23. Apríl 2013, 19:00
Poradové číslo: | 23 |
Odhadovaná cena: | 12 000 – 14 000 EUR |
Konečná cena: | 12 000 € |
Rok: Okolo 1910
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 75 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mousson"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„V zámockom parku“ je charakteristickým dielom „nagybánskeho“ obdobia Jozefa T. Moussona. Tento maliar z pomaďarčenej rodiny francúzskeho pôvodu a pôsobiaci trvale od roku 1911 v Michalovciach, sa sústredil na efektné rozprávačstvo obrazov mestských trhov, zvykoslovných scén i pracovných žánrových motívov. ). Okrem toho však bol aj l ďalším z našich nasledovníkov plenérizmu prvej generácie maliarov kolónie v Nagybányi, kde bol na krátkom pobyte roku 1911. Jeho farebne tlmený, pochmúrny, sociálnymi prízvukmi podmienený žáner s prevahou hnedastých a sivastých tónov sa v tom čase obohacuje svietivými farebnými akordmi. Všetko sa začalo v okázalo slávenom miléniovom roku 1896. Dvaja maďarskí žiaci Hollósyho školy Réti a Thorma upozornili svojho učiteľa na mestečko Nagybányiu (Baia Mare) na okraji Sedmohradska. Ich zásluhou zaslalo mesto oficiálnu pozvánku Hollósymu a ešte v máji toho istého roku sem prvý raz vycestoval uctievaný majster a tridsaťjeden jeho žiakov -- Maďarov, Nemcov, Rusov, Poliakov a dokonca aj jeden Američan. Vedenie letnej školy tvorilo od počiatku päť výrazných maliarskych osobností. Okrem už spomínaných to boli ešte Ferenczy a Iványi-Grünwald. Hollósy bol na čele školy šesť rokov. Po jeho odchode sa letná maliarska kolónia zmenila na oficiálnu, celoročne fungujúcu "Nagybánsku slobodnú školu" s približne dvojnásobným ročným počtom frekventantov oproti jej začiatkom. Do čela školy sa dostávajú jej mladší, modernisticky naladení zakladatelia -- Ferenczy, Iványi, Réti a Thorma. Tým vlastne prestal existovať medzi Budapešťou a nagybánskou kolóniou Mníchov, dovtedy obmedzujúci korektor radikálneho rozletu tvorby učiteľov a žiakov školy. Vznik, metodika vyučovania, umelecké ideály i konkrétna výtvarná prax nagybánskej školy úzko súviseli s podobnými tendenciami v ostatnej Európe. Protagonisti nagybánskej školy, nazývanej dobovou kritikou "maďarským Barbizonom", nachádzali východiskové vzory nielen v "jemnom naturalizme" v Mníchove velebeného Bastiena Lepagea, ale aj v radikálnejšom príklade domáceho súbežca francúzskych impresionistov Szinyea-Merse, ktorého vyzdvihla zo zabudnutia k novej sláve práve budapeštianska miléniová výstava. Z tohto základu sa potom v prvom období školy rokov 1896--1906 odvíjala postupná cizelácia nagybánskeho slohu. Hlavným predmetom záujmu sa stal "vzťah medzi prírodou a človekom, pričom sa viac uplatňoval vždy jeden, alebo druhý prvok. Tak sa vyvinul osobitý nagybánsky sloh, ktorý naplňoval individuálnym obsahom rámec naturalizmu a individualizmu". Azda najvýstižnejšie definoval umelecký program školy Réti: "Szinyei-Merse sa dovolával prírody, Hollósy nazýval to, čo je v umení najdôležitejšie citom a Ferenczy požadoval od umeleckého diela artistnosť, vkus...".
Zoznam diel autora: