záväzok rešpektovať ustanovenia Dražobného poriadku. Podstatou Prehlásenia je záruka, že dražiteľ zaplatí a prevezme vydražené veci najneskôr do 14 pracovných dní po aukcii. Sankcia za nedodržanie tohoto prísľubu je 20 % konečnej ceny diela.

Dražobný poriadok
Dražobný poriadok je súbor pravidiel, ktorým sa riadi priebeh aukcie. Je neoddeliteľnou súčasťou aukčného katalógu. Aukčný poriadok SOGY síce vychádza z našej obchodnej legislatívy, v zásade sa však v máločom líši od podobných dokumentov európskych aukčných domov. Odlišnosti sú len v konkrétnostiach (spôsob navyšovania, výška aukčnej provízie). Najpodstatnejším rozdielom je, že kým inde -- dajme tomu v Sotheby -- je vyvolávacia cena tajná, u nás je zákonnou povinnosťou jej zverejnenie v katalógu. Aj keď je dražobný poriadok formulovaný suchou právnickou rečou, možno len doporučiť jeho dôkladné preštudovanie. Aj v tomto prípade totiž platí, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

Katalóg
Aukčný katalóg je vlastne istým spôsobom graficky upraveným, zoradeným a očíslovaným zoznamom ponúkaných vecí a ich reprodukcií. Každý predmet je sprevádzaný základným odborným popisom (autor, názov, vročenie, technika, materiál, rozmer, značenie, proveniencia… ). Najdôležitejším údajom je vyvolávacia cena predmetu. V katalógoch SOGY je uvedená aj doporučená cena diela, čo vlastne obdoba „estimácie“ európskych aukčných siení (odhadovaného rozpätia konečnej, respektíve želanej ceny). Aj keď katalóg patrí k povinnej výbave dražiteľa, je vždy len pomôckou. Dražiteľ by mal kupovať výhradne len na základe fyzickej obhliadky vytipovaného diela. Už preto, že žiadny katalóg nemôže obsahovať úplne kompletný popis (málokedy sa napríklad uvádza podrobný stav hmotnej stránky ponúkaného predmetu) a fotografia tiež môže byť do určitej miery zavádzajúca (a to nespomíname povestného tlačiarenského škriatka a ním spôsobené chybné alebo nepresné katalógové údaje). Každá aukčná sieň upravuje rozsah, obsah a grafickú podobu katalógov podľa požiadaviek vlastnej klientely. Napríklad katalógy SOGY obsahujú inde neuvádzané údaje týkajúce umelecko-historického zhodnotenia ponúkaných vecí. Možno aj preto ich mnohí kupujú aj ako relatívne lacné knihy o výtvarnom umení.

Doporučená cena
Doporučená cena diela alebo predmetu sa stanovuje podľa precedensov konečných cien predchádzajúcich verejných predajov diel toho – ktorého autora, obdobia, školy a podobne. Ak nie sú takéto precedensy známe, vychádza jej určenie z porovnania predajov diel a umeleckých premetov obdobných umelecko-historických kvalít a obchodnej atraktivity. Určuje približný horný limit, ktorý by malo draženie predmetu za normálnych okolností dosiahnuť. Vyjadruje len názor aukčnej siene a má preto vyslovene informatívny a orientačný charakter. Je teda nezáväzná i keď – aspoň na aukciách SOGY – sa stáva výnimočne, že by bola výraznejšie prekročená.

Falzifikát, replika
Nikto nemôže nikomu vyčítať, že si vo voľnom čase maľuje repliky, napríklad obrázky v štýle Martina Benku. Horšie už je, keď sa náš nedeľný maliar snaží napodobniť Benkov podpis. Ale až vo chvíli, keď sa pokúsi obrázok predať ako dielo Martina Benku sa z neho stane falšovateľ a z nevinnej repliky falzifikát. Aj pre toto je falzifikátorstvo tak ťažko postihnuteľné. Treba si uvedomiť, že falzifikáty nie sú len nočnou morou zberateľov, ale aj predajcov. Aukcie sú verejné, doprevádzané katalógom s fotografiami, a preto akýkoľvek zisk z predaja falzifikátu nemôže nahradiť dlhodobú stratu dobrého mena a obchodnej povesti aukčného domu. To je zároveň aj prirodzená záruka, že aukčná sieň (napríklad oproti bežným priekupníkom s umením) robí všetky možné opatrenia, aby sa do jej ponuky falzifikáty nedostávali.

Kladivko
Príklep sa tradične robí po treťom a poslednom vyvolaní ponuky elegantným kladivkom zo slonoviny alebo mahagónového dreva. SOGA takéto kladivko vlastní a je to zrejme vzácnosť - žiadosti o jeho zapožičanie sú na dennom poriadku.

Kópia
V aukčnom katalógu je niekedy v popise diela uvedené, že je kópiou nejakej konkrétnej staršej predlohy. Treba rozlišovať medzi kópiou a reprodukciou. Kým reprodukcia je mechanická a teda bezcenná, kópie majú svoju umelecká i obchodnú hodnotu. Spravidla bývajú dielami profesionálnych výtvarníkov, alebo reštaurátorov a vznikajú zväčša zo študijných dôvodov. Kvalita kópie sa posudzuje podľa miery zhody s originálom (iba rozmer má byť o niekoľko centimetrov menší). Vysoko cenené sú najmä tzv. dobové kópie (napríklad kópie významných flámskych maliarov 17. storočia, pochádzajúce z 18. storočia).

Licitátor
Licitátor riadi a usmerňuje chod aukcie. Jeho povinnosťou však zďaleka nie je len zrozumiteľne artikulovať, správne počítať ponuky na navyšovanie, či neprehliadnuť žiadne zdvihnuté dražobné číslo. Musí byť aj charizmatickou osobnosťou, schopnou vycítiť nálady a očakávania sály a podľa toho beh aukcie zrýchľovať, alebo spomaľovať, musí vedieť šikovne narábať s písomnými a telefonickými ponukami, okamžite riešiť vzniknuté spory dražiteľov atď. Vraví sa, že licitátor s takýmito schopnosťami ovplyvňuje predaj viac, než akokoľvek náročne graficky spracovaný katalóg. Možno aj preto na poste licitátorov slovenských aukcií tak často zaskakujú laici z mediálnej sféry. Na tých je však príliš vidieť, že takpovediac nevedia čo predávajú. Ideálnym riešením pre výtvarné aukcie je teda skôr kunsthistorik so šarmom, matematickým talentom a aspoň základným právnym vzdelaním. Vo svete nebýva výnimkou, že licituje samotný majiteľ aukčnej siene. V každom prípade – profesionálne licitovanie si v zahraničí vyžaduje absolvovanie špecializovaného a finančne náročného štúdia (na úrovni univerzity).

Majiteľ diela
Majiteľ diela alebo starožitného predmetu si zmluvne objednáva sprostredkovanie jeho predaja na aukcii. Podstatou takejto Zmluvy je dohoda o výške vyvolávacej ceny, termíne vyplatenia vydražených vecí, spôsobe prípadného mimoaukčného predaja a predovšetkým percentách provízie z predaja. V SOGE to činí približne 24% z konečnej, odklepnutej ceny predmetu (presne – 20 % z konečnej ceny plus 19 % DPH z provízie). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že majiteľ diela na Slovensku neplatí zo zisku z jeho predaja daň z príjmu. Aukčná sieň si však za svoje služby môže účtovať ďalšie poplatky. V SOGE je to 1 000,- Sk , v zahraničných aukčných domoch má majiteľ diela aj ďalšie zrážky z jeho predaja – za odbornú expertízu, reštaurovanie, rámovanie, paspartovanie a pod. Objednávateľ predaja diela so zmluvou podpisuje aj čestné prehlásenie, že je jeho majiteľom a môže s ním voľne disponovať. Aukčná sieň totiž nemá možnosť a ani právo zisťovať majetkové náležitosti ponuky. Na to si treba dať pozor. V prípade dodatočných majetkových sporov nezostáva nič iné, než už skatologizované, sfotografované a umelecko-historicky zhodnotené dielo stiahnuť z aukcie. Jednostranné rozviazanie zmluvy pre porušenie jej ustanovení zo strany objednávateľa je pritom finančne sankcionované (v SOGE je to 20 % z dohodnutej vyvolávacej ceny ako kompenzácia ušlého zisku).

Navýšenie
Základným právom každej siene je určovať výšku najvyššej možnej ponuky. V praxi to znamená, že zdvihnutím čísla dražiteľ navýši cenu o sumu, ktorá je závislá od poslednej ponuky. V SOGE je to pri cene diela do 10 000 o 1 000,- Sk, do 50 000 o 2 000,- Sk, do 100 000 o 5 000,- Sk, do 500 000 o 10 000,- Sk, od 500 000 o 25 000,- Sk. V priebehu draženia jednej položky sa teda môže stať, že navyšovacia suma sa viackrát narastaním zmení. Treba si teda pamätať dražobným poriadkom stanovené finančné zlomy, najmä pri vyšších cenových reláciách, aby nedošlo k nepríjemným disproporciám medzi plánovanou investíciou do diela a realitou. Alebo -- dražiteľ s povahou hazardéra môže stanovenú postupnosť navyšovania zrušiť hlasitou ponukou, preskakujúcou niekoľko cenových krokov. Pri rýchlosti s akou sa draží, tým obvykle „vyrazí dych“ ostatným spoludražiteľom. Takýto postup však možno doporučiť iba tým najskúsenejším: len málokto totiž dokáže odhadnúť do akej sumy je odhodlaný ísť konkurent. Jedine, že by ste poznali jeho zberateľské priority a to si žiada takrečeno kuloárové informácie a mnohonásobnú účasť na aukciách.

Písomný limit
Osobná prítomnosť na aukcii nie je nevyhnutnosťou. Jednou z možností ako „nebyť videný“ je dať si tzv. písomný limit. Je to vlastne objednávka zastupovania dražiteľa na aukcii. Dražiteľ určí položky katalógu a výšku do ktorej môže aukčná sieň jednotlivé diela dražiť. O výške písomného limitu vie samozrejme len licitátor: sála sa ho dozvie iba v prípade, keď ho ponuka z nej prekročí (licitátor oznámi: „limit padol“). Pri vyplňovaní objednávky (je odňateľnou súčasťou katalógu) treba dať pozor, aby sa určený limit zhodoval s postupnosťou navyšovania. A navyše, prípadná ponuka zo sály má vždy prednosť. Skúsenosť zo SOGY hovorí, že písomné limity bývajú málokedy úspešné. Je totiž veľmi ťažké správne odhadnúť konkrétnu sumu, po ktorú sa tá ktorá položka bude dražiť, sála si na limit „počká“ a predraží Vás trebárs o smiešnych tisíc korún. Lepším riešením je preto telefonická dražba.

Platenie
Platiť za vydražené diela sa dá počas aukcie, dražobnej prestávky, alebo v istom limitovanom čase po aukcii. Ak je dielo vydražené, avšak dražiteľom nezaplatené, aukčná sieň má právo opakovať jeho licitáciu. Toľko dražobný poriadok. SOGA však nenúti tých, ktorí chcú dražiť lukratívne položky, aby po vreckách nosili státisíce v hotovosti (dá sa síce platiť aj kartou, je to však znevýhodnené manipulačným poplatkom cca 4%). Ide len o to, aby si dražiteľ takýto „kredit“ vopred dohodol v pokladni, zložil primeranú zálohu a aby potom následne dodržal dvojtýždňovú lehotu vyrovnania podlžností. Vydražiteľ si môže prevziať dielo až po zaplatení celej kúpnej ceny (čím sa rozumie súčet konečnej ceny, aukčnej provízie a príslušnej DPH).


Poaukčný predaj
Súčasťou zmlúv o sprostredkovaní predaja je v SOGE klauzula, že na aukcii nevydražené dielo si môže podržať 30 dní a pokúsiť sa ho predať v poaukčnej ponuke. Mnoho ľudí si zároveň myslí, že je výhodnejšie počkať, nedražiť a potom získať nepredanú vec so zľavou. Aspoň v SOGE to nie je pravda. Dielo možno získať mimo aukcie minimálne za vyvolávaciu cenu (plus príslušné provízne príplatky). Spravidla sa však stanovuje komisionálna cena ešte o čosi vyššie, najmä pri položkách, kde je nadštandartný rozdiel medzi vyvolávacou a doporučenou cenou. Platí teda: skutočne výhodne môžete nakupovať len a len na aukcii.

Podlimitná cena
Možnosť predaja za podlimitnú cenu niektorí naši klienti nazývajú holandskou dražbou. Nie je to celkom presné. V prípade, že o dielo nie je záujem licitátor ponúkne jeho draženie od ceny nižšej než je vyvolávacia. Potom čaká na ponuku zo sály (maximálne dovolené zníženie je 20 % vyvolávacej ceny). Každý, kto takto dielo vydraží však musí mať na pamäti, že dielo získal len podmienečne. Jednak môže ktokoľvek iný počas aukcie a ešte aj do 30 dní po nej navrhnúť kúpu za vyvolávaciu cenu a jednak je predaj realizovateľný len pri súhlase majiteľa. Pre aukčnú sieň znamená takto vydražené dielo zložité, zdĺhavé a často aj neúspešné dojednávanie „iného“ kompromisu medzi predávajúcim a kupujúcim. Zväčša to končí tak, že sa nakoniec dielo predsa len predá za vyvolávačku (alebo blízko pri nej), či ostane pre nesúhlas majiteľa nepredané. Takže, najmä pri nízkych vyvolávacích cenách, treba zvažovať, či takáto možnosť vôbec stojí za to.

Prezentačná výstava
Podľa zákona je aukčná sieň povinná najmenej štyri dni pred konaním aukcie umožniť prehliadku vecí zaradených do aukcie na mieste, ktoré je uvedené v aukčnom katalógu. Predaukčná výstava sa od iných výtvarných výstav líši iba dvoma vecami. Pri dielach nie sú popisky, ale len čísla a vystavených vecí sa nielenže možno dotýkať, ale je to vyslovene doporučené. Prečo? Pomôžeme si citátom z dražobného poriadku SOGY: „Všetky veci sa dražia bez ohľadu na vady a nedostatky či chybný popis. Dražiteľ by sa mal pred dražbou osobne zoznámiť so stavom každej veci a je výhradne na jeho uvážení, či vec zodpovedá popisu v katalógu. … Akékoľvek vyslovené či mlčky predpokladané záruky sú týmto vylúčené“. Ak vznikajú nejaké poaukčné ťahanice, tak práve pre toto. Namieta sa, že v katalógu bol uvedený nepresný rozmer, nesprávne charakterizovaná podložka alebo technika obrazu, fotografia farebne nezodpovedá predlohe, nebolo deklarované poškodenie diela apod. Na to môžeme len s ľútosťou odpovedať, že dražiteľ sa mal riadiť nie katalógom , ale „vlastným názorom“ (čo je právny pojem) a že pre jeho vytvorenie sme mu práve aukčnou výstavou vytvorili dostatok možností. Kupovanie podľa katalógu je totiž prílišné riziko, za ktoré aukčný dom nemôže niesť zodpovednosť.

Príklep
Pokiaľ po druhom vyzvaní nikto neprihodí, oznámi licitátor ešte raz posledné navýšenie (cenu dosiahnutú posledným prihodením - konečnú cenu) a slovami „a po tretí raz pre číslo…“ priklepne vec dražiteľovi. Príklep je najdôležitejším právnym úkonom aukcie a treba mu teda venovať primeranú vážnosť. Stáva sa totiž, že nepočúvate dosť pozorne a nevšimnete si, že aj keď máte číslo zdvihnuté, licitátor vec priklepol niekomu inému. V tejto záležitosti je rozhodovanie licitátora absolútne suverénne a pokiaľ hneď a okamžite proti jeho úkonu hlasno a viditeľne neprotestujete, dodatočné námietky sa jednoducho neprijímajú. Kontrola je pritom až trojnásobná - príklep si jednak zaznačí licitátor, jednak je uvedený v oficiálnej zápisnici z aukcie a vpisuje sa aj do aukčného potvrdenia – sprievodného listu vydraženej položky.

Pripisované
Pri katalógovom údaji o autorovi diela býva niekedy poznámka „pripisované“. To znamená, že pre autorstvo svedčí mnoho dobrých dôvodov a indícií (štýlová povaha diela, jeho dobovosť, legenda viažúca sa k obrazu, jeho pôvod z dobrej zbierky a pod.), nemožno ho však so stopercentnou istotou potvrdiť. Najčastejšie sa táto výhrada používa v prípade, keď dielo nie je signované. Pri neznačených dielach starého umenia je to dokonca kunsthistorickým úzusom. Samozrejme, že slovíčko „pripisované“ by sa nejakým spôsobom malo odraziť v rádovo nižšej cene diela oproti nesporne atribuovaným prácam autora. Vo všeobecnosti by takéto diela mali kupovať len skúsení zberatelia, schopní odhadnúť riziko neskoršieho vyvrátenia hypotetickej atribúcie. Alebo jednoducho tí, ktorým sa takýto obrázok či socha páči, bez ohľadu na istotu jeho autorstva.

