Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 120 000,- € Hans Christian Andersen (portfolio 4 sieťotlačí). 1987. Farebná sieťotlač na papieri - Lenox Museum Board. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
14 605,32,- € Paulo Ucello: Sv. Juraj a drak. 1984. Sieťotlač. 6/12. 81,3 x 111,8 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
11 949,81,- € Mildred Scheel. 1980. Farebná sieťotlač s diamantovým prachom na papieri. 77,5 x 54,5 cm. (81. jesenná aukcia, 7. 10. 2008)

Biografia: Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu, zomrel 22. februára 1987 v New Yorku. Americký maliar, filmový tvorca, vedúca osobnosť v hnutí pop-art. Narodil sa ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Rakúsko-Uhorsku (dnes severovýchodné Slovensko). Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne s rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle. V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťotlač, začína sa zaujímať o prácu svojich súputníkov Jaspera Johnsa a Roberta Rauschenberga. 1960 sa vracia k maľbe. Prvé maľby sú comic-strip figúry a prvé reklamy fliaš Coca-Coly. Dva roky na to tvorí prvé obrazy dolárových bankoviek a dóz Campbell super. 1963 natáča svoj prvý film. Ako tridsaťšesťročný realizuje monumentálnu objednávku pre pavilón pri príležitosti Svetovej výstavy v New Yorku “Trinásť najviac hľadaných mužov”. Pretože sa jednalo o známych bossov mafie, musel obrazy premaľovať. 1965 v Paríži sa rozhoduje vzdať sa maľovania a v budúcnosti len filmovať. V ďalších rokoch sa zjavujú nové obrazové témy – Lebky, Kladivo a kosák, Torzá, Tiene. 1979 vytvorí retrospektívne obrazy Prevraty, vychádza kniha grafií Exposures (Odhalenie), stretáva sa s nemeckým umelcom Jozefom Beuysom v Düsseldorfe.1980 podniká cesty po európskych veľkomestách. 1982 cesta do Pekingu a opätovne do Nemecka. Navrhuje plagát k filmu “Querelle” Reinera W. Fassbindera. Ako päťdesiatsedemročný tvorí kamuflážované podobizne, vlastné podobizne, sériu obrazov áut, veľkú sériu “Poslednej večere” podľa Leonarda. V poslednom roku života začal práce na podobizniach Beethovena a sérii The History of American TV. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral grafické portréty slávnych ľudí ako Marilyn Monroe, Mao či Elvis Presley.

Literatúra: Honnef, K.: Warhol. Taschen, Bratislava 1992; Kol. autorov: Andy Warhol. Zlatno oko, Novi Sad 2006; Wrenn, M.: Andy Warhol vlastnými slovami. Champagne avantgarde, Bratislava 1993. Bycko, M., Ledecká, I., Jasaň, V.: Andy Warhol 1928 – 1987. Zoya Gallery, Bratislava 2007; Andy Warhol a Československo, Arbor vitae, Praha 2012.

WARHOL ANDY (1928 - 1987)