08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 108 000 Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností , 04.12.2012)
€ 102 000 Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 85 000 Priadky. 1929. Olej na plátne. 80 x 100 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
€ 45 000 Važecká priadka v zime. 1931. Olej na plátne, dublované. 74 x 92 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
€ 36 000 Dievča pri kláskovaní. 1932. Olej na plátne, 65 x 91 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
€ 32 000 V jeseni. 1943. Olej na plátne. 66 x 93 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
€ 32 000 S obedom. (Zuzka Mudroňová). 1932. Olej na plátne. 84 x 93 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 30 000 Važtiansky kosec. 1931. Olej na plátne. 79 x 100 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. 1925 stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1926 zakladá, spolu s maliarmi F. Havránkom, V. Hohausom, I. Kučerom a architektom V. Jeřábkom Umelecký spolok Tatran. (spolok sa rozpadol roku 1929), nástenné maľby v Evanjelickom kostole v Pribiline. 1928 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska, stáva sa členom redakčnej rady Časopisu Československé ráno, dostáva objednávku od Ministerstva školstva na vypracovanie závesných obrazov štyroch ročných období a tiež krojovaných postáv. 1929 berie si za ženu dávnu priateľku s mladosti Rinu Chlupsovú. 1931 - 17. júla horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom skoro päťsto domov. Samostatne vystavuje vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (úvod v katalógu J. Polák), účasť na výstave Slovenského umenia v pražskom Mánese. 1955 čestný predseda Prípravného výboru založenia Liptovskej obrazárne Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. 1966 jeho diela sú inštalované v prvej stálej expozícii Slovenskej národnej galérie Dvanásť storočí výtvarného umenia na Slovensku. 1977 Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Jankovský, M., Petránsky, Ľ.: Jan Hála. Výber z diela. Martin 1982; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 5 |
Odhadovaná cena: | 5 000 – 10 000 € |
Konečná cena: | 8 600 € |
Rok: 1948
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 46 x 46 cm
Značené: Značené vľavo hore "J. Hála 48"
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„VAŽECKÉ DIEVČA V ŠATKE“
je dielom neskorej tvorby Jana Hálu. Važec sa stal pre Hálu miestom, kde sa zastavil čas, zakonzervovala prapôvodná kultúra, etika, zvyky, životný štýl. Z iného pohľadu a objektívne vzaté – v tomto jeho presvedčení bolo viac chcenia bytostného romantika než skutočnej reality. „Starodávny“ život, regionálna uzavretosť, ktorá po stáročia podmieňovala životný štýl važeckej society – to všetko už od začiatku storočia dostávalo vážne trhliny. Najmä stavba košicko-bohumínskej železnice vniesla do života Važca celkom nové sociálne i psychologické podnety: „Život v podtatranských dedinách sa v kapitalistických podmienkach rozvinul predovšetkým smerom k individualizmu. Predtým viac-menej kompaktná masa podtatranského ľudu sa začala rozkladať triedne. Chudobnejší pracovali aj naďalej pri rúbaní dreva, pásli ovce, ak mali zeme, venovali sa poľnohospodárstvu. Majetnejší boli najmä železničiari so zaisteným trvalým príjmom, ktorí k tomu vo voľnom čase obrábali zem.“ Pravda, zásluhou istého konzervativizmu, výraznej povahovej črty Važťanov, sa vonkajšia tvárnosť ich života takmer nemenila. Zvyky, piesne a tance, nárečie, kroj, ktoré mali svoj pôvod ešte v mýtických pohanských dobách, pretrvávajú i naďalej. Ich vnútorná odôvodnenosť je však meniacou sa sociálnou štruktúrou nositeľov tejto prastarej kultúry čoraz viac spochybňovaná. Tragédia Hálovho života i umenia spočívala práve v tom, že jasne preciťoval nevyhnutnosť tohto procesu. Nebol však schopný umelecky ho akceptovať. Pre človeka, pre ktorého bolo umenie spôsobom bytia, by to znamenalo popretie základného zmyslu vlastnej tvorby i života. Volí preto celkom logicky princíp umenia ako azylu, v ktorom môže uskutočniť to, na čo už reálny život dáva pramálo skutočných predpokladov. Už v auguste roku 1923 píše domov: „… myslel som si, že za ten mesiac namaľujem spústu vecí, ale nahliadol som hlbšie do života dediny a videl som, aká naivná bola moja predstava… tu treba byť, zžiť sa s tým ľudom, vnikať do koreňov jeho života; jedine tak možno namaľovať všetku tú krásu, ktorá si ma tak podmanila, že rozhodol som sa tu ostať…“ Bola tu však aj Hálova húževnatosť, tvrdohlavosť a predovšetkým neuveriteľná osobná askéza v napĺňaní – zdá sa, že už osudovo nevyhnutného – umeleckého cieľa: „… nebylo ani krejcarů na večeři, teprv ne na cigaretu. Nebylo na barvy, na plátno, nebylo na zítŕek na oběd, na nic! V srdci však radost, duše plná ideálů, hlava roztoužená! … myslel jsem, že jsem v ráji… Pracoval jsem od rána do noci a žil jako poustevník. Sám odloučený od světa, v děravých botách jsem se brodil bezedným blátem važeckým, v kabátku z celtového plátna přežil jsem první zimu ve Važci. Mne hřálo nadšení, idea mé práce mne živila. Svět sa pro mně stal zbytečným. Láska k práci byla celým mým životem… když bída na mně tak doléhala, že nebylo na farby, kreslil jsem a kreslil. Všechno. Tatry, dřevěnice, lidi, kroje, nábytek, náčiní, výšivky na límcích a zástěrách, všechno. Něboť všechno mne zajímalo, všechno mne okouzlovalo, všechno jsem měl rád, že jsem to přímo hltal. Bylo mi jako žíznivému, který našel vydatný pramen…“.
Zoznam diel autora: