GAETANO PESCE

O kreativite
Gaetano Pesce býva označovaný ako jeden z najvšestrannejších dizajnérov súčasnosti. Svoju univerzálnosť pritom vysvetľuje prosto „Súvisí to s mojou povahou. Mám tendenciu unaviť sa, veľmi rýchlo ma veci začnú nudiť. A prirodzene, nudia ma aj vlastné diela, preto sa nimi nikdy neobklopujem. To sú dôvody, pre ktoré moju tvorbu charakterizuje neustála oscilácia medzi rôznymi oblasťami. Som jednoducho prirodzene zvedavý. Kreativita je mimoriadne dôležitá. A nemusí nevyhnutne súvisieť s tradičným umením. Rovnako inovatívne môže myslieť bankár či politik.“

O kultovej sérii UP /od praktického k filozofickému/
Pesceho návrh kolekcie Up pre taliansku spoločnosť B & B z roku 1968 možno bez váhania označiť ako prevratný. Nielen novátorským použitím polyuretánovej peny. Každý kus zo sedemčlennej série bol presne určené pre konkrétneho užívateľa –jeden pre dieťa, druhý dospelého, ďalší pre skupinu. Najväčšou prednosťou však nebol jednoduchý, organický tvar, či podrobný výskum materiálu, ale spôsob a forma balenia. Noví majitelia kresla, sofy či podnožky si domov priniesli malú obálku, ktorú otvorili, pena nasala vzduch a zmenila sa na kus nábytku. „Bolo to ako keď kysne chleba“ poznamenal s úsmevom autor na bratislavskej prednáške. Séria Up však bola nekonvenčná aj z ideového hľadiska. Najznámejšie kreslo série, model Up5 Pesce okomentoval: „Najčastejšie býva vysvetľované ako matkino telo s dieťaťom, hoci ja uprednostňujem obraz väzňa, s guľou pripojenou k nohe. Chcel som vyjadriť prostredníctvom kresla politický význam, tlmočiť posolstvo. O to sa ešte nikto predtým nepokúsil. Hovoriť o politickom probléme v islamských krajinách, kde ženy trpia a nemajú takú slobodu ako muži. Chcel som, aby predmet nebol len úžitkovým, ale prinášal aj nový obsah – politický či náboženský. Príbeh. Až potom môžem hovoriť o „plnom výraze“. Od praktického k filozofickému - to je základ mojej práce“.
O dokonalosti
„Keď som mal osemnásť rokov, Rusko mi pripadalo ako raj slobody. Sadol som preto na vlak smer Moskva, navštívil som Leningrad. Až tam som pochopil, že to v skutočnosti nie je raj ale peklo – politické aj ekonomické. Nie sme a nemôžeme byť všetci rovnakí, tak ako to hlásal komunizmus. Je nebezpečné takto uvažovať. Tam som si uvedomil, že nie len ľudia musia byť rozdielni, ale aj predmety. Úlohou demokracie je ochrana odlišnosti. Predmety sú otroci. Začalo ma zaujímať, ako nájsť spôsob ako ich odlíšiť jeden predmet od druhého. Zistil som, že sa to dá prostredníctvom nových materiálov a technológií. Neskôr som podobný ideový koncept zachytil aj v iných civilizáciách. Napríklad v Japonsku. Máte desať rôznych šálok. Jedna je dokonalá, druhá trocha deformovaná. Tá prvá je lacnejšia, kým tá druhá je pre cisára. Pretože je jedinečná. Boh je dokonalý. Ľudia nie sú perfektní. Je chybou hľadať dokonalosť“.

O (diverzifikovanej) sériovej výrobe
Pesce začiatkom osemdesiatych rokov priniesol do dizajnu nový fenomén. Podarilo sa mu geniálne spojiť zdanlivo nespojiteľné - veľkovýrobu a originálnosť. Paradoxná nereprodukovatenosť a jedinečnosť sériovo vyrábaných objektov revolučne zmenila vnímanie veľkovýroby. Pescemu sa podarilo uspokojiť prirodzenú túžbu kupujúcich po jedinečnom, originálnom úžitkovom predmete. Zároveň sprístupnil širokej spotrebiteľskej základni kvalitný a originálny objekt, dávno pred tým, ako prišli do módy limitované dizajnérske edície. Pritom to dokázal len vďaka premyslenému použitiu vhodných materiálov, ktoré aj pri sériovej výrobe ponúkali možnosť pre istú individualizáciu. Sériovo vyrábané predmety, ktoré v tých rokoch navrhol sú dnes vnímané ako umelecké objekty, s mimoriadnou zberateľskou hodnotou. „Je nesmierne dôležité vyrábať vo veľkom a neponúkať ľudom dokola to isté. Rozhodujúce je nájsť cestu ako dostať svoje nápady do výroby. Rýchlo som pochopil, že pokiaľ moje návrhy na zlepšenie nebudú drahé a riskantné a neovplyvnia výrobné náklady, spoločnosť v princípe nebude proti ich zavedeniu. To bol prípad aj filcu, materiálu, ktorý často používam. Iba som sa pokúsil nájsť spôsob pre jeho súčasnejšie použitie. Nebola to otázka investície, iba nový prístup k rokmi overenému materiálu.“ K jeho najznámejším realizáciám, ktoré dokumentujú tento jeho prístup patrí séria so symptomatickým názvom Nobody´s Perfect. „Jedna z mojich prvých skúseností s takouto výrobou bol návrh jedálenského stala. Každý kus bol iný. Pri štandardnej výrobe je okamžite odstránený ten najmenší rozdiel. Tak ako sú ľudia rôzni, aj predmety majú rovnaké právo na odlišnosť. Postup bol jednoduchý – cez štyri otvory, do ktorých sa naliala epoxidová živica sa rozlievala kvapalina, stiekla do valcov, až po vrch. Dve, tri rôzne farby. Vznikli tak kombinácie, ktoré nie je možné zopakovať. V priebehu dvadsiatich minút bolo možné z formy vybrať pevný predmet. Bola to inovácia koncepcie priemyselnej výroby. A čo sme ponúkli klientom – originál, nie kópiu. Mohli si kúpiť ich vlastný, jedinečný kus. Verím, že organizácia priemyselnej výroby sa bude uberať práve týmto smerom, s využitím najnovších technológií a materiálov, tak aby slúžili spoločnosti.

