Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 17 400,- € Letné kukuričné pole. Okolo 1885. Olej, plátno, kartón. 32 x 46 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) 16 200,- € Čln na lesnom potoku. 1895-1900.. Olej, plátno. 28 x 36cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) 15 400,- € Pri jazierku v lese. Okolo 1885. Olej na dreve,19 x 29 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) 14 800,- € Lesná cesta po daždi. 1895-1900.. Olej, kartón, drevo. 33 x 24 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) 13 600,- € V lese pri ohni. 1880-1885. Olej, plátno kartón. 22 x 16 cm. (104. večerná aukcia, 29.05.2012) 13 300,- € Krajina s mostom. Okolo 1890. Olej na plátne, kašírované na kartóne. 24,5 x 38,5 cm. (106. jesenná aukcia výtvarných diel , 25.09.2012)
„V lese“ je formátovo síce skromným, ale galerijným dielom Ladislava Mednynánszkeho. Podľa Karola Vaculíka maliarovo posolstvo bolo odkazom ”… jedného z najväčších umelcov, akých toto skromné, vtedy vrchovato ubité prostredie dalo svetu… Bolo to výsostne výtvarne transponované posolstvo sociálneho i umeleckého reformátora, svetobežníka, umelca nadnárodného, človeka bez vlasti a predsa bytosti hlboko zakorenenej vo svojom rodnom kraji, v prostredí svojho detstva, mužných liet a najmä trvalých návratov. Napriek častým pobytom vo svete a priam horúčkovitému presúvaniu sa z miesta na miesto Mednyánszky sa nikdy neodcudzil prostrediu, krajine, z ktorej vyšiel. Bol k nej viazaný pevnými, nerozlučnými putami vzťahov a väzieb. Slovensko a slovenská krajina, ale aj jej ľud boli pri výtvarnom hľadaní vždy určujúcim, podnecujúcim korektívom. Okrem študijných pobytov nebolo roku, aby sa s inštinktom sťahovavého vtáka nebol permanentne vracal na bezpečnú, uspokojúcu podstatu svojej materskej a otcovskej základne. Ba vlastne ani nešlo o návraty, ale iba o časté púte nepokojného ahasvera … Nebolo v minulosti okrem neho u nás umelca, ktorý by tak mnohostranne a s takou láskou ospieval slovenskú krajinu a jej ľud. Vo všetkých jej podobách a v najrozličnejších situáciách. Okolie Beckova, ale najmä podtatranských Strážok, krás Spiša, Zemplína, Šariša, ale aj iných končín Slovenska…”. Na dnešný vkus trochu patetické vety. Čo je však ešte závažnejšie, nejestvuje v tomto a ani iných Vaculíkových textoch jediné spresňujúce zistenie v čom vlastne spočívala adresnosť Mednyánszskeho slovenských krajín, čo ich odlišovalo, od obdobných (rovnako početných) maďarských, francúzskych, či talianskych sujetov? Azda “ospieval” Mednyánszky neslovenské plenéry inak, alebo z akéhosi viditeľného a popísateľného odstupu, či s menším umeleckým zaujatím? Takéto úvahy sú samozrejme nezmyselné. Sám Vaculík napokon na iných miestach svojho textu veľmi precízne sleduje vývin Mednyánszkeho krajinárskeho slohu od mníchovského naturalizmu až k barbizonskému zvnútorneniu výseku prírody. Skrátka – i podľa Karola Vaculíka – pre Mednyánszkeho nepredstavovala krajina kultúrny fenomén, ale metafyzickú záhadu, nehľadal v nej typické príznaky génia loci, bola mu skôr ozvučnou doskou vlastného, subjektívneho duševného rozpoloženia, priestorom pre filozofujúcu meditáciu.
