150. on-line aukcia výtvarných diel

17. Jún 2020, 18:00

Priestory SOGY, Panská 4, 811 01 Bratislava

150. on-line aukcia výtvarných diel

Blogy | Prečo Dúbravský áno a Janečková nie...?

„Budem sa snažiť aj naďalej, nesklamem vás, mám vás rád - všetkým fanúšikom, ktorí ma podporujú.“
Andrej Dúbravský





Katarína Janečková a Andrej Dúbravský
foto: http://www.facebook.com/#!/photo.php?pid=31261096&id=1185065089
Na Facebooku mám „pridaných“ málo priateľov, zatiaľ som neprišiel na chuť tejto sociálnej siete. Mám ich tam asi len desať či pätnásť a medzi nimi Andreja Dúbravského. Vzhľadom na „stejtmentovú“ neaktivitu väčšiny z nich si asi viete predstaviť, ako vyzerá moja stena. Kto pozná Andreja Dúbravského vie, že jeho pozornosti máločo ujde, pochopiteľne sa to týka aj bežných činností a denného programu jeho samého. O všetkom, čo internetový filter nezachytí, som teda chtiac-nechtiac informovaný a spolu so mnou aj jeho ďalších 711 (stav ku dňu 26. 5. 2010) facebookových priateľov.
Andrej Dúbravský sa prebojováva na tú viditeľnejšiu časť našej umeleckej scény, k čomu v nemalej miere prispela aj u nás, nad pomery medializovaná (čo je potešujúce) výstava s Katarínou Janečkovou Štetec a Bitch v Tranzit dielňach. S Katarínou Janečkovou zdieľa Dúbravský ateliér, dokonca čo by tandem, poskytli diela aj do našej ostatnej aukcie súčasného umenia. Položky 27 – 29, diela Andreja Dúbravského sa vydražili všetky, dokonca dvadsaťosmička s miernym navýšením, no Janečkovej obrazy pod číslami 114 - 117 boli presunuté do poaukčného predaja. Tu vyvstáva, v názve článku položená otázka – prečo jeden áno a druhá nie...? Pritom témy sú podobné a navonok i formálne riešenia. Rozdiely sú v pohlaví, sexuálnej orientácii protagonistov zachytených scén či voľbe symbolov v podobe zvieracích motívov. Mohlo by sa nám zdať, že na Janečkovej obrazoch sú Dúbravského témy týkajúce sa homosexuálnych vzťahov – staršieho muža k mladšiemu, či akási dráždivá chlapčenskosť (zajačikovia) preklopené do rovnakých relácií, no v heterosexuálnych (ženských?) súvislostiach. Nejde samozrejme o preberanie impulzov jedného autora od druhého, ba naopak, výber sujetu prebieha úplne autonómne, u obidvoch pod „ťarchou“ atmosféry súčasnosti.
Naši dvaja autori sú, či sa to niekomu páči alebo nie, legitimnou súčasťou scény, komentátormi diania v rámci svojho umeleckého smerovania i vekovej či spoločenskej vrstvy. Nie je bez zaujímavosti, že na ich maľbách, vzhľadom na ich výpovednú hodnotu, je dráždivejšie to, čo fyzicky nezachytávajú. Príbehy zmrazujú v nerozuzlených fázach, po ktorých či pred ktorými nasledujú tie štiplavejšie pasáže. Neviem, či je možné a potrebné vyčítať neintelektuálnosť podania či predpokladať postupné usádzanie ich „bujarosti“ vymaľovanej do trochu krikľavej seriálovej estetiky. Nie je podstatné ani to, či ide o pravdivú reflexiu skutočnosti, zvlášť ak je v tomto prípade dôležitejší obchodný zreteľ, podľa ktorého je jeden úspešnejší ako druhý (možno je ešte skoro vyslovovať súdy, no udalosť je hodná minimálne povšimnutia).
Obaja autori sú neprehliadnuteľnými zjavmi, atraktívnymi mladými ľuďmi, no Dúbravský predsa len o čosi svietivejší. Bielo-, raz krátko-, raz dlhovlasý študent sa v prvom rade nehanbí; nielen hovoriť o sexe, gayoch a chutiach, ale sa napríklad aj vyzliecť, ostatne s tým nemá problém ani Katarína Janečková i keď v rámci tvorby iného autora. Čo sa vlastne stalo – deje? Hneď po aukcii sa ozvalo zopár hlasov obviňujúcich Dúbravského zo zabezpečenia si dražiteľov v kruhoch svojich známych, tieto dohady by som však považoval za veľmi málo pravdepodobné. Napokon pomer heteresexuálov a homosexuálov kupujúcich jeho obrazy po 18. máji bol 2:1... Dávno pred 91. aukciou súčasného umenia bol vo foyeri našej firmy zavesený veľký obraz Andreja Dúbravského na vyplnenie prázdneho priestoru. Už vtedy sa pri plátne, zachytávajúcom mladých „zajačikov“ a starších pupkatých mužov v drahom aute, pristavovali naši klienti, neraz vyjadrujúci nadšenie z obrazu, ktorý podľa nich „skvele reflektuje realitu.“ Už tento signál predznamenal budúci aukčný úspech mladého autora. Okrem „páčivosti“ malieb je však dôležitejší sám tvorca – energicky vytvárajúci svoju značku. K imidžu, ktorý by bol sám o sebe málo sa pridáva aj schopnosť verbalizovať svoje názory, navonok neochvejne podliehať správnosti vlastných rozhodnutí a všetko to zaobaliť do akejsi chalanskej drzosti. Podobá sa to možno na warholovsko-koonsovský model presadzovania sa. Niektorí teoretici soptia a nechápu, prečo práve on, iní ho prijímajú nekriticky ako súčasť mladej generácie, ktorá sa aj tak akceptuje takmer bez výhrad; a zberateľ? Ten si naše drobné „odborné“ šumenie nevšíma a tak, ako to je v USA už od konca 50-tych rokov aj u nás sa časom kupované stane umenovedne zaujímavé...