Proveniencia, okruh, škola
Najmä diela starého európskeho umenia sa v aukčných katalógoch uvádzajú ako práce neznámych maliarov – ich atribúcia nie je totiž možná. Seriózna znalecká expertíza takého obrazu a sochy dovoľuje stanoviť len jeho štýlové určenie (barokový, rokokový, klasicistný maliar… ), časovú charakteristiku (neznámy maliar z prvej tretiny 16. storočia… ), kultúrno-historickú, či zemepisnú provenienciu (neznámy stredoeurópsky, nemecký, severotaliansky maliar…), príslušnosť k istému umeleckému okruhu, škole alebo konkrétnemu umelcovi (maliar neapolskej školy, nasledovník Tiziana, maliar z okruhu Rubensovej dielne…). Takéto zdanlivo nezáväzné a vágne určenia sú mnoho razy výsledkom zložitého expertného úsilia a pre zberateľa sú neoceniteľnou pomôckou pri rozhodovaní o prípadnej kúpe diela. Zároveň svedčia o solídnosti predajcu – v renomovaných aukčných sieňach pojem „neznámy umelec“, bez ďalších spresnení jednoducho nepoznajú.

Telefonická dražba
V zahraničných aukčných sieňach sa niekedy zdá, že dražia hlavne telefonistky. Aj v SOGE sa tie najdrahšie veci licitujú predovšetkým týmto spôsobom. V objednávke telefonickej dražby záujemca vytypuje položku alebo položky, o ktoré má záujem a uvedie telefónne číslo, na ktorom bude v čase aukcie k dispozícii. V momente, keď prichádza k draženiu zvolenej položky, asistentka licitátora sa s ním spojí, informuje ho o priebehu licitácie a zároveň podľa jeho pokynov draží obraz či sochu spolu so sálou. Výhoda telefonického pripojenia je jasná – dražiteľ je akoby prítomný v sieni a môže bezprostredne reagovať. Má to len jednu podmienku: treba dať také číslo, na ktoré sa aukčná sieň v danej chvíli skutočne dovolá. Diela sú predkladané v hektickom tempe striktne podľa katalógových čísel a nejaké zdržovanie kvôli hluchému telefónu nie je možné. SOGA pre prípady nevydareného spojenia vkomponovala do zmluvy klauzulu, podľa ktorej za takýchto okolností môže dražiť dielo v prospech objednávateľa maximálne do výšky 20% nad vyvolávaciu cenu.

Vrátenie diela
Pokiaľ vyvolávaná vec nenajde kupca, deklaruje to licitátor ustáleným slovným spojením. Aukčná sieň – prirodzene – nerada priznáva obchodný neúspech. Preto aj miesto priameho „dielo je nepredané“, licitátor radšej povie, že „dielo je vrátené“, alebo „dané späť“.

Vyvolávacia cena
Dohodnutie primeranej vyvolávacej ceny je alfou a omegou úspechu aukčného predaja výtvarného diela. Pritom nie je pravdou, že dobrá cena je nízka cena. Prílišné podcenenie obrazu môže vzbudzovať síce iracionálne, ale fungujúce pochybnosti o jeho kvalitách. V zásade platí, že atraktívna vyvolávačka by mala predstavovať maximálne tri štvrtiny ceny doporučenej a mala by rešpektovať cenové precedensy. Pri jednaní v aukčnej sieni si treba uvedomiť, že majiteľ diela a aukčný dom sú „na jednej lodi“. Aukčná sieň má eminentný záujem záujem predať dielo čo najlepšie – závisí od toho výška jej provízie. Na druhej strane: voči potencionálnym dražiteľom musí dodržiavať pravidlá obchodnej etiky. Nie každé dielo alebo starožitnosť má preto šancu dostať sa do aukčnej ponuky. Aukčná sieň musí zvažovať riziko prípadného neúspechu: posudzovať či dielo zodpovedá rovnako kritériam umeleckej kvality, ako predajnosti. A samozrejme aj prijateľnosť kompromisu medzi finančnými predstavami predávajúceho a reálnymi možnosťami trhu.