Poradové číslo: | 6 |
Odhadovaná cena: | 35 000 – 45 000 EUR |
Konečná cena: | 36 000 € |
Rok: 1932
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 65 x 91 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 32"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane obrazu nálepka nákupného oddelenia SNG z roku 1963 s popisom diela.
„Dievča pri kláskovaní“ je ikonograficky, obrazovou zostavou charakteristickým dielom Jana Hálu. Jan Hála študoval na pražskej výtvarnej akadémii približne v tom istom čase ako Benka v Kalvodovej súkromnej škole. Aj jeho vtedy očarila secesia, maliarstvo Hudečka, Prieslera, Jiránka a napokon aj jeho profesora Pirnera. Z jej diferencovaného duchovného podhubia si však vybral len jednu stránku -- sen o "stratenom raji" prvotného, nenarušeného vzťahu človeka k svetu. Rodinnou tradíciou uchovaný panslavizmus, pravda v jeho prípade zmenený z politickej idey na individualistickú, sentimentálnu túžbu po "znovuprežití" mýtických čias predkov, usmerňoval zasa Hálovo hľadanie výtvarných vzorov. Je celkom prirodzené, že ich nachádzal viac v minulosti, než v súčastnosti. Priťahovali ho skôr Mánes a Aleš, než odvážne, svetoobčianstvom predchnuté pokusy vlastných generačných druhov. A niekde tu, v krížení všetkých týchto ľudských predpokladov, možno nájsť aj motiváciu Hálovho osudového životného a umeleckého rozhodnutia. V tvorbe po roku 1931 sa ale Hála nestal niekým, kto zastal kdesi na polceste medzi Augustom a (dajme tomu) Úprkom s tým, že odmietol tak Augustov suchý verizmus, ako aj radikálny artizmus Úprku. Hálove neskoršie diela poukazujú až kdesi za Augustu, cez Věšína až k mánesovsko-alešovskej tradícii vzývania rodu, kmeňa, národa. Idealizujúci pátos sa ešte posilňuje v poslednom, početne najbohatšom okruhu zrelej maliarovej tvorby. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho (i ľudského) vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. Prvým z týchto, zväčša veľkoformátových plátien je Rozsievač (1938) a potom nasledujú Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie. Podhľadová kompozícia, zdôraznenie hĺbky pozadia, statickosť a objemovosť figuratívnej výbavy dostávajú tieto často aj rozmermi monumentálne diela do viditeľnej konfrontácie so súvekými výsledkami protagonistu národného slohu Martina Benku. Ten totiž od záveru tridsiatych rokov, ale najmä v rokoch 1942 – 1949, teda v poslednom dôležitom tvorivom období, vytvoril diela s patetickými mnohofigurálnymi kompozíciami, ktoré znamenali v rovine štýlu prerod secesnej ornamentálnosti na akýsi žánrový nazarenizmus, v rovine významu zasa zámenu výrazovej štylizácie reality života národa za jej inotajnú tematizáciu. Jan Hála dospel vo svojej neskorej maľbe obdobnou cestou, čerpajúc však z iných zdrojov, k porovnateľnému výsledku ako Benka: chcel a koniec-koncov, vzhľadom na vlastné myšlienkové predpoklady aj musel nanovo „prečítať“, maliarsky reinterpretovať symbolický model mýtu Slovenska v úplnom obnažení jeho tradovaného literárneho podtextu. V tomto zmysle možno preto za programové dovŕšenie Hálovho konceptu „pietistického“ monumentalizmu považovať veľké viacfigurálne obrazové kompozície Na dedine (1937), Na Viliju (1947), Na svadbe (1949), Važecký betlehem (1950), Važec (1952), Jánošík a víla (1952) a viaceré ďalšie.
Zoznam diel autora: