Značené: Značené na zadnej strane "I. Weiner-Král"
Popis:
„Neskoro popoludní“ je galerijné dielo z neskoršej tvorby Imra Weinera-Kráľa, s príznačnou ikonografickou zostavou ženského aktu v prírodnom rámci. Najmä neskoré diela tohto maliara nás stavajú pred otázku - spočíval Weinerov nadrealizmus, alebo lepšie - jeho nezameniteľná podoba obohatená sociálnym umením a novou vecnosťou, len na základoch umelcovho ľavičiarstva a fakte, že slovenskú látku interpretoval ako príslušník iného kultúrneho národného spoločenstva? Rozhodne by bolo zjednodušením vidieť osobitosť Weinerovho žánrového poetizmu iba v jeho sociálnej citlivosti a v nej zasa nachádzať odlišnosti v porovnaní s tradičnou predstavou slovenského mýtu. To, čo Weinera priťahovalo k surrealizmu, ale aj to, čo ho od neho vzďaľovalo, bolo chápanie slovenskej reality ako čohosi hlbokého, duchovného, poukazujúceho za svoju obyčajnú podobu. A práve toto vedomie reality sa nemohlo uspokojiť so surrealistickým stretom protikladov, ale ani s chápaním reality ako výsledku pudových, biologických hnutí. Weiner teda slovenskú realitu nikdy nechcel romanticky štylizovať, pretože ju nechcel vytvárať, iba odhaľovať v jej duchovnom bytí. A preto aj bolo pre Weinera hľadanie tajomstva tejto reality hľadaním jej duchovného rozmeru. Chcel vlastne ono už dobre známe -- vyjadriť úplnosť existencie národa. Len jej obrazová podoba bol uzemnená, zosúčasnená prvkami autentického života. V mene toho budoval Weiner svoj poetizmus, ktorého rozprávačstvo popieralo psychický automatizmus a sociálna symbolika nahrádzala nezáväznú hru znakov života podvedomia. To nie je antitéza tradičného slovenskej utópie, ale jej parafráza (ak nie paródia). Martin Benka a ďalší nacionalisticky orientovaní modernisti chceli svojím umením stvoriť národ v ideálnom svete jeho mýtov, Weiner ho premiestňuje do rovnako tajomného, predsa však skutočnejšieho sveta jeho duchovnej existencie.