Biografia: František Guldan sa narodil 25. 11. 1953 v Nitre. 1969-73 študoval na Strednej priemyselnej škole v Nitre, 1973-80 Stavebná fakulta SVŠT v Bratislave, 1974-78 navštevoval maliarske kurzy akad. mal. Mariána Velbu. 1983-89 pracoval ako projektant stavebných rekonštrukcií a požiarnej ochrany v Bratislavskom stavebnom podniku. Dec. 1989 - jan. 1990 redaktor novín Verejnosť. Jan. 1990 - jún 1990 poverený vedením Slovenskej národnej galérie. Jún 1990 - apríl 1991 vedúci technického odboru Slovenskej národnej galérii. Od apríla 1991 pracuje ako výtvarník a publicista v slobodnom povolaní. Výtvarnej tvorbe sa venuje sústavne fakticky od stredoškolských štúdií. Do širšieho kultúrneho povedomia vstúpil v polovici sedemdesiatych rokov. Prvú samostatnú výstavu mal 1978 (SVŠT Bratislava). V tom čase sa zapojil do poloilegálnych výtvarných aktivít, súvisiacich s bratislavským ochranárskym hnutím. Z jeho projetov hodno spomenúť najmä skupinovú výstavu v podchode Domu umenia a na námestí SNP v Bratislave (1980, predčasne uzavretá). Ďalej periodické výstavy "zázračných krajín" v bratislavských podchodoch a trhoviskách (1984-1985), ktoré boli takisto stíhané nepochopením a prenasledovaním oficiálnej moci, podobne ako výstavy vo výkladoch obchodného domu PRIOR a pasáži na Laurinskej ul. v Bratislave (1987-1988). Po 1989 už oficiálne vystavoval doma i v zahraničí. Súčasné obchodné renomé Františka Guldana vyplýva z vyššie uvedených výberových faktov jeho umeleckej biografie. Je považovaný za jednu z dôležitých výtvarných i ľudských osobností súčasného výtvarného diania. Napriek šírke jeho výtvarných záujmov, siahajúcej v poslednej dobe až k sochárskym prácam a svojským inštaláciám, zostáva jadrom jeho tvorivých aktivít komorná maľba. Od počiatkov čerpala zo vzdialeného poučenia lyrickou abstrakciou -- gestickou maľbou, pričom sa zdôrazňoval najmä aspekt hravosti, nezámernosti výtvarného aktu. S tým súvisela aj originálna technológia Guldanovej maľby, ktorá sa okolo 1978 ustálila na špecifickom spôsobe maľovania, ktorý on sám nazval "patinovanou asamblážou". V podstate ide o tvorbu akéhosi plastického reliéfu dispozíciou rozličných materiálov odlišných štrukturálnych kvalít. Tento základ potom prekrýval klasickou olejomaľbou, ktorú však podroboval riadenému prepaľovaniu ohňom. Tým vznikla -- čiastočne náhodne a čiastočne moderovane -- nová optická štruktúra, ktorú už len upravoval vytieraním toulénovou emulziou. A nakoniec prichádza najdôležitejší moment maliarovho umeleckého postupu: interpretuje takto získané abstraktné "pozadie" "reálnym" maliarskym motívom, najčastejšie jediným vysvetľujúcim predmetným alebo figurálnym znakom.

GULDAN FRANTIŠEK (1953)