Krajina s antickou ruinou a zapadajúcim slnkom

Rok: Okolo 1850

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 111 x 143 cm

Značené: Značené vľavo dole "C. Markó"

Popis:

Slovenská súkromná zbierka. K dielu je priložený posudok Kataríny Beňovej, PhD., kurátorky zbierok umenia 19. storocia SNG, vystavený na základe konzultácie s autormi ostatnej rozsiahlej monografie Karola Markó st.
“KRAJINA S ANTICKOU RUINOU A ZAPADAJÚCIM SLNKOM”
je reprezentačným, veľkoformátovým dielom Karla Marka staršieho. Našou i zahraničnou umeleckou históriou (a aj medzinárodným umeleckým obchodom) je považovaný za významného predstaviteľa krajinomaľby 19. storočia s nespochybniteľným európskym významom. Patrí k reprezentantom klasicizujúceho prúdu európskej krajinomaľby s prechodnými náznakmi inklinácií k preromantizmu. Vo svojej dobe bol vyhľadávaným umelcom tak v Taliansku, ako aj v monarchii. Začínal v podstate ako samouk, prvé školenie dostal pravdepodobne u významných levočských umelcov J.J. Müllera a J. Cauczika. V Starej Ľubovni a v Rožnave sa venoval kartografii a umelecké ambície uplatňoval najmä v tvorbe paragonov (Mapa lesného panstva rožňavského biskupstva, 1818). Amatérsky maľoval gvaše s krajinnými tatranskými motívmi, okrem toho kopíroval krajinky viedenského litografa J. Fischera, ilustrujúce rukopis A. Mednyánszkeho: Malerische Reise... a práce J. J. Müllera z Levoče. V Pešti sa pohyboval v okruhu maďarsky orientovaných literátov, v lete sa vracal na Slovensko a kreslil slovenské krajiny (hrad Krásna Hôrka). 1821 začína maľovať v Pešti svoje prvé olejomaľby (Pohľad na časť starého Budína, Margitin ostrov a ďalšie). Počas viedenského pobytu maľoval hlavne mytologické motívy a biblické scény (Narodenie Bakcha, Útek do Egypta, Bakchus a Ariadne). Od 1825 pravidelne cestoval na esterháziovský dvor do Eisenstadtu, kde okrem iného namaľoval oltárny obraz pre tamojší kostol. Pri príležitosti uhorského snemu na pozvanie kancelára Revického navštívil Bratislavu, pričom vznikol obraz Pohľad na Bratislavu (1830). Na jeseň roku 1832 odcestoval za finančnej pomoci bankára Geymüllera do Talianska. Pod vplyvom klasicizujúceho akademizmu sa počas pobytu v Ríme vykryštalizoval jeho osobitý maliarsky štýl založený na princípoch klasicistickej trojplánovej výstavby obrazu s drobnou figurálnou stafážou. Charakteristickou pre neho sa stáva zlatistá teplá farebnosť (Nymfy, Kúpajúce sa nymfy, Paridov súd). Kreslí aj skice perom, tušou a ceruzou, pričom zvýrazňoval svetelnú modeláciu a rukopisné gesto (Krajina, Skica krajiny s mestom, Krajina s antickým chrámom). V období pobytu v Pise začali jeho maliarske diela získavať uznanie umeleckej kritiky, čoho výrazom bolo aj zvolenie za člena korešpondenta UAV a pedagogická činnosť na výtvarnej akadémii vo Florencii. 1845 sa architektonickým projektom zúčastnil súťaže na budovu parlamentu v Budapešti, jeho návrh však nebol zrealizovaný. Počas pobytu v Appeggi silneli v jeho tvorbe romantizujúce tendencie (Kosenie, Aqua Nera pri Ríme).

Zoznam diel autora:

Krajina s antickou ruinou a zapadajúcim slnkom