Diskusia

andrej dubravsky 07.06.2010 20:05

Chcem pripomenut ze mojich "15 minut slavy" je poctivo odmalovanych (samozrejme v ramci mojho veku), v prvom rade som maliar ! potom kdesi je "sebaexhibicia"

Július Barczi07.06.2010 16:52

Fenoménov (nie vždy v pozitívnom zmysle slova) v rámci súčasného slovenského umenia je niekoľko a neviem či by porovnanie Dúbravského a Freša viedlo k nejakému zásadnému zisteniu... Ak by šlo o porovnanie, tak by som urobil pokus s maliarskymi dielami mladších autorov zastúpených napr. v Saatchi Gallery, prípadne sa sústrediť naozaj na spôsob chápania rovnakých tém u rôznych autorov, pracujúcich s rovnakými i rozličnými médiami. Ad predvídanie diania na našom trhu – nie je to žiadna kniha zahraničného autora, ale mnohoročné skúsenosti ľudí, s ktorými pracujem, okrem toho asi nie je nič zlé na snahe aplikovať sformulované „teórie“ na naše prostredie, zvlášť ak ide o tak (vedecky) zanedbanú oblasť – robí sa to bežne.

bb bb 07.06.2010 16:06

Ale ano, je to biblia, lebo nikto iny tu v tychto koncinach nenapisal a malba na Slovensku sa ubera znacne "westernizovanym smerom", co je niekedy usmevne hlavne ak dotycni maju napr. nazvy svojich diel v anglictine, ako inak s pravopisnymi chybami. Potom uz je samozrejme velmi jednoduche aj napr. na zaklade tejto knihy predvidat, co sa asi "udeje" v umeni na Slovensku.

J. Abelovský07.06.2010 15:47

... som vedel, že niekoho okamžite napadne „vypchatý žralok“. Z tej knihy sa pomaly stáva akási „biblia“ ľudí okolo umenia a v umení. V ktorej nachádzajú odpovede na všetky osudové otázky. Vtip je však v tom, že napríklad v Bratislave nesídli a tak skoro nebude sídliť žiadne Sotheby´s, či Christie´s. Takže v zreteľoch, o ktorých sa tam píše, nemožno u nás uvažovať ani náhodou. V tomto ohľade náš obchod ešte stále „lezie po stromoch“. Takže – žiadna štandardizácia nehrozí, milá Ninja. Dúbravského „pätnásťminútová sláva“ je podľa mňa len výsledkom jeho schopnosti „sebaexhibície“. Nie ako maliara, ale ako „osoby“ (ťažko mi lezie z klávesnice slovo“osobnosti“). Čo sa u nás považuje za niečo výnimočné, interesantné a neviem ešte aké. Za Bergom je to bežnou súčasťou výbavy každého, alebo takmer každého v tejto branži. U nás mi v tomto napadá asi už len Viktor Frešo. Ďusi, čo takto porovnať tieto dva naše (pseudo)fenomény?

Ninja G.07.06.2010 14:58

Skusme hadat do koho stajne patria J&D? Ak nepratria, do koho stajne budu patrit? Kedy tam budu patrit? A kto ich uz uchmatoooool? ps. zeby sa trh na Slovensku zacal konecne standardizovat?

bb bb 07.06.2010 14:30

Uspesnost umelca zavisi v dnesnej dobe hlavne od toho, ci ho dokaze zastupujuca galeria vyrobit. Dnes uz takych demonov v pravom zmysle slova (Caravaggio, Dali atd.), nie je mozne len tak najst. Tak je potrebne vytvorit brand a ten hovori v prospech toho chlapca. A vsetky tie atributy, ktore ma, su na Slovensku nove. Jednoducho ucelnost nahradila akusi spontannost a rebeliu minulosti (kalkul). V dnesnej dobe sa len tak akysi introvertik zijuci kdesi na samote sam od seba predavat nebude... Mimochodom davam do pozornosti: Jak prodat vycpaného žraloka za 12 milionů dolarů - knizka, kde vsetky tieto aukcie, vytvaranie umelcov, galerijny predaj atd. su krasne popisane a zdokumentovane.

Pre poskytovanie lepších služieb stránka využíva cookies. Používaním stránky súhlasíte s ich využívaním. Viac o cookies

Zatvoriť