Utečenci (Španielska vojna)

Rok: 1937

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 44 cm

Značené: Značené vľavo dole "Želibský"

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku.

„UTEČENCI (ŠPANIELSKA VOJNA)“
je galerijným, zberateľsky cenným dielom predvojnovej tvorby Jána Želibského. Kým jeho generační druhovia uprednostňovali inotajný výklad všedných zlomkov reality, on sám volil postup opačný: hľadal dostatočne významovo silný sujet, ktorý potom len analyzoval maliarskymi prostredkami, aby odhalil jeho symbolické prednosti. Sprvoti ho našiel v propagandistických fotografických materiáloch, ku ktorým sa dostal počas práce vo "Výbore pre pomoc demokratickému Španielsku" (1936--1937). To bol vstupný podnet pre jednu líniu jeho vojnovej maľby, kedy sa zjavujú aj v jeho umení, obrazy utečencov, ľudí bez domova, vojnových vraždení. Definitívnu podobu však nájdu až na rozhraní tridsiatych a štyridsiatych rokov (Po nálete, 1939; Bez domova I--II, 1939; Po poplachu, 1939; Poplach, 1939; Utečenci, 1939; Rodina, 1939; Vraždenie, 1941; Lúčenie, 1941; Čakanie, 1941; Zatemňovanie, 1942; Návrat, 1942). Spoločná príbuznosť k Daumiérovi a Goyovi je pre mnohých dôvodom pripodobňovania týchto prác k Majerníkovej maľbe po roku 1938. Na tom je mnoho oprávneného, predsa však treba registrovať niektoré rozdielnosti. Kým Majerníkovi (aspoň v maľbe do roku 1943) išlo o kvintesenciu osobných pocitov z dobových skutočností, o jednoznačný, jasne čitateľný inotaj, Želibský sa o takéto výberové prehodnotenie "reality" nepokúšal. Reportážnou náčrtkovitosťou, príbehovosťou, zdôrazňovaním jedinečných obrazových detailov, predstieral skôr charakter neupraveného záznamu určitého deja v konkrétnom čase a priestore. A to až do tej miery, že to niekedy protirečilo prísnej logike jeho racionálneho maliarskeho podania (časté využívanie klasickej kompozície do trojuholníka, či pyramídy). Túžba po čitateľnom maliarskom "prehovore", neodbytný epizujúci sklon viedlo Želibského dokonca k pokusom s viacerými súbežnými dejovými líniami v celku jedného obrazu (Lúpežníci, 1942). Takéto -- i v súvislostiach tejto "literárne" podmienenej generácie neobvyklé -- rozprávačstvo potom vyvrcholilo v jánošíkovských kompozíciách (Chytanie Jánošíka, 1943; Chytený Jánošík I-- II, 1944; Jánošík, 1944). Jediné Želibského pokusy o inotajný obrazový význam boli však napokon práve v dobových súvislostiach svojím zmyslom dosť nejasné: známy príbeh o zrade a zajatí ľudového hrdinu predvádza s takým uzemnením do drsnej epickosti, že sa za ňou takmer celkom vytráca jeho moralizujúci alegorický podtext.

Zoznam diel autora:

Z LiptovaZátišie v ateliériSplitStreľba do stávkujúcich roľníkov v KošútochVo dveráchJeseňMestský trh v PraheBiele ružeKyticaŽenský akt v ateliériBratislava na jarSušenie ľanu pod TatramiNa horáchHliadkaZázrivá I.Zázrivá II.Koncert v LoreteV zámockom parkuSťahovanie obrazovUtečenci (Španielska vojna)OčakávanieBaníciStromV kaviarni II.OráčinaSediaci aktDrevenica pod horouOberačkaV kaviarniOsamelý kosec na lúkeKrajina - zbieranie úrodyČervené tehlyZ ulicePod skalouSlávnosťKoník pod skalouOčakávanieKtorá?UlicaKoncert v Pražskej LoreteKrajina