08. Apríl 2014, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 98 000 Akt ženy. 1932. Olej na plátne. 71 x 47 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 62 000 Pri rieke. Okolo 1950. Olej na plátne. 38 x 45 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 45 000 Portrét architekta.. Okolo 1962. Olej na plátne. 80 x 58 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 42 000 Veronikina šatka. Okolo 1970-75. Olej na sololite. 66 x 36 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 34 000 Ženy v kaviarni. Okolo 1955. Olej na kartóne. 29 x 45 cm. (109. jarná aukcia výtvarných diel, 19.03.2013)
€ 29 044,68 V meste. Okolo 1955-58 cm. Olej na plátne. 110 x 90 cm. (49. letná aukcia, 11. 5. 2004)
€ 28 000 Útek do Egypta. Okolo 1970. Olej na plátne. 30 x 40 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
€ 27 000 Na poli. 1947. Olej na kartóne. 40 x 53 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
€ 26 000 Padnutý so psom. Okolo 1968. Olej na sololite. 52 x 60 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926--1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konce života ako výtvarník v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v Košiciach (1929, 1934). 1938--1944 člen výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. 1945--1948 člen regionálneho umeleckého spolku Svojina. 1949 sa stal členom Zväzu československých výtvarných umelcov. Súborné výstavy mal v Košiciach (1965, 1978, 1983, 1987, 1994, Východoslovenská galéria), v Bratislave (1958, 1983, 1994, Slovenská národná galéria), v Brne (1972, Moravská galéria). 1991 bola Východoslovenská galéria v Košiciach premenovaná na Galériu Júliusa Jakobyho a o rok neskôr otvorila stálu expozíciu maliarovho diela.
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 53 |
Odhadovaná cena: | 32 000 – 35 000 € |
Konečná cena: | 38 000 € |
Rok: 1936
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 54 cm
Značené: Značené vľavo dole "Jakoby 36".
Popis: Súkromná zbierka v Nemecku.
„PRÁČKY“
sú galerijným dielom „akvarelovej“ línie ranej tvorby Júliusa Jakobyho. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva bol rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohoto a nasledujúcich rokov (V bare, 1929; Štrkári, 1930; Podomový brusič, 1930; Verklikár, 1930; Kubikári, 1931; Čistič stôk, 1934) prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nebudovalo na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní", prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Táto zvláštna úprava Cézanna vyvrcholila v niekoľkých dielach z rokov štyridsiatych, najčastejšie s námetom rybárov a člnkárov, v obrazoch plných uvoľnenej farebnej škály a slohovo nejasnej noblesy kontrastu odstupňovaných modrých a zelených tónov, vzdialene odkazujúcich na Bonnardovu "plávajúcu škvrnu" (Zbieranie piesku, okolo 1940; Rybári, okolo 1940). Druhý smer Jakobyho inšpirácie umením košickej moderny bol orientovaný na poetiku sociálnej maľby, ktorú tu reprezentovala najmä maľba už spomínaného Františka Foltýna. Jakoby však nerešpektoval obvyklý novoklasistický pietizmus, sociálny sentiment výjavov zo života predmestskej chudoby (okrem viacerých autoportrétov, najčastejšie z prostredia vlastného rodinného života -- Autoportrét s matkou, okolo 1937). Je pritom príznačné, že Jakobyho medzivojnové maliarstvo bolo u nás ešte dlho po roku 1949 fakticky neznámym pojmom: zodpovedajúcu satisfakciu dostal až pri bratislavskej výstave roku 1957. Jej autor, Karol Vaculík ho v katalógovom texte prvý raz pasoval za najoprávnenejšieho a najvýznamnejšieho dediča košickej moderny. V skutočnosti to však bol dedič nadmieru kritický. Ponechal si len bezprostredný vzťah k prostrediu v ktorom žil -- k životu i obyvateľom košickej proletárskej periférie.
Zoznam diel autora: