Po škole.

Rok: 2011.

Technika: Akryl na plátne.

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 100 x 80 cm.

Značené: Značené na zadnej strane "Dúbravský"

Popis: Pri hľadaní a skúmaní identity zajačikov z obrazov sa mi zdá, ako keby popierali svoju entitu samostatného charakteru a preberali na seba vlastnosti procesu a dejov, ani nie dospievania, ale skôr psychického vajatania vo veku, ktorý je stále najviac v kurze – medzi 19-23. Ušatí sú štíhli, s peknou postavou a hlavne ich navonok netrápi nič iné, len ich vlastné postavenie voči svojim súpostavám v kompozícii a v príbehu. Podobajú sa tak trochu na o niečo mladšieho Agostina a jeho kamarátov, objavujúcich svoju sexualitu v prímorskom letovisku v Moraviovej,pomerne skorej próze a zároveň nesú v sebe melanchóliu a punkerský vzdor Bunny Boya z kultového filmu Gummo. Zajac teda nezreje, nedospieva a nevstupuje do trvalého vzťahu s iným zajacom... Pýtať sa Andreja Dúbravského, ako vidí vzťah medzi svojou sexuálnou orientáciou a tvorbou je asi rovnako smiešne a zbytočné, ako keby sme sa chceli opýtať Michelangela ako on vidí súvis medzi tým, čo maľuje a kresťanskou vierou.
Andrej Dúbravský je vďaka láske prechovávanej k svojim vlastným príbehom a obdivu k maliarskemu prejavu, tak trochu modernisticky patetický. Tento príjemný pátos na prvý pohľad neprezrádzajú narácie z jeho obrazov, ale samotné obrazy, ktorými zrejme nevedome nasleduje formálne riešenia niektorých diel raných avantgardistov. Zdanlivo statický sujet, zásadne podliehajúci autorovmu vlastnému životu, však pociťujem ako pozitívny jav. Vďaka tomu je na výjavoch s podobným námetom z niekoľkých rokov viditeľný maliarsky pokrok. U Andreja Dúbravského mala vždy veľmi silné postavenie kresba, ktorá sa v ostatnom období stále viac infiltruje aj do jeho rozmernejších kompozícií a v zdravej rovnováhe dopĺňa rovnako energickú maľbu. Ako sám hovorí o svojej aktuálnej tvorbe “potemnela”. Nestalo sa tak naraz, z ničoho nič, na sile len nabralo to, čo už jeho diela v sebe niesli. Maľbami i kresbami prechádza od počiatku niečo podprahovo pochmúrne, prítomné čiastočne v kolorite, ale i motívoch lesa či deštrukcie. Neprináleží mi hodnotiť tieto momenty z psychologického hľadiska, isté však je, že za plameňmi, štrukturálnymi premaľbami či uväzneniami v hustom kroví cítiť niečo hlbšie. Samozrejme je možné namietať chybu v interpretácii a tváriť sa, že predsa ide len o prostredia, kde sa oné šteklivé príbehy odohrávajú a že chlapec zachytený za spleťou konárov bez lístia je len voyerom. Potom sa ale dopustíme chyby a súčasnej maľbe odoprieme to, čo sa od nej očakáva hádam najviac – reflektovať nejaký problém, iný ako je jej materiálna podstata.
Andrej Dúbravský patrí k čoraz častejšie “vyvážaným” slovenským autorom, pre ktorého je kontakt s publikom životne dôležitý. Jeho diela sú prezentované na medzinárodných veľtrhoch a výstavách v Európe i v Spojených štátoch amerických. Stále viac sa o ňom vyjadrujú aj naši teoretici, zväčša zastávajúc názor, že hľadá svoju identitu, čo v kombinácii tvorba a osobnosť Andreja Dúbravského vyznieva ako klišé a ploché, nepotrebné konštatovanie. Tento umelec vie veľmi dobre čím je a ak niečo hľadá tak je to to, čo je predmetom hľadania každého umelca – svoje umenie. (J. B.)

Zoznam diel autora:

MopsŠtudenti čakajúMartin, z cyklu HrdinoviaLužné lesy na Žitnom ostroveDruhá strana jazeraChlapec v poliZ cyklu Nehoda na ostrove IV.Z cyklu Nehoda na ostrove III.Z cyklu Nehoda na ostrove II.Z cyklu Nehoda na ostrove I.Po škole.Veľmi plodná huba.Chlapec v klobúku.Why does the sky sometimes seem to be pink and redStand by Mode (black)V sietiMačkaVežaHúsenica