Pláž

Rok: 1967

Technika: Tempera na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 22 x 29 cm.

Značené: Značené vľavo dole "Kamil Lhoták 67".

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pochádza z pozostalosti významného slovenského umeleckého historika dr. Mariana Várossa.

„PLÁŽ“ je sujetovo i štýlovo typickým dielom českého modernistu Kamila Lhotáka. Hoci bol samoukom (vyštudoval právo na Univerzite Karlovej), dokázal svoju tvorbu kultivovať pozoruhodným spôsobom. Inšpiráciou mu boli spomienky z detstva, staré obrázkové časopisy, atlasy či reklamné prospekty. Ovplyvnila ho aj tvorba maliara Henriho Rousseaua. Miloval dopravné prostriedky, svojrázny svet mestských periférií, letísk a prvých autovrakovišť. Svedčí o tom aj názvy niektorých jeho diel - Vznášajúci sa balón (1938), Dobrodružstvo na bicykli (1941) alebo Električka (1957). "... bol neuveriteľne pracovitý. Mal takú zásadu, že každý deň musí vzniknúť aspoň jedna malá kresba. Namaľoval za svoj život okolo dvoch tisíc obrazov a desiatky tisíc kresieb," podotkol galerista Robert Hédervári, ktorý je spoluautorom knihy Môj otec Kamil Lhoták. Idealizované krajiny s teplovzdušnými balónmi, vzducholoďami, starými automobilmi či Kostitras - taký je výtvarný svet Kamila Lhotáka. Jeho očarenie technikou spolu s nostalgiou všedného dňa bolo pre neho únikom od smútku a politických zvratov 40. a 50. rokov minulého storočia. Umelecké rozpätie maliara, grafika a ilustrátora bolo veľmi široké. Lhotákov istý rukopis bol veľmi originálny, preto bol aj vyhľadávaný nakladateľmi kníh pre deti a dospelých. Kresbami doplnil obľúbenú knihu „Dědeček automobil“ od svojho priateľa a vrstovníka Adolfa Branalda (spolupracoval potom aj na rovnomennom filme), preklad Vynálezu skazy od Julesa Verna či Rozprávky o mašinkách. Spolupracoval aj s kresleným filmom - Dobrodružstvá Toma Sawyera alebo Ceste slepých vtákov. Úspech slávil hneď s prvou výstavou roku 1939. O tri roky neskôr sa stal jedným zo zakladateľov Skupiny 42, ktorá sa sformovala ako združenie umelcov a teoretikov s vedúcimi osobnosťami Hudečkom a Grossom. Jeho členovia sa v duchu článku Jindřicha Chalupeckého "Svet, v ktorom žijeme" sústredili vo svojej tvorbe na mesto a vzťah človeka a priemyselnej civilizácie. Chalupecký vychádza z už predtým sformulovaného presvedčenia o kríze moderného umenia, ktorú nevyriešila ani "ryzí konstrukce" bezpredmetného umenia, ale ani "jednotvárné možnosti autentických projevů podvědomí", ktoré ponúkol Bretonov surrealizmus. Kríza modernizmu je preto podľa neho hlbšia, je dôsledkom krízy moderného človeka: "Hle, moderní člověk, opuštěný novou vědou... opuštěný náboženstvím... člověk proměnivší se v bezvládné kolečko společenského stroje, tvrdošijně rozběhlého jako bláznové perpetuum mobile, redukovaný na dvě data, den narození a den úmrtí, mezi nimiž není nic, nic než pár bláhovostí...". Jediným východiskom pre súčasného človeka-umelca je prijať fakt absurdity individuálneho bytia, žiť naplno život s vedomím straty jeho vyššieho zmyslu i keď zostane "tragickým hrdinom trvajícím mezi Bohem a nicotou a odpírajícím oběma, těm dvojjediným, zůstane nesmyslným a zofalým pokusem, být si sebe vědom... aniž bude moci kdy pochopit důvod a smysl svého chtění... Žít. Vrátit člověka záhadě, zmatku, životu". Znamenalo to "začít nový život... A život se začíná vždy znovu v příchodu zmatku a temnot. Až tajemství, dozřeno, stane se úplným, ohromí jasem... Stavši se úplným, přestane být tajemstvím, stane se zřetelným bytím, věcí prostou a samozřejmou, uskutočněnou věcí života... Nadrealizmus ukázal, že básnikem není odborník ve veršování, malování, skládaní hudby a tak dále. Je to člověk zvláštní intezity životní: více než kdo jiný zasahován viděním...".

Zoznam diel autora:

Pláž