Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 48 000 Pegas. Okolo 1990. Bronz (technika strateného vosku), zlátenie. 86 x 108 x 55 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
€ 1 800 Alegorická figúra (Benátsky anonymus).. Neskoršia edícia. Bronz, drevený podstavec. Výška 45 cm. (106. jesenná aukcia výtvarných diel , 25.09.2012)
€ 1 626 Dve ženy (Smútok). Okolo 1960. Bronz, drevený podstavec. Výška 36 cm. (80. letná aukcia, 10.6.2008)
€ 1 100 Marína (Češúca sa). Okolo 1955. Bronz. Výška 51 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)

Biografia: Tibor Bártfay študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti (prof. Ferencz Sidló). 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Karel Pokorný). Venoval sa aj maľbe, kresbe, tvorbe koláží, poštových známok a v mladosti aj karikatúre. Na scénu slovenského výtvarného umenia a sochárstva vstúpil začiatkom 50. rokov po príchode do Bratislavy. Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétov, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Autorsky sa realizoval na viacerých významných urbanistických projektov, v Bratislave a na Slovensku, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na námestí Ľudovíta Štúra, alebo fontány Planéta mieru na Hodžovom námestí. Autorskú sochársku podobu rád vtisol nielen antickým mýtom, ale aj osobnostiam s ohlasom národných dejín - Veľkej Moravy, či obdobiu Štúrovcov ale i jeho súčasníkom (Smrek). Ale tiež aj na dotváraní interiéru nového nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, či svojou plastikou vyzdobil vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne. 2006 odhalil na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, pred budovou Bibiany, bronzovú sochu Ch. Andersena. Na domácich a zahraničných výstavách od Bratislavy a Prahy až po Francúzsko, Japonsko a USA, získal viacero cien a ocenení. 1985 získal Cenu UNESCO, 1986 Medailu svetovej rady mieru. Bol mu udelený Kríž prezidenta SR I. stupňa. Po ukončení štúdia sa usadil v Bratislave, kde tvorí a žije doteraz.

BÁRTFAY TIBOR (1922)