O tradícii
Aj keď Pesce obohatil oblasť dizajnu o nové postupy, inovatívne stavebné materiály a prevratné využite rôznych technológií, je možné v jeho práci dešifrovať nepatrnú, no neodškriepiteľnú väzbu k tradícii. Tá je podložená výberom materiálov, ale aj prehodnotením klasických výrobných procesov, Na otázku, do akej miery je tradícia určujúca pre jeho prácu odpovedal: „V mojej práci je tradícia dôležitá. Tradícia Veneta. Naša identita je neustále prítomná. Študujeme, staviame veci, vytvárame niečo originálne, vnímame krásu, ale stále so zreteľom na istú tradíciu. Napríklad renesancia. Priniesla priestor pre kreatívnych ľudí. Multikulturálnych ako Michelangelo. Bol maliarom, sochárom, architektom, Raffael aj módnym návrhárom – navrhol rovnošatu pre Vatikánsku stráž. To všetko je dôležité v mojej práci. Opakovanie ma nudí k smrti. Opakovanie je nesprávny prístup ako poprieť zdanie času. Život sa mení a ľudia sa menia s časom“.

O umení
„Naša doba je mimoriadna. Celý život hľadám odpoveď na otázku - čo je umením našej doby? Treba si uvedomiť, že umenie nie je to, čomu dnes hovoríme umenie. Ale nie je to ani to, čo je vystavené v MOMA. Pre mňa to môže byť módna prehliadka, film, divadlo, reklamný plagát. Mám dojem, že umenie sa stalo dnes tým, čím kedysi bývalo užité umenie. Že vizuálne umenie je dnes až príliš závislé na vkuse, ktorý si žiada trh. Ak sa dnes bližšie pozriete na oblasť užitého umenia, spozorujete nebývalý rozmach. Málokto si dnes uvedomuje, že umenie dávnych čias bolo „produktom“ s praktickým, nie kultúrnym významom. Jednoducho slúžilo spoločnosti. Napríklad portrét. V minulosti neexistovali fotoaparáty – preto portrétny obraz suploval potrebu zachytenia podobizne. Umenie v minulosti bolo istou formou pomoci spoločnosti, nie výtvarným či umeleckým prejavom. V 17. storočí množstvo umelcov maľovalo zátišia. Prečo? Ľudia chceli jednoducho predvádzať predmety, ktoré vlastnili prípadne chceli vlastniť. Umenie prvorado plnilo praktické funkcie“.

O architektúre
Pesceho najznámejšou architektonickou realizáciou je pravdepodobne „Organická budova“ v Osake. Pôvodným zámerom objednávateľa bolo postaviť objekt vo voľne stojacej záhrade. To sa napokon v preľudnenej metropole ukázalo ako nezrealizovateľné. Pesce sa preto rozhodol, že navrhne budovu, ktorá sama bude záhradou. Vytvoril podmienky pre večne zelenú, počítačom zavlažovanú fasádu s 80 druhmi stromov a rastlín, ktorá sa právom stala jednou z najvyhľadávanejších atrakcií mesta. Hoci sa Pesce v priebehu svojej kariéry venoval viac dizajnu, vytvoril niekoľko pozoruhodných realizácií, odborná verejnosť vysoko hodnotí jeho utopické návrhy ako aj najnovšiu tvorbu, ktorej dominuje metaforické narábanie s formou. „Architektúra je výnimočná. V poslednom období však pociťujem istú nezrovnalosť týkajúca sa architektúry a stavebníctva. Každé historické hnutie prinieslo päť nanajvýš šesť príkladov architektúry. Architektúra je vzácna. Po svete vznikajú kópie kópií, a to nie je architektúra. Je to len púhe staviteľstvo. Papier, či skica môžu byť viac architektúrou ako konkrétna stavba. Architektúra používala výhradne abstraktnú geometriu. To je už minulosťou. Dnes sa aj architektúra konštruuje v obrazoch. A ja navrhujem stavby tak, aby evokovali obrazy.“

O budúcnosti
„Budúcnosť je vždy budúcnosťou. Dôležité je pracovať tak, aby sa budúcnosť stávala prítomnosťou. Ak tak sa tak nebude diať, budúcnosť ostane budúcnosťou. A my sa staneme mŕtvou spoločnosťou. Je potrebné si to uvedomiť. Budúcnosť je mäkká, elastická. O dvesto rokov nájdu ľudia kvalitu inde. V dnešnom globalizovanom svete, v ktorom už nie sme schopní ani nájsť vlastnú kultúru či entitu, môžu ľudia ľahko trpieť. Svet bude čoskoro unifikovaný. Úlohou kreatívnych ľudí je vytvárať rozdiely. Otázne je, či máme konať jednotne alebo či máme rešpektovať konkrétne miesto a priznať jeho identitu. Z môjho pohľadu je medzinárodný štýl je prekonaný. Nastal čas, aby sme sa pokúšali o lokálny štýl. Súčasná spoločnosť je totiž spoločnosťou jednotlivcov, nie más.“

Publikované DESIGNUM 1/2009