Faust a Margaréta

Rok: 1903

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 117 x 68 cm

Značené: Značené vpravo dole "Karol Miloslav Lehotský"

Popis:

Súkromná zbierka v Bratislave. Dielo bolo publikované in: Čáni, L.; Valentík, V.: Karol Miloslav Lehotský. Báčsky Petrovec 2004, s. 34.
“FAUST A MARGARÉTA”
je zberateľskou exkluzivitou. Diela tohto nášho významného symbolistu a secesionistu - týchto kvalít - sú na verejnom trhu nedostupné. Zásady svojho umenia sformoval u profesorov Maxa Pirnera a Vlaha Bukovaca na pražskej výtvarnej akadémii a neskôr vo Viedni. Práve Bukovac bol zrejmým inšpirátorom jeho krátkej, na naše pomery neobvyklej pointilistickej maniery. Avšak aj Lehotský napokon, v duchu všeobecnej dobovej tendencie, vkladal do obrazov krajín čosi viac, než len prvotnú čistotu zrakového vnemu a jeho prísne objektivistické, racionálne obrazové usústavnenie. V súlade s teozofickým mysticizmom uprednostňoval pred priamočiarymi svetelnými exhibíciami filozofujúce nápovede v krajinách ponorených do zádumčivého súmraku, vlhkej tajomnosti noci, zádumčivých oparov jesenných rán. Podľa Mariana Várossa jeho tvorba s naším výtvarným dianím po roku 1918 "súvisí len okrajovo a pociťovala sa ako prejav intelektuálneho čudáctva... Poprevratovou prácou už nerozmnožil svoj výtvarný profil o nové závažnejšie črty. Stavy duševnej nevyrovnanosti, ktoré sa u maliara ohlásili ešte cez štúdiá na pražskej akadémii u Maxa Pirnera postupne sa prehlbovali. Ich prejavom bola Lehotského túlavosť a samotárstvo a v ideovej sfére nacionálno-náboženský mysticizmus". Z nášho pohľadu však bolo Lehotského dielo jedným z dobových príkladov akoby ničím neobmedzovaného zlučovania protikladných myšlienkových koncepcií, svetonázorového prekrývania rôznych tendencií regionálnej kultúry na rozhraní storočí. Aj jeho už od mladíckych rokov očarila teozofia. Rovnako ako Mednyánszkeho, Halásza a ďalších ho ovplyvnila tolstojovská filozofia neodporovania násiliu i jej kult bezprostrednej, prirodzenej, individuálnym precítením získanej náboženskej viery a z toho plynúceho mystického odriekania, sebažertvy. Lehotský je však výnimočný najmä tým, že spomínané, navidomoči ezoterické princípy špekulatívne rozširoval o národnú ideu. Alebo skôr opačne -- výraz "národného" nachádzal nie v obvyklom prenose príkladu dedinského folklóru do sveta vysokého umenia, ale v obohatení, povýšení národnej problematiky duchovnými hodnotami a večnými, nadnárodnými ideálmi. Vznikol mu z toho zvláštny, novodobý variant nazarenizmu: národným mesianizmom podmienené portrétne a figurálne symbolické kompozície typu “My stojíme stále pevne ako múry hradné” (čo mal byť pôvodne portrét národného buditeľa S. Tomášika), či “Nad priepaťou záchrana”, alebo “Na duševných výšinách”. Z odstupu času je j zrejmé, že myšlienková povaha Lehotského literárnych kompozícií zvestovala aj niečo všeobecnejšie, pre celú našu národne orientovanú modernú maľbu veľmi príznačné: jednoznačnú vôľu prelomiť hranice uzavretosti naturalistických záznamov sveta ľudového svojrázu smerom k širšej, myšlienkovo náročnejšej, všeľudskej problematike.

Zoznam diel autora:

Faust a Margaréta