08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 10 300 Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 8 800 Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 8 298 Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
€ 8 298 Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
€ 7 966 Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
€ 5 643 Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
€ 4 315 Žena z Liptova. 1933. Olej na kartóne. 47 x 29 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 13 |
Odhadovaná cena: | 18 000 – 20 000 € |
Konečná cena: | 18 000 € |
Rok: 1943
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 68 x 97 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou. Dielo bolo pôvodne získané priamo z ateliéru Janka Alexyho rodinným lekárom maliara. Publikované a reprodukované in: Váross, M.: Janko Alexy – album. Bratislava 1944. Pastelová predloha diela je reprodukovaná in: Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1974, s. 74, repr. č. 12.
„KAŠTIEL V LIPTOVSKOM SV. JÁNE“
je podľa Mariana Várossa kľúčovým dielom tvorby Janka Alexyho prvej polovice 40. rokov: „... pri najnovších záberoch historických stavieb je hlavným inšpiračným zdrojom umelcov citový vzťah k ošarpaným pamätníkom zemianskej slávy rodného Liptova, teda najosobnejší pomer ku konkrétnemu Kaštieľu v Liptovskom Jáne (a v prenesenom slova zmysle aj ku Kláštoru v Okoličnom (1942)...“. Vlastnú profesionálnu výtvarnú dráhu začal Alexy predčasne, ešte ako študent pražskej akadémie, keď sa zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vznikla z toho séria kresieb, ktoré potom zostavil do albumu "Obrázky zo Slovenska" (1920). Začiatočnícke práce, dokumentárne zachytávajúce slovenské hrady, kaštiele, chalúpky, mestá i ľudové typy, našli svoje maliarske pokračovanie až v zrelom veku maliara. V období rokov 1939--1943 sa sústavne venuje maľbe historických architektúr (Korvínova brána bratislavského Hradu, 1939; Dóm v Bratislave, 1940; Procesia -- Dóm v Košiciach, 1940; Kláštor a kostol v Okoličnom, 1942; Dom v Košiciach, 1942; Oravský zámok, 1943). Dovtedy takmer výlučné používanie pastelu strieda pastózna olejomaľba s vysokým reliéfom farebnej hmoty, prezrádzajúca vplyv mladého Jána Mudrocha. Ale väzba začiatočníckych študijných kresieb a týchto veľkoformátových maliarskych kompozícií je skutočne len vonkajšia. Niekedajší dokumentarista už dávno nepristupuje k svojej téme so snahou o objektívne zachytenie jej vonkajšej podoby. Historická architektúra je mu predovšetkým svedectvom, javiskom príbehov tajuplných mýtických čias.
Zoznam diel autora: